Learn To Love Again - The last one

Heyyyyyyy! :3 Ah, nezabudli ste na mňa a na tento príbeh? :D ja nie (asi by bolo dosť divné, ak by som zabudla sama na seba, nie? o.O) Len musíte chápať, že ma škola vyťažuje a keď prídem domov, prvá vec, ktorú urobím je, že si pustím Doctora Who (dobre, možno je ten problém tam, nie v škole :D), ale nejako nestíham písať. sorz, okes? ale dnes som sa na triednickej nudila, tak som napísala túto časť. jaj, určite ma ľúbite, lebo ten názov nie je len metaforický. ten názov je myslený tak, ako som ho napísala. sorz, i love you.
p.s.: ktoré mňa a Em mocno ľúbite a hlavne tento blog, zahlasujte prosím TU
p.s.s.: už dávnejšie som sa chystala pustiť na blogovanie, ale až teraz sa mi to podarilo.. :3 :D so visit my blog here → wholock-for-example.blogspot.com
p.s.s.s.: verte mi, na všetkom sa pracuje. je to v poradovníku. budú Secrets, bude jednodielovka (nápad je, ale ešte nie úplny), budem odpisovať na list a správy, budem blogovať. budem, nebojte. len sa k tomu musím dostať.
love ya. enjoyy, koment a hviezdička. :)Xx - M's L

*The last one*

Niall
To pípanie mi liezlo na mozog. Nevládal som tam len tak sedieť a sledovať, ako nehybne leží na tej bielej posteli.
Postavil som sa a vyšiel na chodbu, kde som si v automate kúpil ďalšiu kávu, z ktorej som pomaly chlipkal. Chutila hrozne, ale mal som na výber? Nechcel som zaspať skôr, ako príde Zayn s Karol, to nie. Radšej som sa len prechádzal po chodbe a znudene rátal, koľko stoličiek tam je, alebo koľko čiernych šmúch je na dlážke. Vypil som niekoľko káv, ani nie preto, lebo som bol unavený, ale bol som nervózny a kofeín mi pomáhal. Alebo som si to aspoň myslel. Skôr mi dodávala ešte viac energie, takže som mohol po chobe chodiť nervóznejšie a hlavne rýchlejšie.
Asi po hodine dorazili aj Zayn s Karol.
,,Ako je na tom?" opýtala sa ma ustarostene Karol.
,,Doktor povedal, že celkom dobre, ale bola v bezvedomí trochu dlhšie ako mala, takže je možnosť, že si nebude pamätať niektoré veci z poslesných pár mesiacov," povedal som smutne, berúc na vedomie, že pojem posledných pár mesiacpv zahŕňa aj naše randenie.
,,Neboj, bude to v pohode," objala ma Karol.
,,To nemôžeš vedieť," pokrútil som hlavou a potláčal slzy.
,,Ale verím tomu," usmiala sa a začala hladkať po ruke, ,,ver tomu aj ty a bude to okej. Veď... zázraky sa dejú, nie?"
,,Ďakujem," povedal som a opätoval jej objatie.
,,A mňa utešiť nechcete?" opýtal sa Zayn s odutou perou.
,,Nie?" zasmiala sa Karol a aj ja som sa musel trochu pousmiať.
,,Poď sem," kývol som na neho a pobúchal po stoličke vedľa mňa. Sadol si tam a objal ma okolo pliec, rovnako ako Karol.
Chvíľu sme tam takto sedeli, keď sa mi poriadne zívlo.
,,Niall, mal by si sa vyspať," povedala mi starostlivo Karol.
,,Nie som unavený," pokrútil som hlavou a potlačil ďalšie zívnutie, ktoré sa mi drelo z úst.
,,Neklam mi," pokrútila hlavou, ,,pozri, choďte so Zaynom ku nám na hotel a vyspite sa. Ja tu s ňou zostanem a ráno ma môžeš vymeniť. A odvrávanie nechcem počuť." Mitchie mala o Karol pravdu, občas bola panovačná, no vždy to myslí dobre.
,,Fajn," povedal som, lebo za tých pár týždňov son pochopil, že s ňou sa nedá hádať.
,,Kľúče sú tu," vytiahala Karol zvezok kľúči a strčila mi ich do ruky, ,,vezmite nám tašky, aby som sa o nich nemusela starať," kývla na dve športové tašky, ktoré boli položené vedľa plastových stoličiek, na ktorých sme sedeli.
,,Ak by sa zobudila..." začal som.
,,Jasné, ty budeš prvý, kto sa o tom dozvie. Hlavne sa bež vyspať, lebo sa bojím, že ak ti tie kruhy pod očami ešte viac sčernejú, niekto by si ich mohol pomýliť s čiernymi dierami. Koľko si nespal?" tú poslednú otázku adresovala skôr Zaynovi, ako mne.
,,Myslím, že posledný týždeň to s naším spánkom vyzeralo naozaj hrozne," pousmial sa Zayn a objal ma okolo pliec, ,,ráno prídeme."
,,No už bežte," usmiala sa a vytiahla si mobil z vrecka.
Spolu so Zaynom sme si stopli nejaký taxík a odviezli sa do hotela, kde som padol na posteľ a hneď zaspal.

Karol
Znudene som sedela v mäkkom kresle v rohu Mitchinej izby a písala si s Harrym. Zlatý to chlapec, no mal by pochopiť, že ja mu na jeho sladké slová neskočím. Už som sa párkrát v láske spálila, nechcem to zažiť znovu a som si istá, že po Harrym by som sa z toho znova musela dostávať.
Potom som sa len prechádzala po miestnosti, počítala, koľko áut prešlo popod nemocnicu a len zabíjala čas.
Na hodinkách svietilo 4:36, keď sa niečo konečne stalo. Mitchie sa pohla. Bola som si istá, že sa mi to nesnívalo.
,,Mitchie?" oslovila som ju a chytila za ruku.
,,Mitch, počuješ ma?" opýtala som sa a stisla jej ruku. Kľakla som si k nej a preplietla si s ňou prsty.
,,Mitch, zlato... Si hore?" opýtala som sa jej jemne. Odpoveď dlho neprichádzala. Už som sa chcela zdvihnúť a posadiť naspäť do pohodlného kresla, keď mi slabo stisla ruku.
,,Mitchie," potichu som si vzdychla a znova jej stisla ruku, ,,takto ma nesmieš strašiť zlato." Pevne som ju držala za ruku. Bože, ďakujem.

O pár hodín už Mitchie napoly sedela, vstrebávala tekutú stravu cez hadičky a potichu sa so mnou rozprávala. Vyzerala byť v pohode.
,,No, ja idem zavolať Niallovi, že si už hore," usmiala som sa na ňu a na mobile vytočila jeho číslo.
,,Počkaj," potichu ma zastavila, ,,kto je Niall?"