Secrets 1

Za túto časť sa môžte poďakovať Elise a Václavovi (češi sú zlatí :3). Elise vďaka tomu, že po tom, ako som si dnes prečítala jej časť (link na jej blog nájdete napravo, pod názvom Dare To Dream) som dostala takú chuť na písanie ako už dávno nie. A Václavovi... :3 Jemu za to, že robí dokonalú hudbu, pri ktorej sa úžasne relaxuje a je proste úplne dokonalý, lebo je tu pre svojích VXLs vždy a bol tu aj pre mňa síce len tých pár minút, no aj tých pár správ povzbudilo. I don't think you even realize, babies you've been saving me.
Ako to bude ďalej s písaním neviem ani ja sama. Asi tak, ako som povedala Nicoletti - Secrets by bol dobrý príbeh, ak by ho moja lenivosť nezabíjala. Netuším, či budem ďalej písať. Fakt netuším. Možno zostanem len pri Diaries, do ktorých sa vyplakávam pri počúvaní Mumford and sons a na tento blog sa úplne vybodnem. Možno. Nikto nevie, ani ja.
Každopádne, love ya, ďakujem za komenty k minulej časti (*tu si predstavte Leonarda držiaceho papier, na ktorom je napísane SARCASM*) . Ďakujem za hviezdičky a ďakujem za zobrazenia. Enjoyy časť and leave som feedback. Ak nie, tak nie. Nenútim vás. - M's L xX(:

*1. časť*

,,Ďakujem," zamrmlala si Lav popod nos, keď jej Louis podal hrnček.
,,Naozaj si v pohode?" spýtal sa jej a ona prikývla.
,,Nemám tu s tebou zostať?" povedal som ustráchane.
,,Je mi len trochu zle. Pospím si, pozriem si telku, zrelaxujem. A vy musíte ísť na autogramiádu," usmiala sa a odchlipla si z horúceho čaju.
,,Rýchlo sa vyzdrav, prosím," objal som ju a ja ona mi len postrapatila vlasy.
,,Bežte už, lebo nestihnete," povedala nám.
,,Fakt tu s tebou nemám ostať?" opýtal som sa jej už z chodby.
,,Zvládnem to! Veď neumieram," uchcetla sa. Louis ma potiahol do dverí a potom som ich rýchlo zabuchol.
,,No poď, bro," potiahol ma k autu, kde už sedeli chalani.
,,Louis? Môžem jednu otázku?" opýtal som sa ho.
,,Jasné, ty vždy," usmial sa.
,,Ide o jednu vec, ale nechcem, aby si o tom nikomu vravel. Musí to zostať medzi nami. Ani El, ani chalani, ani nikto! Rozumieš?"
,,Jasné, nikomu nemuknem. Tak, vylej si srdce," kývol mi.
,,Mám istý problém. S láskou," povedal som a smutne hľadel do zeme.
,,Zayn Malik má problém s láskou? No toto bude zaujímavé," povedal mi a ja som sa na chvíľu pozrel do zeme.
,,Poďte!" zakričal na nás Niall z auta.
,,Potom," povedal som mu a nastúpil do auta.
***
,,No, takže čo si chcel?" opýtal sa ma Louis, keď sme mali konečne trochu súkromia.
,,Ide o Em," sklopil som pohl'ad.
,,A o Lav, však?" spýtal sa a ja som bol schopný len prikývnuť.
,,Tak, čo sa deje? Alebo, počkaj, ja to viem. Chodíš s Em, ale si zaľúbený do Lav. Nemožeš jej dať košom, lebo by ťa Liam asi zabil. Však je to tak?" Znova som len prikývol.
,,Ako dlho?"
,,Dosť," zamrmlal som si, ,,od začiatku."
,,A prečo si jej nič nepovedal?" Vážne, Zayn prečo si jej nič nepovedal? No lebo som sa bál? Žeby? Raz, som nazbieral odvahu. Raz. Na streche, v Amerike. Chcel som to povedať. Ale, nedokázal som. Povedal som jej, že to Em. Nieže by som ju nemal rád. Páči sa mi, jasne že áno. Je pekná, múdra, zlatá a skvelá. Ale Lav je Lav. Ona je proste moja a mne na ňu nikto nesiahne. Žiarlil som ako idiot, keď sa stretávala s Elliotom a keď bola ešte aj s Jamesom... Moje srdce pukalo. A Harry... Spravil úplnú blbosť. Ako mohol zlomiť srdce jej? Môjmu zlatíčku! Nech sa nečuduje, že sa na neho ďalej hnevám!
,,Zayn, Zayn, Zayn," luskal mi Louis prstami pred tvárou.
,,Čo?"
,,Neodpovedal si mi na otázku!"
,,A aká bola?"
,,Zayn, si v tom až po uši. Stavím sa, že si teraz rozmýšl'al o nej, však?"
,,Vážne je to so mnou až tak zlé?" spýtal som a on so smiechom prikývol.
***
,,Psst, nezobuďte ich," šepol Liam.
,,Louis, prestaň!" sykol Niall, keď Louis odfotil spiacu Lav v Jamesovom objatí. A pocit žiarlivosti je tu znova.
,,Ale keď oni sú spolu takí krásni," povedal Louis a mňa znova pichlo pri srdci. Rýchlo na mňa pozrel a ja som len sklonil zrak.
,,Pozri čo si spravil! Si spokojný?" zakričala šeptom Em, keď si všimla, že Lav sa prebrala.
,,Áno," uškrnul sa Louis a ďalej ťukal do svojho mobilu.
,,Zobudíte ho," zamrmlala si a opatrne sa vymanila z Jamesovho objatia.
Louis pretočil očami a odišiel robiť hluk do kuchyne.
,,Ako bolo?" otočila sa na mňa.
,,Skvelo, ale chýbala si mi tam. Už sa cítiš lepšie?" starostlivo som sa opýtal.
,,Keď ťa tu mám, tak mi je ovel'a lepšie," pritiahla si ma k sebe a vtisla mi bozk na líce. Ten pocit jej pier na mojom líci, bol neopísateľný. Chcel som si ju k sebe otočiť tvárou a začať ju bozkávať. Jazykom jej vojsť do úst, pritiahnuť na moju hruď, chytať za zadok a mať ju len a len pre seba. Škoda, že to nie je až tak l'ahké.
,,Neuhrdličkujte sa tu," zamrmlal si Louis. Ale no ták, Louis!
,,Lou prestaň," zahučala nervózne.
,,S čím?" nevinne sa uškrnul.
,,My spolu nechodíme. Pochop to. Sme len kamaráti," povedala.
,,Kamaráti," povzdychol som si. ,,Jasné a ja nemám ani jedno pásikavé tričko," zasmial sa, ,,ale máš ho rada."
,,Ja ho milujem Lou. Je to moj najlepší kamarát a bez neho by som tu pravdepodobne nebola, ale ležala niekde mŕtva. Znamená pre mňa všetko. Nedokážem si predstaviť svoj život bez neho. Takže Lou, milujem ho celým svojím srdcom," usmiala sa a mne sa na tvári roztiahol široký úsmev.
,,Aj ja ťa milujem," pošepol som jej do vlasov, ktoré ako vždy voňali za jej kakaovo-pomarančovým šampónom, ,,najviac na svete."

,,Lou? Možeš na sekundu?" spýtala sa Lav.
,,Strašne sa mi páči ako ma voláš Lou. Je to také, sexy. Cítim sa o pár rokov mladší," žmurkol na ňu.
,,No tak poď, ty môj Lou. Potrebujem od teba odbornú radu," chytila ho za rukáv a potiahla ho za roh. Niečo mu povedala a on jej odpovedal najprv vážne a potom sa rozosmial, za čo si od nej vyslúžil buchnát do pleca ale hneď na to sa rozosmiala aj ona. Znova mu niečo povedala, pričom sa tvárila vážne a aj Louisovi na chvíľu zmizol úsmev z tváre. Nad niečím sa zamyslel a krátko pozrel na mňa. Potom sa otočil naspäť k nej a začal jej niečo vravieť. Obaja sa potom usmiali a ona ho silno objala a dala mu pusu na líce po čom sa on zasmial a niečo jej pošepkal perami prilepenými na jej uchu. Ak by sa ma niekto spýtal, či som žiarlil, moja odpoveď by bola obrovské áno. Žiarlil som jak sviňa. Veď on sa jej dotýkal! Ona je moja! Nikto sa jej nemá právo dotýkať. Teda, okrem mňa. Niekedy mám pocit, že sa fakt chorobne žiarlivý.
,,Ahoj," ozvalo sa vedl'a mňa a ja som zdvihol hlavu.
,,Ahoj," odpovedal som mu a naspäť sklonil hlavu.
,,Lav už vstala?" spýta sa a klesol na stoličku vedľa mňa. Kývol som hlavou k miestu, kde sa ešte stále rozprávala s Louisom. Ešte aj on sa na ňu tak pozeral. Tak s láskou. Len som odvrátil zrak a venoval sa Louisovému mobilu, ktorý ležal na stole. Prehadzoval som si ho v rukách, zapínal a vypínal jeho obrazovku. Na pozadí mal nás s Lav. Ten deň si pamätám presne. Boli sme v parku a snažili sa byť "nenápadní". Teda, my by sme aj boli, keby Louis a Lav nevystrájali hovadiny a nevrieskali. Potom vytiahli mobil a začali sa fotiť, tak sme sa k nim pridali.
,,Buď na ňu dobrý. Ona si zaslúži len to najlepšieho chlapa. Daj mi na ňu pozor. Znamená pre mňa skoro všetko," povedal mi James a ja som sa na neho otočil so šokom v tvári. Toto som od neho fakt nečakal.
,,Čo tým chceš povedať?"
,,Zayn, nie som slepý. Vidím, že si z nej úplne mimo. Už dosť dlho. Keď bola preč, rozveseliť ťa dokázala len Em a ani jej sa to vždy nepodarilo. Bol si ako bez duše." Naozaj to na mne až tak vidno?
,,Tebe sa tiež páči," povedal som po chvíli.
Najprv len prikývol, no potom dodal: ,,Páči sa mi, ale ja ju tak neberiem. Beriem ju ako kamarátku. Ale ako ten typ kamarátky, do ktorej sa nikdy nezamiluješ. Hlavne keď vieš, že je to jednak nevhodné a jednak dosť divné. Nevhodné, lebo je do nej šialene zamilovaný jeden z mojich kamarátov a dosť divné... Jej starší brat je moj najlepší kamoš. Ak by sa jej hocičo stalo, zaživa by ma stiahol z kože. A ešte k tomu poznám ju už nejakých tých pár rokov a za tú dobu... Prestala pre mňa byť dievčaťom, ktoré by som chcel získať lebo ju poznám pomaly lepšie ako seba. Viem, akého chlapa chce a ja ním nie som. Si to ty," postavil sa a zamieril k dverám, ,,povedz jej to." Ešte raz sa na mňa usmial.
,,James? Ďakujem," povedal som s úsmevom. Kývol mi a zmizol v dverách. Pozrel som na Louisa a Lav, ktorá ho akurát s úsmevom objala a zamierila ku mne.

On je tu preto, lebo milujem iróniu, ktorú ten obrázok v sebe má. A ešte na neho pozerám posledných 10 minút a vymýšľam si k nemu body na 3 minútovú speech, ktoré aj tak zabudnem a vrátim sa ako stále k improvizácii. Och, ako milujem iróniu a improvizáciu. Dve veci bez ktorých by som na gymese neprežila.