Learn To Love Again 2

Časť som písala pri pozeraní Pirátov z Karibiku a nečítala som ju po sebe, tak sa vopred ospravedlňujem za všetky chyby. Len vám ju sem rýchlo hodím a idem ďalej čakať na 00:06, kedy sa má na youtube objaviť isté video, ktoré očakávam už nejaký ten polrok a potom idem o 00:23 sledovať cca hodinový hangout. Vyzerá to na dlhú noc.
No nič, ľúbim vás. Koment hviezdička a enjoyy.
A ak sa nudíte, čeknite tuna. Len tak. :)Xx - M's L
p.s.: je tam istá scéna... ktorú som písala podľa svojej skúsenosti s kamošom... len tak zo srandy... vyskúšajte si tipnúť, ktorá to je. :) ale to len tak, mimochodom. :D aaaa.. kto to uhádne, tomu venujem ďalšiu časť. ;) :*

*2. časť*

,,Ja som Niall,“ povedal s úsmevom pri ktorom mi odkryl trochu zo svojich rovných bielych zubov.
,,Ja som Mitchie,“ opätovala som mu úsmev. Ani sme sa nenazdali a už minidodávka zaparkovala pred naším bytom.
,,Odnesiem hore veci, počkajte ma tu,“ zasmiala sa Karol a zobrala mi moju športovú tašku. Vybehla do bytu a za pár minútok bola naspäť.
,,Môžeme ísť,“ usmiala sa na Zayna a sadla si na svoje miesto.
,,Fajn, a kamže to ideme?“ spýtal sa Liam.
,,Ja by som a išiel najesť,“ navrhol Niall. Všetci chalani automaticky prikývli, tak Louis povedal šoférovi, aby nás zaviezol do centra mesta. S Karol sme tam poznali jednu úžasnú reštauráciu, tak sme ich tam chceli zobrať. Často tam chodievame a môžeme tvrdiť, že je to najlepšia reštaurácia v celej Kodani. Pripravujú tam ten bezkonkurenčne najlepší wienerbrod (pozn. koláč z lístkového cesta) v celej Kodani, ak nie v celom Dánsku.
Hneď ako sme v centre mesta vystúpili z auta, šofér s ním niekam zmizol. Pravdepodobne zaparkovať.
,,Kam sa pôjdeme najesť?" Niall smeroval otázku na mňa a Karol.
,,Určite k Hoatovi,“ povedala s úsmevom Karol a žmurkla na mňa. Na tú reštauráciu máme len najlepšie a najbláznivejšie spomienky, ktoré nie je vhodné spomínať na verejnosti. Radšej. Je to tak lepšie pre moje dobro, pre jej dobro a pre dobro celej reštaurácie.
,,No poďte," povedala Karol so širokým úsmevom a potiahla Zayna za ruku, aby sme išli rýchlejšie. Obdivovala som ju za to, aká bola uvoľnená. Ja som tam len potichu stála a uškŕňala sa na jej vtipných poznámkach. Bola zvyknutá na pozornosť všetkých a aj si ju patrične užívala. Poznala neuveriteľne veľa ľudí a s každ6m dobre vychádzala. Narozdiel odo mňa. Mojou jedinou kamarátkou v detstve bola ona a ja nejako nemám potrebou skamarátiť sa s hocikým. Som skôr uzatvorený typ, čo je jej presný opak, ale ako sa vraví - protiklady sa priťahujú.
,,Čo si tak ticho?" jeho hlas ma vytrhol zo zamyslenia.
,,Nie som až tak sebaistá ako Karol v prítomnosti nových ľudí," pokrčila som plecami. Obaja sme na ňu naraz pozreli, ako sa smiala na Louisových vtipoch a pri tom držala Zayna okolo pásu.
,,No, je trochu zhovorčivá," prikývol s úsmevom na perách.
,,Trochu?" opýtala som sa so smiechom.
,,Trochu dosť," opravil sa Niall so smiechom.
,,Ona je proste sebaistá a nebojí sa ničoho. Je proste úžasná," pokrčila som plecami. Vošli sme dovnútra a usadili sa k najväčšiemu stolu aký tam bol, aj keď aj on nám bol malý. Harry si pritiahol stoličku od druhého stolu a sadol si na ňu naopak. Prehrabol si rukou vlasy a potom sa široko usmial na Karol. Bože, prečo mám taký pocit, že sú z nej všetci namäkko? Och, to bude asi tým, že z nej sú vždy všetci namäkko. Ale pri nej sa inak nedá. Má svoj šarm, osobnosť a nejakú auru, ktorá vždy vyžarovala optimizmus, radosť a dobrú náladu. Je to proste ona a nikto to nezmení.
Všetci pri stole sa smiali a zabávali a ja som sa cítila ako piate koleso na voze.
,,Veď sa zasmej," povedal mi Niall do ucha.
,,Nemám na to veľmi náladu," pokrčila som plecami.
,,Ale no ták. Nemám rád keď je niekto smutný," pošepol mi, ,,čo sa deje?"
,,Necítim sa veľmi dobre," odpovedala som mu tiež šeptom.
,,Bolí ťa niečo?" opýtal sa a v jeho hlase bolo počuť štipku strachu.
,,Nie, som v pohode. V takom ohľade. Len sa necítim dobre..." nevedela som ako pokračovať, tak som len nenápadne ukázala na ostatných.
,,Tak z tade vypadnime," pošepol mi do ucha. Pozrela som na dvere a potom na Nialla. Sedeli sme k nim najbliššie a tá myšlienka vypadnúť z tade bola naozaj lákavá. Aj tak si nás nikto nevšíma. Potichu som sa postavila a vyšla von. Nemusela som čakať dlho a z dverí vyšiel aj Niall.  V ruke držal svoju mikinu a na tvári mal široký úsmev.
,,Tak, kam skočíme?" opýtal sa.
,,Neviem ako ty, ale ja som dosť hladná."
,,Ja som hladný stále, takže proti nejakej reštike by som nemal nič," pokrčil plecami.
,,Skočme len tu na kebab," ukázala som mu na jeden fastfood a spolu sme tam zamierili.
Kúpili sme si kebaby a nejaké pitie.
,,Kam by som sa mal ísť pozrieť v Kodani?" opýtal sa Niall s plnými ústami.
,,Je tu toho strašne veľa. Napríklad taký King's Garden. Je to jeden z najkrajších parkov v Kodani. Vlastne tam môžme skočiť aj teraz," usmiala som sa.
,,Tak poďme. Podľa mňa im chvíľu potrvá, kým si všimnú, že sme zmizli," zasmial sa. Rozprával mi o tom, ako išiel do X-factoru, o ich turné, o jeho živote... Jeho hlas sa príjemne počúval a to ani nehovorím o jeho smiechu. Ako balzmam na dušu.
,,Teraz mi povedz niečo o sebe," povedal s úsmevom. Vošli sme do parku a sadli si na jednu z voľných lavičiek.
,,Neviem čo by si chcel počuť," pokrčila som plecami, ,,mám pomerne nudný život."
,,Nudný život? Prosím ťa. Si mladá hokejistka, ktorá je podľa mňa nesmierne talentovaná. Robíš, čo ťa baví. To nemôže byť nuda," zasmial sa, ,,žiješ si svoj sen. Ja robím to isté. Je to úžasný pocit."
,,Ja si ho žijem ešte len z polovice," namietla som.
,,Vážne?" opýtal sa zarazene.
,,Vážne. Myslíš, že mojím snom bola miestna liga? Že som snívala o tom, že budem hrať v tíme, kde sa trénerky dajú podplácať aj tým, že im pochváliš staré topánky? Nie, o tomto som fakt s Karol nesnívala. Olympiáda - to je splnený sen," povedala som s úsmevom, ,,niečo ako pre teba vystupovanie v Madison Square Garden. Je to vrchol - to najviac, čo sa dá dosiahnuť."
,,Chápem ťa," prikývol a chápajúco sa na mňa usmial. Potom sa ma ďalej pýtal na veci z detstva, rodinu a celkovo na môj život. Naozaj som mu toho veľa nepovedala, hlavne keď som nemala čo. Naozaj je nudný. Ale človek toho veľa nenarobí.
Po nejakých troch hodinkách, ktoré sme prekecali sa poriadne ochladilo. Striaslo ma od zimy. Niall si to všimol tak mi opatrne obliekol svoju bundu.
,,Ďakujem," povedala som a usmiala sa do zeme, ,,ale nebude ti zima?"
,,Neboj, mne nie je zima," pokrútil hlavou. Mal tričko s krátkym rukávom, takže som o jeho tvrdení dosť pochybovala, ale radšej som sa len zabalila do jeho teplej bundy.
Niallovi zazvonil mobil, tak si ho rýchlo vybral z vrecka a pri pohľade na meno sa uškrnol.
,,Už im chýbame," zasmial sa a zdvihol.
,,Áno Zayn? ... Sme v parku. ... Že kedy sme odišli? No, už dosť dávno! ... Fajn. Stretneme sa tam. Čau," zrušil hovor.
,,Čo si sa dozvedel?" opýtala som sa so záujmom.
,,Že si len teraz všimlo, že tam niesme. A máme sa stretnúť pred halou," oznámil mi a postavil sa.
,,Tak poďme," prikývla som, ,,máš veľký odpor k autobusom? O tomto čase si taxík nechytíme ani náhodou," pokrútila som hlavou.
,,Nie," usmial sa. Zamierili sme na najbliššiu autobusovú zastávku.
,,Keď si trochu švihneme, stihneme najblišší autobus k hale," povedala som po skontrolovaní času.
,,Tak pridajme. Nemám chuť byť zastihnutý faninkami," povedal a hlavou nenápadne ukázal napravo, kde som si všimla niekoľko dievčat, ktoré si nás fotili. Obaja sme rýchlo pridali do kroku, aby sme sa ich striasli.
Cesta prebehla bez problémov a za necelých dvadsať minút sme už boli v hale.