Things We Lost in The Fire ♥

Volajte to jednodielovka, prológ alebo niečo z oboch. Ja viem len jedno - že po dočítaní tohto príspevku sa G ešte vráti. No kedy, to neviem ani ja sama.
Koment, hviezdička a enjoyy (a ešte poprosím komenty aj k LTLA 4! :3)
Ľúbim vás. :)Xx - M'sL

*Thing We Lost in the Fire* (zatiaľ unofficial title)

,,Vanilkové latté poprosím," ozval sa pri mojom uchu hlas, až som nadskočila. Strašiť pracovníčku nie je pekné! Ale počkať... Ten hlas... Nemusela som ani zdvihnúť hlavu aby som vedela, kto to je. Čo tu dofrasa robí? Ja som vedela, že nedokážu dodržať slovo.
,,Čo tu chceš?" sykla som na neho, ,,nepamätáš, čo sme si sľúbili?" Stále som mala sklonený zrak a tvárila sa, že niečo zapisujem. Radšej. Nevedela som si predstaviť, koľko spomienok by sa mi vrátilo do hlavy, ak by som pozrela hociktorému z nich do očí. Koľko neželaných spomienok, na ktoré som tak strašne chcela zabudnúť.
,,No ták G. Poslal ma on," povedal a ja som trochu napla uši. V hlase som počula naliehavosť, ale v tej chvíli mi bola nejako u prdeli. Aj keď pri spomienke na jeho dokonalý úsmev a krásne oči som sa nenútene usmiala. Nenápadne som potriasla hlavou a zatlačila jeho tvár do úzadia mojej mysle.
,,Tak mu odkáž, že si ma nestretol," odsekla som nakoniec chladným hlasom, ,,a budeš chcieť ešte niečo?" Cítila som na sebe jeho vyčítavý pohľad a potom si potichu vzdychol. Vyhrala som. Vedela som to, lebo som to poznala. Všetky naše spomienky, sú len hra. Bola to len hra a nikdy to nebolo ničím iným. Až kým som neporušila pravidlá.
,,Iba to latté," zamrmlal si potichu. Prikývla som a išla ho pripraviť. Keď som sa po pár minútach vrátila, s niekým telefonoval, no keď ma zbadal, hneď to zrušil. Skopila som zrak a podala mu ho.
,,Ďakujem," povedal a podal mi peniaze. Slabo som prikývla a chcela odísť, no on ma znova oslovil.
,,Ako dlho ešte plánuješ robiť toto? Utekať pred nami, pred tým čo sa stalo. Vieš, že to takto nejde. Raz budeš musieť výjsť s pravdou von, Geor-"
,,Neopováž sa to dopovedať. Neopováž sa už nikdy vypustiť z úst to meno, rozumel si? Aj keď sa to už skončilo, posledné dve pravidlá sa nerušia," odvrkla som mu naštvane.
,,Fajn, beriem na vedomie. Ale asi to nebude až také jednoduché, vieš?" Spýtavo som na neho zdvihla pohľad a v tej chvíli som si uvedomila, že to bola chyba. Nepozeraj mu do očí, bože! Lebo sa tu zložíš.
,,Ako to myslíš?" pošepla som a pozrela sa naspäť na papier, po ktorom som si usilovne čarbala a tvárila sa, že zapisujem objednávku.
,,Dneska o šiestej si zapni BBC rádio," povedal a postavil sa na odchod. Ani som sa nespamätala a už bol preč. Trochu som potriasla svojimi vlasami a vrátila sa naspať k práci.
***
Bolo presne 5:59 keď som si na rádiu naladila BBC1 a so šálkou horucej čokolády sa zabalila pod deku. Presne o šiestej sa ozval silný hlas moderátora, ktorý uviedol novú pesničku od... One Direction. Aké prekvapenie. Vážne som si rádio zapínala kvôli tomuto? Vážne mi povedal, aby som si to vypočula, aj keď veľmi dobre pozná môj názor na ich hudbu? Natiahla som sa za vypínačom, keď som začula niečo, čo ma prinútilo zastaviť sa a klesnúť naspäť na gauč. Z rádia zneli ďalej ich hlasy, ale mne v hlave znela len jedna veta z celej pesničky stále dookola. She said her name is Georgia Rose.
Rýchlo som sa postavila a prebehla do mojej izby. Zo skrine som vytiahla malú krabičku, kde som si odkladala všetky veci, na ktorých mi záležalo. Musí tu niekde byť, no ták.
Po chvíli som našla to čo som chcela. Malý pokrčený papierik na ktorom bolo škrabopisom napísané číslo. Zo zadného vrecka som si vytiahla môj mobil a s roztrasenými rukami naťukala sms.

To: +44 20 2362 0987 (pozn. to číslo som si vymyslela!)
Time: 6:09pm
Prisahám vám, všetkým piatim, že vás pozabíjam. Hneď ako sa mi dostanete pod ruku. Nikto o nás nemal vedieť! A ako prvého zabijem teba! G

Presunula som sa naspäť do obývačky k rádiu, kde s nimi bol práve rozhovor. Nečakala som, že mi odpíše, takže ma vibrujúci mobil prekvapil.

From: +44 20 2362 0987
Time: 6:10pm
Prídem po teba zajtra o druhej a som pripravený na svoju smrť, či ako to ty voláš. A nikomu nič nepoviem. Ani jemu - mne môžeš veriť. x

On si zo mňa robí srandu? Radšej som len vypla rádio a ľahla si do postele. Keď sme sa spoznali, sľúbili sme si len tri veci - Že je to len hra. Že sa o mne nikdy nedozvie žiadna faninka ani novinár. A že ma nikdy nebudú volať mojím pravým menom. Touto pesničkou porušili posledné dve pravidlá, ktoré zostávali. To prvé padlo už vtedy, keď som sa rozhodla inak, ako stálo v pravidlách hry.
Moje meno je Georgia Rose a ja som si pekne istá, že toto je ešte len začiatok hry, ktorá sa už dávno mala skončiť.

Jej oči (viac z nej zatiaľ neukážem).