Every song must end.

13 mesiacov. 13 je pekné číslo, však? Mne sa páči. Ľúbim všetky prvočísla. Sú také... jedinečné. Ako ja.
No, ale viete od čoho je 13 mesiacov? Asi nie, či? Dobre, tak minulý mesiac to bol rok. (Dosť logické, čo?) 13 mesiacov od založenia tohto blogu. Ideme spievať happy birthday. Ale nie, veď neoslavujeme. Teda, možno. Možno oslavujem. Ale to nikomu nepoviem. My secret.
No ale každopádne, verili by ste, že to už je 13 mesiacov? Ja nie. Ale chýbajú mi začiatky. Netušila som, že to niekedy poviem, ale chýbajú mi časy, keď som s Em písala Same Mistakes a keď mi radila so SOLkou. Pridávali sme časti skoro stále.
A teraz? Pozrite sa na náš blog teraz. Ja sa tu ledva objavím a o Em ani nehovorím. Návštevnosť klesla z 300 za deň na 30. Časť či príspevok sa objavia raz za týžden, dva. Ani vás to nebaví?
Asi sa tu tak skoro neobjavím. Možno raz... A možno aj nie.
I think, this song is ending. But story will never end.

p.s.: i have always loved you and i always will. don't ever forget it. ♥
p.s.s.: ak by ste ma hľadali, napíšte mi na nejakú soc. sieť (kontaky sú v pravo), odpovedám na všetky (väčšinou). alebo ma nájdete TU (← kliknite na to). komentáre, zhliadnutia alebo hocaká podpora na začiatku nezaškodí.

Vaša Lav, Horanová, L alebo ako len chcete (už len nie M's L. všetko okrem toho). Love ya. :)Xx

Secrets 1

Za túto časť sa môžte poďakovať Elise a Václavovi (češi sú zlatí :3). Elise vďaka tomu, že po tom, ako som si dnes prečítala jej časť (link na jej blog nájdete napravo, pod názvom Dare To Dream) som dostala takú chuť na písanie ako už dávno nie. A Václavovi... :3 Jemu za to, že robí dokonalú hudbu, pri ktorej sa úžasne relaxuje a je proste úplne dokonalý, lebo je tu pre svojích VXLs vždy a bol tu aj pre mňa síce len tých pár minút, no aj tých pár správ povzbudilo. I don't think you even realize, babies you've been saving me.
Ako to bude ďalej s písaním neviem ani ja sama. Asi tak, ako som povedala Nicoletti - Secrets by bol dobrý príbeh, ak by ho moja lenivosť nezabíjala. Netuším, či budem ďalej písať. Fakt netuším. Možno zostanem len pri Diaries, do ktorých sa vyplakávam pri počúvaní Mumford and sons a na tento blog sa úplne vybodnem. Možno. Nikto nevie, ani ja.
Každopádne, love ya, ďakujem za komenty k minulej časti (*tu si predstavte Leonarda držiaceho papier, na ktorom je napísane SARCASM*) . Ďakujem za hviezdičky a ďakujem za zobrazenia. Enjoyy časť and leave som feedback. Ak nie, tak nie. Nenútim vás. - M's L xX(:

*1. časť*

,,Ďakujem," zamrmlala si Lav popod nos, keď jej Louis podal hrnček.
,,Naozaj si v pohode?" spýtal sa jej a ona prikývla.
,,Nemám tu s tebou zostať?" povedal som ustráchane.
,,Je mi len trochu zle. Pospím si, pozriem si telku, zrelaxujem. A vy musíte ísť na autogramiádu," usmiala sa a odchlipla si z horúceho čaju.
,,Rýchlo sa vyzdrav, prosím," objal som ju a ja ona mi len postrapatila vlasy.
,,Bežte už, lebo nestihnete," povedala nám.
,,Fakt tu s tebou nemám ostať?" opýtal som sa jej už z chodby.
,,Zvládnem to! Veď neumieram," uchcetla sa. Louis ma potiahol do dverí a potom som ich rýchlo zabuchol.
,,No poď, bro," potiahol ma k autu, kde už sedeli chalani.
,,Louis? Môžem jednu otázku?" opýtal som sa ho.
,,Jasné, ty vždy," usmial sa.
,,Ide o jednu vec, ale nechcem, aby si o tom nikomu vravel. Musí to zostať medzi nami. Ani El, ani chalani, ani nikto! Rozumieš?"
,,Jasné, nikomu nemuknem. Tak, vylej si srdce," kývol mi.
,,Mám istý problém. S láskou," povedal som a smutne hľadel do zeme.
,,Zayn Malik má problém s láskou? No toto bude zaujímavé," povedal mi a ja som sa na chvíľu pozrel do zeme.
,,Poďte!" zakričal na nás Niall z auta.
,,Potom," povedal som mu a nastúpil do auta.
***
,,No, takže čo si chcel?" opýtal sa ma Louis, keď sme mali konečne trochu súkromia.
,,Ide o Em," sklopil som pohl'ad.
,,A o Lav, však?" spýtal sa a ja som bol schopný len prikývnuť.
,,Tak, čo sa deje? Alebo, počkaj, ja to viem. Chodíš s Em, ale si zaľúbený do Lav. Nemožeš jej dať košom, lebo by ťa Liam asi zabil. Však je to tak?" Znova som len prikývol.
,,Ako dlho?"
,,Dosť," zamrmlal som si, ,,od začiatku."
,,A prečo si jej nič nepovedal?" Vážne, Zayn prečo si jej nič nepovedal? No lebo som sa bál? Žeby? Raz, som nazbieral odvahu. Raz. Na streche, v Amerike. Chcel som to povedať. Ale, nedokázal som. Povedal som jej, že to Em. Nieže by som ju nemal rád. Páči sa mi, jasne že áno. Je pekná, múdra, zlatá a skvelá. Ale Lav je Lav. Ona je proste moja a mne na ňu nikto nesiahne. Žiarlil som ako idiot, keď sa stretávala s Elliotom a keď bola ešte aj s Jamesom... Moje srdce pukalo. A Harry... Spravil úplnú blbosť. Ako mohol zlomiť srdce jej? Môjmu zlatíčku! Nech sa nečuduje, že sa na neho ďalej hnevám!
,,Zayn, Zayn, Zayn," luskal mi Louis prstami pred tvárou.
,,Čo?"
,,Neodpovedal si mi na otázku!"
,,A aká bola?"
,,Zayn, si v tom až po uši. Stavím sa, že si teraz rozmýšl'al o nej, však?"
,,Vážne je to so mnou až tak zlé?" spýtal som a on so smiechom prikývol.
***
,,Psst, nezobuďte ich," šepol Liam.
,,Louis, prestaň!" sykol Niall, keď Louis odfotil spiacu Lav v Jamesovom objatí. A pocit žiarlivosti je tu znova.
,,Ale keď oni sú spolu takí krásni," povedal Louis a mňa znova pichlo pri srdci. Rýchlo na mňa pozrel a ja som len sklonil zrak.
,,Pozri čo si spravil! Si spokojný?" zakričala šeptom Em, keď si všimla, že Lav sa prebrala.
,,Áno," uškrnul sa Louis a ďalej ťukal do svojho mobilu.
,,Zobudíte ho," zamrmlala si a opatrne sa vymanila z Jamesovho objatia.
Louis pretočil očami a odišiel robiť hluk do kuchyne.
,,Ako bolo?" otočila sa na mňa.
,,Skvelo, ale chýbala si mi tam. Už sa cítiš lepšie?" starostlivo som sa opýtal.
,,Keď ťa tu mám, tak mi je ovel'a lepšie," pritiahla si ma k sebe a vtisla mi bozk na líce. Ten pocit jej pier na mojom líci, bol neopísateľný. Chcel som si ju k sebe otočiť tvárou a začať ju bozkávať. Jazykom jej vojsť do úst, pritiahnuť na moju hruď, chytať za zadok a mať ju len a len pre seba. Škoda, že to nie je až tak l'ahké.
,,Neuhrdličkujte sa tu," zamrmlal si Louis. Ale no ták, Louis!
,,Lou prestaň," zahučala nervózne.
,,S čím?" nevinne sa uškrnul.
,,My spolu nechodíme. Pochop to. Sme len kamaráti," povedala.
,,Kamaráti," povzdychol som si. ,,Jasné a ja nemám ani jedno pásikavé tričko," zasmial sa, ,,ale máš ho rada."
,,Ja ho milujem Lou. Je to moj najlepší kamarát a bez neho by som tu pravdepodobne nebola, ale ležala niekde mŕtva. Znamená pre mňa všetko. Nedokážem si predstaviť svoj život bez neho. Takže Lou, milujem ho celým svojím srdcom," usmiala sa a mne sa na tvári roztiahol široký úsmev.
,,Aj ja ťa milujem," pošepol som jej do vlasov, ktoré ako vždy voňali za jej kakaovo-pomarančovým šampónom, ,,najviac na svete."

,,Lou? Možeš na sekundu?" spýtala sa Lav.
,,Strašne sa mi páči ako ma voláš Lou. Je to také, sexy. Cítim sa o pár rokov mladší," žmurkol na ňu.
,,No tak poď, ty môj Lou. Potrebujem od teba odbornú radu," chytila ho za rukáv a potiahla ho za roh. Niečo mu povedala a on jej odpovedal najprv vážne a potom sa rozosmial, za čo si od nej vyslúžil buchnát do pleca ale hneď na to sa rozosmiala aj ona. Znova mu niečo povedala, pričom sa tvárila vážne a aj Louisovi na chvíľu zmizol úsmev z tváre. Nad niečím sa zamyslel a krátko pozrel na mňa. Potom sa otočil naspäť k nej a začal jej niečo vravieť. Obaja sa potom usmiali a ona ho silno objala a dala mu pusu na líce po čom sa on zasmial a niečo jej pošepkal perami prilepenými na jej uchu. Ak by sa ma niekto spýtal, či som žiarlil, moja odpoveď by bola obrovské áno. Žiarlil som jak sviňa. Veď on sa jej dotýkal! Ona je moja! Nikto sa jej nemá právo dotýkať. Teda, okrem mňa. Niekedy mám pocit, že sa fakt chorobne žiarlivý.
,,Ahoj," ozvalo sa vedl'a mňa a ja som zdvihol hlavu.
,,Ahoj," odpovedal som mu a naspäť sklonil hlavu.
,,Lav už vstala?" spýta sa a klesol na stoličku vedľa mňa. Kývol som hlavou k miestu, kde sa ešte stále rozprávala s Louisom. Ešte aj on sa na ňu tak pozeral. Tak s láskou. Len som odvrátil zrak a venoval sa Louisovému mobilu, ktorý ležal na stole. Prehadzoval som si ho v rukách, zapínal a vypínal jeho obrazovku. Na pozadí mal nás s Lav. Ten deň si pamätám presne. Boli sme v parku a snažili sa byť "nenápadní". Teda, my by sme aj boli, keby Louis a Lav nevystrájali hovadiny a nevrieskali. Potom vytiahli mobil a začali sa fotiť, tak sme sa k nim pridali.
,,Buď na ňu dobrý. Ona si zaslúži len to najlepšieho chlapa. Daj mi na ňu pozor. Znamená pre mňa skoro všetko," povedal mi James a ja som sa na neho otočil so šokom v tvári. Toto som od neho fakt nečakal.
,,Čo tým chceš povedať?"
,,Zayn, nie som slepý. Vidím, že si z nej úplne mimo. Už dosť dlho. Keď bola preč, rozveseliť ťa dokázala len Em a ani jej sa to vždy nepodarilo. Bol si ako bez duše." Naozaj to na mne až tak vidno?
,,Tebe sa tiež páči," povedal som po chvíli.
Najprv len prikývol, no potom dodal: ,,Páči sa mi, ale ja ju tak neberiem. Beriem ju ako kamarátku. Ale ako ten typ kamarátky, do ktorej sa nikdy nezamiluješ. Hlavne keď vieš, že je to jednak nevhodné a jednak dosť divné. Nevhodné, lebo je do nej šialene zamilovaný jeden z mojich kamarátov a dosť divné... Jej starší brat je moj najlepší kamoš. Ak by sa jej hocičo stalo, zaživa by ma stiahol z kože. A ešte k tomu poznám ju už nejakých tých pár rokov a za tú dobu... Prestala pre mňa byť dievčaťom, ktoré by som chcel získať lebo ju poznám pomaly lepšie ako seba. Viem, akého chlapa chce a ja ním nie som. Si to ty," postavil sa a zamieril k dverám, ,,povedz jej to." Ešte raz sa na mňa usmial.
,,James? Ďakujem," povedal som s úsmevom. Kývol mi a zmizol v dverách. Pozrel som na Louisa a Lav, ktorá ho akurát s úsmevom objala a zamierila ku mne.

On je tu preto, lebo milujem iróniu, ktorú ten obrázok v sebe má. A ešte na neho pozerám posledných 10 minút a vymýšľam si k nemu body na 3 minútovú speech, ktoré aj tak zabudnem a vrátim sa ako stále k improvizácii. Och, ako milujem iróniu a improvizáciu. Dve veci bez ktorých by som na gymese neprežila.

Secrets (SOL2) - Prológ

Hey! Už od pondelka (alebo od 13/10, neviem kedy to bolo :D) sa snažím pridať informačný príspevok, no nejak sa mi zasekol blogger v mobile, takže je stále "publishing". Neviem ho ani otvoriť, ani vymazať, ani zastaviť pridávanie. Netuším prečo. :D No, proste tam bolo napísané, že Secrets začnem asi pridávať od dnes, ďalej, že sa možno na druhom blogu objaví ďalší príbeh, ale bez 1D. Len tak, vám to oznamujem. :D A LTLA sa skončilo. Síce som uvažovala o epilógu, ale nebude. Presne takto som to mala vymyslené, tak to presne takto bude. :D Love ya. Koment, hviezdička a enjoyy. :3 - M's L <3
p.s.: kto by si nepamätal, tu je epilóg na osvieženie pamäti. aspoň si prečítajte posledné riadky. :D ;)



*Prológ*

,,Lav?" oslovil som ju opatrne. Vážne si na všetko spomenula? ,,Mám ti povedať všetko?" spýtala sa ma a ja som len prikývol. ,,Nevynechaj prosím nič," potichu som sa zasmial a sadol si na zem vedl'a nej. Fajčila cigaretu, ktorá jej zjavne pomáhala. Čakal som, čo povie. ,,Harry a ja. Najväčšia chyba celého ľudstva, celej planéty a všetkého. Proste, big mistake. Ako už vieš, spávali sme spolu, potom sme sa pohádali. Bil ma, urážal. Kvôli nemu som išla do Miami. Tam ste prišli aj vy a stretli sme sa tam. A s Harrym to išlo znova tak isto. Mal Rowan a ja som mu bola akurát tak na sex. V ten večer, som mu to povedala. Nech sa s ňou rozíde. Stále mi hovorieval, ako nesmierne ma miluje, zbožňuje. A keď mi povedal, že to boli len a len klamstvá, zlomil mi srdce. A nielen to. Pár kostí a moju hrdosť. Znova," povedala a na konci sa jej už zlomil hlas. Videl som, že má slzy na krajíčku. ,,Poď ku mne," pošepkal som jej a objal ju. Začala plakať a ja som ju len utíšujúco hladil po chrbte. ,,Prepáč," ozvalo sa z dverí. Stál tam Harry s červeným lícom. Lav ani nezdvihla hlavu. Len mu ukázala prostredník a ďalej mi plakala do hrude. ,,Vypadni," zamrmlal som si. Bola strašne zlomená - potrebovala hlavne kľud, ktorý nebude mať, kým bude v jej blízkosti Harry. ,,Čo si za kamaráta, ktorý sa zastane jej, namiesto mňa?" povedal. Samozrejme, JEJ bolo s najväčšou iróniou ako šlo. ,,Nevidíš, ako ťa využíva? Spamätaj sa! Chodíš s Em, nie s touto tu, šľapkou. Uvedom sa. Odkedy sa prebrala, je to samé Lav sem, Lav tam. Zayn, ona je len obyčajná ku*va, nič viac. Chce ťa dostať do postele," povedal a Lav sa rozplakala ešte viac. Tak to by stačilo. Postavil som sa a prešiel k nemu. ,,Uvedom sa! Je to moja najlepšia kamarátka! Ešte raz, ju nazveš šľapkou alebo ku*vou, tak si ma nepraj! Ona ma nikdy nechcela dostať do postele. Nikdy," pokrútil som hlavou. Musel som sa poriadne ovládať, aby k tomu jeho červenému lícu od facky od Lav, nepribudlo aj modré oko od môjho monokla. ,,Bože Zayn, ty sa preber! Veď sa na ňu pozri. Pozri, koľkí sú jej obeťami. Ty, Elliot, James, Louis, ja..." začal vymenovávať. ,,James, Zayn a Louis sú len moji kamaráti. Ty si nebol moja obeť. Ty si to chcel. Chcel si ma, takže drž hubu. A kebyže nie si totálny magor, vieš, čo je medzi mnou a Elliotom," povedala Lav. Hlas sa jej triasol od plaču, ale hovorila to silne s istotou. Dokázala sa tváriť, že je neskuotčne silná, aj keď bola úplne na dne. Za to ju obdivujem. ,,Neverím, že jej veríš," pokrútil hlavou Harry. ,,Verím jej. Viem o nej všetko. To čo vedia len piati l'udia na svete. A poznám ju," usmial som sa. ,,Ach, ty myslíš jej minulosť? To viem aj ja," zasmial sa a ja som postrehol šokovaný pohľad Lav. ,,Z kade a čo vieš?" spýtal som sa naštvane. ,,Nemáš rodičov. Všetci ťa šikanovali. Nenávideli ťa. Rezala si sa," povedal posmešne Harry a ja som sa musel poriadne zaprieť, aby som mu jednu neprijebal. Toto už bolo veľa. Lav toľko trpezlivosti a sebazaprenia nemala, takže sa postavila a zatlačila ho k stene. ,,Nenávidím ťa Styles!" zvreskla. Nebol som schopný ju chytiť, aby sa ukľudnila. Bola úplne naštvaná a aj napriek tomu, že je o Harryho o dosť niššia, vyzerala pri ňom nebezpečne. ,,Zaujímavé. Ešte nedávno si ma milovala," zasmial sa Harold a ja som si v hlave začal odpočítavať, za koľko sekúnd mu Lav vlepí. Do desiatich sekúnd sa tak nestalo, no vyzerala, že to musela aj ona poriadne predýchať a neuveriteľne sa ovládať, aby sa udržala na uzde. ,,Odchádzam," pokrútila hlavou a zamierila čo najrýchejšie dnu. Pozrel som na Harryho, ktorý mal na tvári svoj frajerský úsmev, ktorý hovoril "ja som king a vy ste pri mne nič". Ten úsmev, bol pre mňa poslednou kvapkou. Už som sa neudržal a strelil mu. Poriadnu facku. Veď tak mu treba. Hneď po tom som sa rozbehol za Lav. ,,Lav, počkaj!" kričal som za ňou. Dobehol som ju až keď bola v hale. ,,Nepovedz mi vetu typu, on to tak nemyslel, prejde ho to. Obaja vieme, že je to hlúposť na n-tú," odvrkla naštvane. ,,Vieš, že by som to nepovedal. Ja ti neklamem," usmial som sa na ňu a chytil ju za ruku, ,,poď ku mne, maličká," silno som ju objal a ona mi znova začala plakať do trička. ,,Vyplač sa, dobre," hladkal som ju po chrbte. Bože, ja ho zavraždím! Ako mohol ublížiť môjmu anjelikovi? ,,Ďakujem ti," zdvihla hlavu, aby sa mi mohla pozrieť do tváre. ,,Nemáš začo sweetheart," pošepkal som. Potiahol som ju vonku a usadil ju na schody. Čerstvý vzduch jej pomôže a chalani fakt nemusia načúvať. ,,Chalani nás odpočúvali," uškrnul som sa a ona sa rozosmiala. Ako ja len milujem jej smiech a to, že sa mi ju podarilo rozosmiať v takomto stave. ,,Ako keby sme tam hovorili nejaké tajomstvá," zasmiala sa. ,,Všetko čo si vravíme, sú naše tajomstvá," usmial som sa na ňu. Na chvíľu som sa zamyslel a zapozeral smerom do diaľky. ,,Vieš o tom, že ťa milujem?" pošepol som po chvíli. ,,Aj ja teba, ty moj Superman," rozstrapatila mi vlasy. Ja sa jej vlasov nemôžem dotknúť, ale ona mne áno, hej? Teda, niežeby mi jej dotyky vadili, to nie. ,,Navždy najlepší priatelia?" opýtal som sa a vystrčil malíček. ,,Navždy," potriasla mi ním. Oprela sa o moju hruď a ja som si potichu začal spievať. ,,Lav?" oslovil som ju pološeptom. ,,Hm?" odpovedala mi. ,,Vieš, že ťa ľúbim celým mojím srdcom?" pošepkal som. ,,Viem. A neboj sa, aj ja teba," odpovedala mi a silnejšie sa ku mne pritúlila. Keby len tak tušila, aké sú moje slová úprimné - ako nenormálne ju milujem. Viac ako len kamarátku, či sestru. Keby len tušila, že vlastní moje celé srdce...

Learn To Love Again - The last one

Heyyyyyyy! :3 Ah, nezabudli ste na mňa a na tento príbeh? :D ja nie (asi by bolo dosť divné, ak by som zabudla sama na seba, nie? o.O) Len musíte chápať, že ma škola vyťažuje a keď prídem domov, prvá vec, ktorú urobím je, že si pustím Doctora Who (dobre, možno je ten problém tam, nie v škole :D), ale nejako nestíham písať. sorz, okes? ale dnes som sa na triednickej nudila, tak som napísala túto časť. jaj, určite ma ľúbite, lebo ten názov nie je len metaforický. ten názov je myslený tak, ako som ho napísala. sorz, i love you.
p.s.: ktoré mňa a Em mocno ľúbite a hlavne tento blog, zahlasujte prosím TU
p.s.s.: už dávnejšie som sa chystala pustiť na blogovanie, ale až teraz sa mi to podarilo.. :3 :D so visit my blog here → wholock-for-example.blogspot.com
p.s.s.s.: verte mi, na všetkom sa pracuje. je to v poradovníku. budú Secrets, bude jednodielovka (nápad je, ale ešte nie úplny), budem odpisovať na list a správy, budem blogovať. budem, nebojte. len sa k tomu musím dostať.
love ya. enjoyy, koment a hviezdička. :)Xx - M's L

*The last one*

Niall
To pípanie mi liezlo na mozog. Nevládal som tam len tak sedieť a sledovať, ako nehybne leží na tej bielej posteli.
Postavil som sa a vyšiel na chodbu, kde som si v automate kúpil ďalšiu kávu, z ktorej som pomaly chlipkal. Chutila hrozne, ale mal som na výber? Nechcel som zaspať skôr, ako príde Zayn s Karol, to nie. Radšej som sa len prechádzal po chodbe a znudene rátal, koľko stoličiek tam je, alebo koľko čiernych šmúch je na dlážke. Vypil som niekoľko káv, ani nie preto, lebo som bol unavený, ale bol som nervózny a kofeín mi pomáhal. Alebo som si to aspoň myslel. Skôr mi dodávala ešte viac energie, takže som mohol po chobe chodiť nervóznejšie a hlavne rýchlejšie.
Asi po hodine dorazili aj Zayn s Karol.
,,Ako je na tom?" opýtala sa ma ustarostene Karol.
,,Doktor povedal, že celkom dobre, ale bola v bezvedomí trochu dlhšie ako mala, takže je možnosť, že si nebude pamätať niektoré veci z poslesných pár mesiacov," povedal som smutne, berúc na vedomie, že pojem posledných pár mesiacpv zahŕňa aj naše randenie.
,,Neboj, bude to v pohode," objala ma Karol.
,,To nemôžeš vedieť," pokrútil som hlavou a potláčal slzy.
,,Ale verím tomu," usmiala sa a začala hladkať po ruke, ,,ver tomu aj ty a bude to okej. Veď... zázraky sa dejú, nie?"
,,Ďakujem," povedal som a opätoval jej objatie.
,,A mňa utešiť nechcete?" opýtal sa Zayn s odutou perou.
,,Nie?" zasmiala sa Karol a aj ja som sa musel trochu pousmiať.
,,Poď sem," kývol som na neho a pobúchal po stoličke vedľa mňa. Sadol si tam a objal ma okolo pliec, rovnako ako Karol.
Chvíľu sme tam takto sedeli, keď sa mi poriadne zívlo.
,,Niall, mal by si sa vyspať," povedala mi starostlivo Karol.
,,Nie som unavený," pokrútil som hlavou a potlačil ďalšie zívnutie, ktoré sa mi drelo z úst.
,,Neklam mi," pokrútila hlavou, ,,pozri, choďte so Zaynom ku nám na hotel a vyspite sa. Ja tu s ňou zostanem a ráno ma môžeš vymeniť. A odvrávanie nechcem počuť." Mitchie mala o Karol pravdu, občas bola panovačná, no vždy to myslí dobre.
,,Fajn," povedal som, lebo za tých pár týždňov son pochopil, že s ňou sa nedá hádať.
,,Kľúče sú tu," vytiahala Karol zvezok kľúči a strčila mi ich do ruky, ,,vezmite nám tašky, aby som sa o nich nemusela starať," kývla na dve športové tašky, ktoré boli položené vedľa plastových stoličiek, na ktorých sme sedeli.
,,Ak by sa zobudila..." začal som.
,,Jasné, ty budeš prvý, kto sa o tom dozvie. Hlavne sa bež vyspať, lebo sa bojím, že ak ti tie kruhy pod očami ešte viac sčernejú, niekto by si ich mohol pomýliť s čiernymi dierami. Koľko si nespal?" tú poslednú otázku adresovala skôr Zaynovi, ako mne.
,,Myslím, že posledný týždeň to s naším spánkom vyzeralo naozaj hrozne," pousmial sa Zayn a objal ma okolo pliec, ,,ráno prídeme."
,,No už bežte," usmiala sa a vytiahla si mobil z vrecka.
Spolu so Zaynom sme si stopli nejaký taxík a odviezli sa do hotela, kde som padol na posteľ a hneď zaspal.

Karol
Znudene som sedela v mäkkom kresle v rohu Mitchinej izby a písala si s Harrym. Zlatý to chlapec, no mal by pochopiť, že ja mu na jeho sladké slová neskočím. Už som sa párkrát v láske spálila, nechcem to zažiť znovu a som si istá, že po Harrym by som sa z toho znova musela dostávať.
Potom som sa len prechádzala po miestnosti, počítala, koľko áut prešlo popod nemocnicu a len zabíjala čas.
Na hodinkách svietilo 4:36, keď sa niečo konečne stalo. Mitchie sa pohla. Bola som si istá, že sa mi to nesnívalo.
,,Mitchie?" oslovila som ju a chytila za ruku.
,,Mitch, počuješ ma?" opýtala som sa a stisla jej ruku. Kľakla som si k nej a preplietla si s ňou prsty.
,,Mitch, zlato... Si hore?" opýtala som sa jej jemne. Odpoveď dlho neprichádzala. Už som sa chcela zdvihnúť a posadiť naspäť do pohodlného kresla, keď mi slabo stisla ruku.
,,Mitchie," potichu som si vzdychla a znova jej stisla ruku, ,,takto ma nesmieš strašiť zlato." Pevne som ju držala za ruku. Bože, ďakujem.

O pár hodín už Mitchie napoly sedela, vstrebávala tekutú stravu cez hadičky a potichu sa so mnou rozprávala. Vyzerala byť v pohode.
,,No, ja idem zavolať Niallovi, že si už hore," usmiala som sa na ňu a na mobile vytočila jeho číslo.
,,Počkaj," potichu ma zastavila, ,,kto je Niall?"

#HappyBirthdayTo... SOL?

Hepi bŕzdej tú jú, hepi bŕzdej tú jú, hepi bŕzdej dír Sosídž of laverz, hepi bŕzdej tú jú. :D :3 ste ohromené mojími speváckymi schopnosťami? :D mali by ste. :D :*
Ako ste už asi pochopili, dnes, 1.10, oslavuje môj prvý príbeh narodeniny (to prvý neberte doslovne, pred ním ich bolo ešte asi 5 :D) a ja sa cítim úplne happy, lebo je to môj najobľúbenejší príbeh zo všetkých, ktoré som napísala. Milujem priateľstvo Lav so Zaynom (Layn shipper sa vo mne nezaprie :3 :D), milujem vzťah Lav s Harrym (a som na neho nesmierne pyšná a vďačím za neho aj Em, ktorá mi vnukla ten nápad (o tom potom), milujem Lav a Elliota a takisto aj Lav a Jamesa, milujem blbosti, ktoré vymýšľajú Loui a Lav, milujem proste celý ten príbeh. Každú jednu vetu, každý úsmev a každú myšlienku, ktorú som do neho dala (aj keď ste ich možno všetky nepochopili). Proste je to moja SOLka a bodka.
Ten príbeh je vlastne venovaný mne (hahah, narcis) a viacmenej aj Em za to, že mi pomohla s niektorými vecami. Robila mi takú "manažérku" a vždy si čítala časti v škole pod lavicou. :D Ako som už povedala vyššie, ona mi vnukla nápad na to, čo sa stane medzi Harrym a Lav (teda, až v jednom bode). Dávala som jej to čítať vtedy, keď Niall prišiel na to, že spolu oni dvaja spávajú a oni sa potom pohádali. Viem, že sme to riešili, lebo som nevedla ako presne pokračovať a vtedy mi Em povedala, aby som napísala, že ona mu neodpustí a nech sa naďalej hádajú. A za toto jej nesmierne ďakujem, pretože bez toho by mala SOL úplne iný priebeh a zápletku (ale nebudem vám tu vysvetľovať v čom a ako, pretože sú to spoilers do druhej série.)
A teraz, pre vás mám darček. Keďže oslavujeme, tak som pre vás napísala špeciál (ktorý neberte vážne, je to druhá verzia epilógu.) Pôvodne som dnes chcela začať pridávať Secrets, ale nejako nevydalo, takže musíte čakať, kým dopíšem LTLA.
Ľúbim vás, my lovers, my unicorns. Všetkých do jedného. Tých, ktorých otravujem už rok ale aj tých, ktorých len pár dní. BIG LOVE FROM MY HEART.
p.s.: časť bude čo najskôr, no rátajte ešte asi s jednou Johnlock jednodielovkou, jednou Wholock (Doctor Who a Sherlock) a možno aj ešte jednou špeci, ale to je tajomstvo.
- vaša L (s M som pohádaná, preto som dnes len L a nie M's L. nevermind.) hugs&kisses. :)Xx
p.s.s.: ako vždy, koment, hviezdička a enjoyy. :*

O 7 rokov :3

Neisto som našľapovala po zemi. Nohy sa mi triasli. Silno som žmolila Elliotovu ruku. Všetky pohľady sa obrátili na nás. Pomaly sme prešli uličkou. Usmiala som sa, keď som ho tam uvidela stáť. Akoby zo mňa všetok strach opadol a nahradil ho len pocit šťastia. Teraz som sa musela ovládať, aby som sa za ním nerozbehla.
,,Zvládneš to. Neboj," pošepol mi Elliot povzbudzujúco. Len som sa na neho usmiala a pokračovala v chodzi. Konečne sme zastali. Zhlboka som sa nadýchla a pustila som jeho ruku. Vystúpila som po troch schodíkoch a postavila sa mu oproti. Pozrela som do tých čokoládovo hnedých očí, ktoré som zbožňovala. Ktoré ma dobíjali silou. Ktorým som verila. Vložila som mu dlane do tých jeho a on sa usmial.
,,Zišli sme sa tu," začal monotóne kňaz, po čom som ho mierne prestala počúvať.
,,Budem ťa ochraňovať a milovať v dobrom i zlom..." povedal, čím ma vytrhol zo zamyslenia.
,,V šťastí i nešťastí..." pokračovala som.
,,V chorobe i zdraví..."
,,A budem to robiť navždy."
,,Sľubujem," povedal mi.
,,Sľubujem," odpovedala som mu s úsmevom.
,,Teraz, možte pobozkať nevestu," usmial sa kňaz. On sa ku mne nahol a prisal svoje pery na tie moje. Po pár sekundách sa všetci rozkričali.
,,Ľubim ťa," zašepkal mi do ucha.
,,Ľúbim ťa," odpovedala som mu. Stiahol ma dolu po schodíkoch.
,,Zlato, počkaj. Videl si, čo mám na nohách?" zasmiala som sa.
,,Prepáč," usmial sa a ovinul si ruku okolo mojho pásu. Nastúpili sme do auta a zamierili do hotela, kde mala byť oslava.
,,Ďakujem ti," pošepol mi a vtisol bozk.
,,To by som skôr mala ďakovať ja tebe," usmiala som sa a prehrabla mu rukou vlasy, ,,bol si tu vtedy, keď som ťa najviac potrebovala. Si moja opora. Chápeš, všetko, čo cítim."
,,Sweetie, som tu pre teba," usmial sa a pritisol si svoje pery na tie moje.
,,Vystupovať," ozvalo sa od vodiča. Vytiahol ma von a prešli sme do hotela ruka v ruke. Tam už nás všetci čakali. Úžasne sme sa bavili. Všetci. Bola torta, bola hudba, bola zábava.
,,A teraz, privítajte One Direction!" ozvalo sa z pódia. Za mnou sa objavil Elliot a objal ma rukami okolo pásu.
,,Som na teba hrdý sestrička," pošepol mi do vlasov.
,,Ďakujem ti," zasmiala som sa. Uprela som zrak na pódium, kde chalani spievali a robili hlúposti, ako mali vo zvyku.
Po pár minútach sa rozlúčili a zliezli dole. Všetci zamierili ku mne.
,,Všetko ide podl'a plánu?" opýtal sa Elliot Liama a on prikývol.
,,Podľa akého plánu? Čo?" opýtala som sa ich šokovane.
,,Únos nevesty," zasmial sa Louis a ja som sa usmiala.
,,A kam ma chcete uniesť?" zasmiala som sa a oni sa uškrnuli.
,,Poď," Niall cezomňa prehodil svoje sako a zamierili sme k jedným dverám. Prešli sme cez rôzne chodby, až sme sa dostali na obrovskú terasu. Sadla som si na lavičku a usmiala sa na nich. Sú to tí najlepší priatelia, akých som si mohla priať.
,,Ako dlho mu to bude trvať?" spýtala som sa po chvíli.
,,Nie dlho," zasmial sa Elliot a posadil sa vedl'a mňa.
,,Raz dva, ťa nájde," uškrnul sa Louis.
,,Dúfam," zasmiala som sa.
,,To ticho ma znervózňuje," zasmial sa po chvíli Niall.
,,Tak niečo porozprávaj," usmial sa Liam.
,,Čo keby, si nám ty vysvetlil, ako ste sa dali dokopy s Lilo? Stále nám to sľubuješ, no nikdy nepovieš," opýtala som sa ho.
,,Keď na tom trváš," usmial sa Liam a začal vravieť, ,,tak, ako začať. Možno takto. S Lilo, to bola láska na prvý pohľad. Vedel som, že je tá pravá. Vedel som, že je dokonalá. Tie jej krásne oči, ten jej roztomilý úsmev a úžasný smiech. Ten jej sposob vyjadrovania sa..."
,,Liam, chápeme. K veci!" zasmial sa Niall, za čo si vyslúžil vražedný pohl'ad od Liama.
,,Stalo sa to, keď ste prespávali u nás. Pozerali sme všetky Twilighty a celý čas sme po sebe poškuľovali. Potom, sme sa pobrali do postelí. Už som skoro spal, keď som začul klopanie. Po špičkách som prešiel k dverám a odomkol ich. ,,Ja som len tak rozmýšl'ala, či už spíš. Ak nie tak dobrú noc," nervózne zo seba dostala a obrátila sa na odchod, no ja som ju chytil a pritiahol naspať. ,,Poď dnu," usmial som sa a ona vošla dnu. Prešiel som k posteli a kývol jej na ňu, aby si ľahla. Ležali sme každý na jedne strane postele. ,,Liam?" zašekala, ,,bojím sa," dokončila. ,,Ja ťa ochránim," usmial som sa a stiahol si ju do objatia. Takto sme zaspali," dokončil a pozrel na nás.
,,Aww," usmiala som sa a kusla si do pery, ,,zdalo sa mi vtedy, že sa medzi vami niečo deje."
,,Zdalo sa ti správne," zasmial sa, ,,vieš čo by som chcel počuť ja? Viem, že asi chcem veľa, no rád by som počul, čo sa naozaj stalo medzi tebou a Harrym. Všetko. A len pravdu," pozrel na mňa psími očami Zayn.
,,Jedného dňa, ti to poviem. Poviem ti všetko. No dnes to nebude. Dnes chcem byť len šťastná," usmiala som sa na neho a ignorovala Harryho vražedný pohl'ad.
,,Nehovor mu to," zavrčal Harry.
,,Prečo by mi to nemala povedať? Može mi povedať, čo bude chcieť," usmial sa.
,,Poviem mu to."
,,Ja to potom poviem Jamesovi a Elliotovi. A Jamesovi poviem všetko," povedal, s dorazom na posledné slovo.
,,Pre mňa za mňa," kývla som plecami.
,,Vobec ti to nevadí?" pozrel na mňa udivene a ja som pokrútila hlavou.
,,Absolútne," žmurkla som, ,,veď oni to vedia. Všetko," zasmiala som sa a on skamenel. Z chodby sa ozvali kroky a jeho hlas.
,,Kde je?" spýtal sa a vyšiel na terasu. Elliot ma pevne chytil za ramená.
,,Tu. Ale tak ľahko je nedostaneš," zasmiali sa Zayn s Louisom, ktorí stáli pred ním.
,,Fajn. Čo chete?" opýtal sa.
,,Tak ja neviem. Čo ponúkneš?" povedal unudene Zayn.
,,Čo tak obedy u teba na pol roka zadarmo?" opýtal sa Louis.
,,Na týždeň," povedal James.
,,Štyri mesiace," vyjednával Zayn.
,,Dva týždne," oponoval James.
,,Dva mesiace."
,,Mesiac."
,,Platí," podali si ruky.
,,To mám až takú nízku cenu? Ccc,"pokrútila som hlavou.
,,Stephanie, ty máš najvačšiu cenu," usmial sa a vtisol mi bozk.
,,Aké sladké," zasmial sa Louis.
,,Ty si sladký," zasmiala som sa.
,,Ja som tu," upozornil nás James.
,,Ja viem, zlatko," usmiala som sa a preplietla si s ním prsty. Vrátili sme sa naspať do haly, kde všetci oslavovali.
,,Keďže sa konečne ukázali naši novomanželia, pustíme si niečo pomalé," povedala Lilo od mixážneho pultu. Už pár rokov robí DJ-ku na diskotékach a je v tom dosť dobrá. James ma chytil za ruku a vytiahol na parket. Položil si ruky na moj pás a ja som si ich obmotala okolo jeho krku. Pomaly sme sa kolísali v rytme hudby.
,,Nechcem ti ju kradnúť, ale smiem prosiť?" opýtal sa nás vyškerený Louis.
,,Hneď sa vrátim," žmurkol na mňa James a zmizol. Chytila som Louisa a začali sme spolu tancovať. No, neviem, či to možem nazvať tancom. Nechcem totiž uraziť žiaden tanec.
,,Čo sa usmievaš, ako slniečko na hnoji?" opýtala som sa ho po chvíli.
,,No vieš," začal a sklopil pohľad do zeme.
,,Makaj!" povedala som a čakala, čo povie.
,,Včera som požiadal El o ruku," povedal s úsmevom.
,,Podľa tvojho úsmevu tipujem, že súhlasila. Či?"
,,Súhlasila," prikývol.
,,Teším sa s tebou, zlatíčko," zasmiala som sa a silno ho objala, ,,a teraz choď tancovať s ňou. Aby nežiarlila," povedala som mu s úsmevom. Zamierila som ku stolu s pitím, lebo som strašne vysmädla.
,,Sluší ti to s Jamesom," ozvalo sa za mnou a ja som sa strhla.
,,Ďakujem," zašomrala som si.
,,Ale s niekym iným by ti to slušelo viac," povedal a mne skoro vypadol pohár z ruky.
,,Čo prosím?" vykoktala som zo seba.
,,Niekto ťa možno l'úbi viac, ako on," povedal a ja som na neho len neveriacky zízala.
,,O kom to sakra vravíš?" spýtala som sa a on sa uškrnul.
,,Styles, makaj," zavrčala som.
,,Nie tu," pošepol a zamieril na chodbu. Rýchlo som šla za ním.
,,No, takže kto?" opýtala som sa ho nedočkavo.
,,Ja," šepol a ja som na neho pozrela.
,,Neviem čo si o sebe myslíš, no mňa už netrápiš. Si mi ukradnutý," sykla som a zamierila naspať k sále, no on ma chytil za ruku a pritlačil o stenu.
,,Vieš čo si o sebe myslím? Že ma stále miluješ," usmial sa.
,,Všetky moje city k tebe zmizli. A ty to veľmi dobre vieš," odsekla som mu.
,,Čo tak ich vrátiť?" spýtal sa potichu.
,,Nechaj ma už na pokoji," odsekla som mu a chcela odísť,no ešte stále ma držal pritlačenú o stenu.
,,Nenechám, kým nepriznáš, že ťa stále priťahujem," zavrčal.
,,Pusti ju," ozvalo sa za ním a ja som sa víťazoslávne usmiala. Prebodol ma vražedným pohľadom a odkráčal preč.
,,Si v pohode?" opýtal sa ma a silbo ma objal.
,,Jasné," zašepkala som mu, ,,ďakujem."
,,Som tu pre teba. A vždy budem," usmial sa a dal mi pusu, ,,čo chcel on?"
,,Myslí si, že by som bola s ním krajší pár, ako s tebou. Myslí si, že ho ešte stále ľúbim. No je na omyle. Všetko, čo som k nemu cítila vyprchalo, keď ublížil Mickey," zašepkala som smutne.

*,,Si len malé rozmaznamé decko!" počula som z jeho izby a následne zvuk, ako keď niekto dá facku. Otvorila som dvere. Až som zhíkla od strachu.
,,Čo si o sebe myslíš? Načisto ti preskočilo?" zajapala som po ňom, ,,biť vlastnú dcéru! Ty nie si normálny!" strelila som mu facku.
,,Ty si na mňa nedovol'uj!" zazjapal. Bolo z neho cítiť alkohol.
,,Už sa jej nikdy nedotýkaj!" povedala som naštvane a zobrala ju zo zeme. Zdvihla som hlavu a na mojom líci pristála facka. Až som sa zapotácala pár krokov dozadu.
,,Šľapka," zasmial sa. Nezmohla som sa ani na slovo. Nedokázala som nič povedať, ani urobiť. Došli mi slová. Len som sa zvrtla na päte a vybehla von.*

,,Neboj, už jej neublíži," zašepkal.
,,Bojím sa. On je schopný všetkého," povedala som smutne.
,,Budem ju chrániť, akoby bola moja vlastná," zašepkal mi do vlasov, ,,a teraz poď," chytil ma za ruku a zamierili sme naspať k ostatným. Zosunuli sme sa na stoličky k nášmu stolu.
,,Mami? Aj ja si prosím tortu," pribehla ku mne Mickey.
,,Tak si daj," usmiala som sa na ňu.
,,Ale Niall mi ju zjedol!" odula sa a ukázala na neho prstom.
,,Zlý Niall! Dám ti z mojej, dobre?" zobrala som tanierik zo stola a dala jej.
,,Ďakujem," rozkošne sa na mňa usmiala.
,,A mami?" opýtala sa po chvíli.
,,Áno zlatíčko?"
,,Možem teraz volať Jamesa, ocko?" spýtala sa.
,,Možeš ma tak volať, maličká," usmial sa James. Mickey mu dala bozk na líce. Celé ústa mala od torty, takže aj jeho líce bolo zašpinené.
,,Ocko je špinavý," rozchichotala sa. Nedalo mi a aj ja som sa rozosmiala.
,,Takže vám tu je niečo k smiechu?" spýtal sa urazene.
,,Len ty zlatko," zasmiala som sa.
,,Toto si zapamätám," povedal a odul dolnú peru.
,,Mickey, zatancuješ si so mnou?" ozvalo sa nesmelo spoza nás. Ona s úsmevom prikývla, chytila ho za ruku a zamierili na parket.

*,,Niečo vám chceme povedať," povedala Em a preplietla si prsty so Zaynovými.
,,Čo také?" povedal Liam. Prebehol pohľadom z Em na Zayna a naspäť.
,,Ako to povedať," začal Zayn a prebehol pohl'adom všetkých chalanov.
,,Proste, čakáme bábätko," usmiala sa pochvíli Em. Liamovi až zabehol vzduch.
,,Srandujete," zašomral si.
,,Nie," usmial sa Zayn a pohladil Em po bruchu.
,,Teším sa s vami!" povedal Niall a silno ich oboch objal.*

Liam má teraz 6 rokov a vyzerá to tak, že sa mu páči Mickey. Sú najlepší priatelia a strašne mi pripomínajú mňa a Zayna.
,,Sú spolu zlatí," ozvalo sa za nami. Otočili sme hlavy a zbadali Zayna a Em.
,,Áno, sú," usmiala som sa a pozrela na Mickey s Liamom na parkete.
,,Ja som myslel, skôr vás dvoch," zasmial sa Zayn.
,,Musíš sa vyjadrovať presnejšie," uškrnul sa James.
,,Ale aj oni dvaja sú zlatí," usmial sa Zayn a objal Em okolo pásu. Všetci štyria sme sa pozreli na nich, ako tancovali. Síce im to veľmi nešlo, no snažili sa.
,,Bol by z nich krásny pár," usmiala sa Em a zapozerala na nich. Asi si všimli naše pohľady, lebo si niečo zašuškali a rozbehli sa ku nám.
,,Už nevládzeš?" opýtal sa jej James a posadil si ju na kolená. Ona len pokrútila hlavou a schúlila sa mu na hrudi.
,,Lav, poď si zatancovať," poprosil ma Zayn.
,,Že si to ty," usmiala som sa a podala mu ruku. Zamierili sme na parket. Pritiahol si ma k sebe a pomaly sme sa knísali do rytmu hudby.
,,Si strašne zlatá v tých šatách," zašepkal mi do ucha.
,,Ďakujem. Ty v tom obleku," žmurkla som na neho.
,,Budem sa červenať!" povedal so smiechom a začal sa ovievať rukou.
,,Prestaň!" prikázala som mu so smiechom.
,,Nerozkazuj mi!" zamračil sa.
,,Som od teba staršia. Možem všetko," zasmiala som sa.
,,Možeš lietať?" spýtal sa ma udivene.
,,Samozrejme," povedala som vážne, ,,že nie."
,,Myslel som si," zasmial sa. Len som pokrútila hlavu a oprela si ju o jeho hruď.
,,Sweetheart, nespi," zasmial sa.
,,Neboj, nespím," usmiala som sa.Ani neviem ako, vystriedali sa pri mne skoro všetci hostia. Zatancovali sme si, prozprávali sa.

,,Pozri, ako zlato spia," pošepla som Jamesovi. Mickey s Liamkom spali na pospájaných stoličkách, prikrytí mikinami a sakami.
,,Sú nádherní," usmial sa a chytil ma okolo pásu.
,,Tak ako ty," zasmiala som sa.

*,,Čo budeme dnes večer robiť?" opýtala som sa ho. Mickey spala u neho v izbe a my sme sa strašne nudili.
,,Čo tak si niečo zahrať?" opýtal sa.
,,Ja ti neviem," zašomrala som si.
,,Prosím," usmial sa na mňa prosebne.
,,Dobre," povedala som nakoniec. Vytiahol z poličky Človeče a podal mi figúrky. Začali sme hrať.
,,Nebaví ma to," povedala som mu po pár kolách.
,,Ani mňa," zasmial sa a zapozeral mi do očí.
,,Možem niečo vyskúšať?" spýtal sa opatrne. Prikývla som mu a stále nespúšťala pohl'ad z jeho čokoládových očí, ktoré sa do mňa vpíjali. Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Najprv len jemne a potom sa to začalo stupňovať. Prevalil ma na chrbát a na chvíľku sa odomňa odlepil.
,,Na toto som čakal už strašne dlho," zašepkal mi a ja som si uvedomila to, čo som prehliadala. Uvedomila som si, že k nemu cítim viac, ako kamarátsvo. Že k nemu cítim lásku.
,,Si krásna," zašepkal pomedzi bozky.
,,Aj ty si krásny," odpovedala som mu.*

,,Ľúbim ťa," pošepkala som mu a obmotala si ruky okolo jeho krku.
,,Ľúbim ťa princeznička," usmial sa a vášnivo ma pobozkal.

Záhada čísla 1895. (Johnlock!)

WARNING! Neodporúčam čítať ľuďom, ktorí:
1. Nevideli druhú sériu Sherlocka - hlavne A Scandal in Belgravia a The Reichenbach Fall. Sú tam spoilers, takže pardon.
2. Nevideli (a ak ste čítali, asi vám to veľmi nepomôže) nikdy žiadnu časť Sherlocka - vysoká pravdepodobnosť nepochopenia niektorých vecí (spoilerov).
3. Nemajú radi gejov.
4. Nečítajú nič iné ako 1D.

Inak vás ľúbim a kto prešiel cez všetky body a usúdil, že sa môže pustiť  do čítania, tak enjoyy (aj tým, čo ich preskočili a idú čítať :D).
Pravdepodobne to nepochopíte, ale ja chápem presne ako to je myslené. Tak mi do komentov môžte napísať, ako tomu rozumiete. Čo vy na to? :)Xx - M's L

*Záhada čísla 1895*

,,Nuda!" zakričal Sherlock, čím vytrhol svojho spoločníka z jeho jemného podriemkávania.
,,Sherlock," sykol na neho potichu John tónom, ktorým mu naznačoval, aby sa choval viac ako človek.
,,Tak pardon, že som označil za nudné to, že jej priateľa zastrelili do hlavy," odsekol podráždene Sherlock.
,,Ďakujeme, za váš čas. Nič si z neho nerobte, on je proste taký. Odprevadím vás von?" opýtal sa John a pomaly sa postavil. Mladá slečna, ktorej meno, si už nepamätal len prikývla a s odporom sledovala vyššieho z dvoch mužov. Pomaly vyšli von z apartmánu a zišli po schodoch.
,,Ospravedlňujem sa vám za jeho správanie. On sa niekedy správa ako stroj," povedal John, ,,ale prajem vám úprimnú sústrasť." Súcitne jej stisol ruku a ona sa na neho len usmiala.
,,Ste milý," povedala mu, ,,ako to s ním dokážete vydržať?" hlavou naznačila smer apartmánu, z kade vychádzali tiché zvuhy huslí.
,,Dá sa zvládnuť, len treba vedieť ako ho zabaviť," zasmial sa sivovlasý chlapík, ,,neskočili by ste na kávu?"
,,Čaj. Kávu nepijem," povedala a John sa zasmial. Zabuchol za sebou dvere s číslom 221B a rukou ukázal na dvere Speedyho kaviarne, ktorá bola hneď vedľa. Spokojne vošli dnu a usadili sa ku jednému zo stolov. Objednali si nápoje a rozoberali rôzne témy. John sa bavil tak dobre, ako už dlho nie. Konečne sa odreagoval od Sherlockovho večného ležania na gauči a opravovania telky, hovorenia nudné na každý potencionálny prípad a hrania na husle.

Medzi tým v byte stál smutný Sherlock hrajúc na husle. Pozeral sa von z okna na dážd, ktorý dopadával na zem. Potichu si vzdychol a rýchlo odložil husle naspäť do puzdra. Sadol si k Johnovmu notebooku a naťukal jeho heslo.
Ako vždy, sa hneď po načítaní internetu zobrazil jeho blog. Počítadlo, ktoré je už dobrý rok zaseknuté na tom istom čísle ho znervózňovalo. Niekoľkokrát obnovil stránku, no nič sa nedialo. 1895 ho stále prenasledovala.
Poklepkal prstami po klávesnici, otvoril nové okno, na ktorom znova napísal link na Johnov blog, no číslo sa nezmenilo. Znervózňovalo ho to, vytáčalo a všetko možné.
,,John, ako to, že to nefunguje?" spýtal sa svojho jediného priateľa. Keď nedostával odpoveď rozhliadol sa po izbe. Kedy zmizol?
Nahlas si povzdychol a vybral si z vrecka mobil.

From: Sherlock
To: John
Time: 13:00
Príď na 221B. Hneď. SH

From: Sherlock
To: John
Time: 13:03
Kde si? Je to súrne. SH

From: Sherlock
To: Mycroft
Time: 13:04
Zase si mi uniesol Johna namiesto toho, aby si sa porozprával so mnou? SH

From: Mycroft
To: Sherlock
Time: 13:05
Sherlocku, rušíš pri dôležitej schôdzi.

From: Sherlock
To: Mycroft
Time: 13:05
Asi nie je tak dôležitá, keď mi odpisuješ. SH

From: Sherlock
To: John
Time: 13:07
Mám nový prípad John, ale môže to byť nebezpečné. Príď na 221B. SH

Muž odložil telefón a znova obnovil stránku na notebooku. Stále žiadna zmena. Nemusel čakať dlho a vo dverách sa zjavil nišší muž.
,,Prípad?" opýtal sa a prešiel ku svojmu kreslu, kde si sadol.
,,Áno, odkladáme ho už veľmi dlho. To počítadlo John," povedal Sherlock skenujúc pohľadom notebook.
,,Vážne? Sherlock, toto je tvoj prípad? Počítadlo, ktoré nefunguje? Ja som bol na rande!" zavrčal na neho John. Bol poriadne vytočený.
,,S tou, ktorej zomrel priateľ?" opýtal sa ho Sherlock so zdvihnutým obočím, ,,ale prosím ťa. Práve jej zomrel priateľ a ani z toho nie je psychicky na dne. Očividne má milenca, s ktorým partnera podvádzala už dlhšiu dobu. Potrebovala sa zbaviť partnera, aby mohla byť s milencom, tak mu strelila medzi oči. Jasné ako facka. Tipujem, že si si to nevšimol, však?"
,,Niekedy nad tebou až žasnem Sherlock."
,,Nechcel si sa mi poďakovať za to, že som ti práve zachránil život pred vrahyňou svojích priateľov?"
,,Prečo musíš mať furt pravdu?" odsekol John a naštvane prešiel do kuchyne. S trhnutím otvoril chladničku, ktorá zívala prázdnotou (teda, ak si odmyslel časti končatín v dolnom šuflíku).
John si len sadol do svojho kresla a otvoril si noviny, ktoré začal čítať na strane o nejakej vražde.
,,Nečítaj tie hlúposti, vrahom bol komorník, je to jasné," povedal Sherolck, ktorý sledoval strop.
,,Fakt ďakujem," zamrmlal si naštvane John a odložil noviny. Chvíľu sedeli obaja priatelia v tichosti, no miestnosťou sa po chvíli rozoznel zvuk vzdychnhtia.

From: Irena
To: Sherlock
Time: 13:31
Poď na večeru.

,,Čo to..." opýtal sa John. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, čo ten zvuk znamená.
,,Ako to, že ti píše! Veď je mŕtva," vylustil zo seba John a hneď si prikryl ústa.
,,Nevyzerá veľmi mŕtvo, keď ma pozýva na večeru."
,,Ale ako to," zakoktal znova.
,,Že žije? Asi jej tú hlavu nakoniec neodsekli."
,,Ale... Ako o tom vieš?"
,,Vážne si si myslel, že uverím tvojej historke o programe na ochranu svedkov v Amerike? Stačilo mi si ju vygoogliť a vedel som kde presne sa nachádza."
,,Ty si si ju hľadal?" opýtal sa menší kamarát trochu vydesene.
,,Áno, použil som tvoj notebook."
,,Ja... Nemám slov," pokrútil John hlavou. Sherlock si len niečo zamrmlal a ďalej sledoval strop.
Uvažoval o tom, čo mu povedala Molly. Naozaj je smutný?
,,John?" oslovil Sherlock svojho priateľa, ktorý pri zvuku svojho mena zdvihol svoju hlavu.
,,Myslíš, že sa Molly ráta, alebo nie?" opýtal sa ho, aj keď to bolo skôr do vetra.
,,Čo?" opýtal sa. Ako väčšinou nerozumel.
,,Či sa Molly ráta."
,,Do čoho?"
,,Som pri nej schopný prejaviť... city?" dopovedal šeptom. Tie slová mu boli proti srsti. Celý život potláčal všetky svoje emócie, no je možné, že by sa v ňom niečo zlomilo? Alebo, že by to v ňom zlomil... niekto?
,,Čože?" opýtal sa John ešte raz cez smiech.
,,Či. Je. Molly. Schopná. Vidieť. Moje. City," odsekával Sherlock slovo po slove, aby to bolo dosť zrozumiteľné.
,,Neviem, ale istá možnosť tam je," povedal potichu John a pozrel na Sherlocka, ,,prečo ti to teraz napadlo?"
,,Mám pocit, že mala pravdu."
,,V čom?" opýtal sa John, no odpovede sa nedostal.
,,Čo ti povedala?" opýtal sa, no opäť neúspešne.
,,Sherlock, v čom mala pravdu?!" zakričal na neho John, až so Sherlockom trhlo.
,,Že som smutný, keď ma nevidíš!" vykríkol naspäť. Miestonsťou sa rozľahlo hrobové ticho.
,,A si?" opýtal sa ho potichu.
,,Neviem!" vykríkol a zavrel oči, ,,ja naozaj neviem."
,,Sherlock," povedal potichu jeho priateľ a stisol ho za koleno.
,,Povedal som Irene, že láska je nepodstatná, pretože len zaťažuje ľudí. Zacláňa im myslenie a potom robia hlúpe veci. A teraz, John, keď sa pozerám na teba, prestávam myslieť. Srdce sa mi zastavuje nad tvojím úsmevom. Ja cítim... niečo," vychŕlil rýchlo a šeptom.
,,A čo presne cítiš?" opýtal sa ho John potichu.
,,Neviem. Ale nikdy som to nezažil," pošepkal a opatrne otvoril oči, ,,John?"
,,Áno?"
,,Pamätáš, ako som ti povedal, aby si mi jednu strelil?" opýtal sa Sherlock menšieho chlapca, ktorý len prikývol, dúfajúc, že ho o to nepožiada znova.
,,Pobozkaj ma," povedal potichu Sherlock a znova zavrel oči.
,,Čože?" zasmial sa nechápajúco John.
,,Pobozkaj. Ma," zdôraznil Sherlock a zatlačil viečka viac do seba. Chvíľu tam len obaja potichu dýchali. Jeden čakal a druhý sa odhodlával.
Keď sa ich pery spojili, Sherlock si potichu vzdychol do priateľových úst.
V Johnovej hlave sa mu ukazovali dôvody, prečo sa rozišiel so svojími priateľkami - a na jeho prekvapenie, ten dôvod bol stále ten istý, tak prostý, jednoduchý, že nerozumel, prečo si to neuvedomil skôr. So všetkými sa rozišiel kvôli Sherlockovi.
V Sherlockovej hlave prebiehali všetky myšlienky ako v kine, všetky spomienky a splívali v jednu tvár Johnovu. Ich prvé strenutie, Study in pink, keď mal šialený strach o Johna pri bazéne, Moriarty, Irena, všetky jeho prípady, Johnov blog... Všade kde sa pozrel, videl jeho. Jeho oči, jeho úsmev, jeho sivé vlasy, jeho paličku na chodenie.
Pomaly sa od seba obaja odtiahli, no na očiach im bolo jasne vidno, že to nechceli.
,,Prišiel som na to," pošepkal John pyšne.
,,Na čo?" opýtal sa ho Sherlock.
,,1895. Prečo sa to nepripočítava? Mysli Sherlock, mysli," napodobnil Johna Sherlocka. On sa na neho len zamračila uvažoval.
,,Už to máš?" opýtal sa ho, keď sedel za notebookom. Sherlock len zťažka pokrútil hlavou.
,,Asi som ti tým polibkem zobral všetku múdrosť," zavtipkoval John.
,,Tak v tom prípade ju chcem naspäť," povedal a znova ho pobozkal. Vyšší muž tomu niššiemu opatrne sal dolnú peru, akoby si z neho chcel vytiahnuť naspäť svoju múdrosť. Po pár sekundách sa oddelili a Sherlock potichu zašepkal: ,,Och, už rozumiem. Molly."
John sa na neho pyšne usmial a odomkol si notebook heslom, ktoré bolo aj tak zbytočné, keďže ho Sherlock poznal. Ale čo by on nepoznal?

Obrázočky nakoniec. Niektoré odveci, niektoré so spoilerami. Ale ja ich milujem. ♥

Learn To Love Again 11

Aha, naposledy bola časť 1. septembra. Dobré vedieť. Ale čo je pozitívne, dnes som zostala doma (*kuc* simulant *kuc*), tak som pomedzi spanie, učenie sa AAL (Anglická a Americká Literatúra), napísala časť. Dobrá som nie? :D
Pokúsim sa dať zajtra novú, pretože už z nej mám polku hotovú, tak uvidíme. ľúbim vás a ešte si čítajte (a komentujte) Dear Darlin', čo vy na to? :D :)Xx
hugs&kisses. - ur Lav.
p.s.: venujem Elise, kvoli ktorej som dnes dve hodiny sedela vo verande, kde som sa učila, slnila a čakala na poštárku s tvojím listom a potom na neho päť minút pozerala s otvorenou hubou. (a pišťať som pišťala tiež. :D)

*11. časť*

,,Neviem ako tebe, ale mne to tu neuveriteľne chýbalo," povedala Karol, keď sme vošli do nášho bytu. Keď sme prišli za chalanmi do Mníchova, zmysleli si, že načo by sme sa mali vracať domov, keď môžme byť na turné s nimi?
Dnes je 19. august a my sme sa konečne vrátili domov. Precestovali sme s nimi celú Európu a myslím, že obe máme dosť. Ľahla som si na gauč a zavrela oči. Chcela som zaspať, no Karol zazvonil mobil, takže z toho môhho spánku asi nič nebude.
,,Áno pani Jeshibová?" oslovila ju a ja som hneď spozornela. Pokiaľ si dobre pamätám, prvý tréning máme až zajtra. Tak čo tá Ježibaba chce? Prezývame ju tak, pretože ona naozaj tou ježibabou je.
,,Jasné, špeciálny. Chápem. Odkážem to aj slečne Cooperovej, nemusíte sa obávať. Prídeme. Ďakujeme, dovidenia," povedala a zložila.
,,Ježibaba odkazuje, že máme dnes špeciálny tréning a chce nám niečo oznámiť. Takže sa zdvihni, lebo by sme sa tam mali dostaviť," povedala Karol.
,,Veď idem," povzdychla som si a postavila sa. Prešla som do mojrj izby a povyťahovala si zo skrine veci, ktoré mi bude treba a len ich nesystematicky nahádzala do mojej športovej tašky.
,,Už si?" zakričala som na Karol.
,,Sekundu," odkričala mi a vyšla z izby naraz so mnou.

Do haly sme prišli za rekordných desať minút. Rýchlo sme sa prezliekli, prezuli a začali sa rozcvičovať na ľade. Postupne sa pridalo ďalších pár dievčat, ktoré sme pozdravili zakývaním.
,,Vidím, že už tu väčšina z vás je, tak môžme začať," povedala Ježibaba, ,,dnes som vás tu zavolala preto, lebo ma kontaktoval pán Oakley. Ako iste viete, trénuje náš tým na olympiádu. A oznámil mi, že má tri voľné miesta. Keďže sme najlepší tým z Dánska, požiadal ma o tri dievčatá, ktoré by som mu mohla požičat na olympiádu. Som si istá, že vy všetky o to máte záujem, takže vás teraz nechápm hrať a ja si zatiaľ vyberiem." S Karol sme na seba pozreli a obe sme mali čo robiť, aby sme nezačali pišťať. Ježibaba nám práve oznámila, že sú voľné miesta na olympiádu a je šanca, že nás vyberie a tým splní náš sen? Možno pouvažujem o tom, že ju prestanem volať ježibaba.
Rozdelili sme sa do družstiev a začali hrať. Snažila som sa najviac ako sa dalo. Musí ma vybrať. Musí. Je to životná šanca, ktorá sa mi nenaskytne len tak každý deň. A čakať štyri roky na ďalšiu olympiádu, nie je žiadná výhra. Proste sa tam musím dostať.

Niall
,,Niall, vstávaj," potichu ma zobudil Zayn.
,,Hm, čo?" zachrapčal som rozospato.
,,Už sme v LA," povedal a začal vyliezať z pohodlného lietadlového kresla. Mesto anjelov - škoda, že som tu bez svojho anjela. Za ten mesiac a niečo som si na prítomnosť mojej blonďatej princeznej zvykol a teraz mi neuveriteľne  chýbala.
Vystúpil som za Zaynom a nadýchol sa studeného ranného vzduchu.
,,No poďte, poďte," poháňal nás nejaký z SBSkárov. Obaja sme trochu pridali do kroku, aby sme dobehli ostatných chalanov, ktorý sa niekoľko desiatok metrov pred nami smiali na nejakej debiline.
Rýchlo sme prešli cez letiskovú halu a nastúpili do dvoch už vopred pripravených minidodávok. Sedel som medzi Louisom a Harrym, pretože som mal, ako oni povedali, najmenšiu prdelku, ktorá najlepšie pasuje medzi tie ich. Mne sa moja prdelka páči a myslím, že aj Mitchie je s ňou spokojná.
Hlava mi padla na Louisove plece, pretože som bol ešte rozospatý z lietadla a ak budeme mať znova jeden spoločný apartmán, nevyspím sa vôbec. Treba si to nadbehnúť.
Po pár minútach by som už aj zaspal, ak by mi nezazvonil mobil. Kto ma teraz môže otravovať? pomyslel som si a opatrne ho vytiahol z vrecka.
Mitch.
,,Áno zlato?" opýtal som sa s úsmevom.
,,Neuhádneš, čo sa stalo!" zakričala mi natešene do ucha.
,,Tak mi to prezraď," povedal som.
,,Jeshibová povedala, že sú tri voľné miesta na olympiádu a hádaj čo!"
,,Vybrala ťa?" opýtal som sa, aj keď som si tým bol istý, pretože inak by taká vytešená nebola.
,,Mňa aj Karol!" zapišťala.
,,Gratulujem ti," povedal som. Tešil som sa s ňou.
,,Bože N, ešte stále tomu nemôžem uveriť. Mne sa splní sen! Budem na olympiáde, chápeš? To je niečo neuveriteľné," hovorila a ja som si vedel predstaviť, ako sa široko usmieva.
,,Len to rozdýchaj. Čo keby som ti zavolal na skype z hotela? Lebo teraz momentálne som v aute s Louisom a Harrym a nevyzerajú veľmi nadšene z toho, že ich telefonovaním ruším zo spánku," zasmial som sa.
,,Naozaj nás rušíš," potvrdil Harry dosť nahlas na to, aby to počula aj Mitchie.
,,Tak potom na skype," zasmiala sa, cmukla mi do mobilu a zrušila.
,,Konečne si sklapol," povedal Louis, za čo si vyslúžil trepnutie po hlave. Len sa zasmial a nastrčil mi rameno, aby som na ňom mohol ďalej spať. Kamoš na nezaplatenie.

Dni nášho turné v Amerike sa vliekli strašne pomaly a stereotypne. Ráno sme vstali, išli na skúšku, rozhovor, večer koncert, potom sme ľahli do Tourbusu a ráno sa zobudili v ďalšom meste. Občasné telefonáty s Mitch mi veľmi nepomáhali a hlavne sme boli obaja unavení. Ona z tréningov, ktoré mala teraz každodenne niekoľko hodín a ja zo spievania a tancovania. Chýbala mi, najradšej by som bol len s ňou, ale keď sa nedalo, tak sa nedalo.
,,Niall?" ozvalo sa šeptom.
,,Hm?" opýtal som sa a odtiahol záves pri mojej posteli. Zayn sa vykláňal z vedľajšej postele a pozeral mojím smerom.
,,Vieš o tom, že budúci týždeň máme v piatok a sobotu voľno?" opýtal sa ma a ja som prikývol. Plánoval som si ľahnúť a celé dva dni prespať.
,,Ak teraz v hlave plánuješ, ako tie dva dni prespíš, tak na to hneď zabudni," potichu sa zasmial.
,,Čo?" zamrmlal som si tónom hlasu - čosi, to by mi ani nenapadlo.
,,V piatok ráno sadneme na lietadlo a letíme do Soči," prezradil mi svoj plán.
,,Prečo?" opýtal som sa. Asi som fakt unavený, alebo totálne nechápavý.
,,Veď baby majú prvý zápas, tak ich prekvapíme, nie?" Boha, ja som na to zabudol! Mitch mi to furt omieľa, ako sa teší a ja si na to nespomeniem. No nič.
,,Jasné," prikývol som a znova si zatiahol záves.
Už len týždeň Mitchie a uvidíme sa.
Už len týźdeň.

***

,,No pohni si!" potiahol ma za sebou so smiechom Zayn, keď sme prešli cez kontrolu lístkov. Mali sme miesta asi päť radov nad striedačkami, takźe budeme mať dobrý výhľad. Obaja sme mali naše dresy, ktoré nám dali spraviť baby, keď sme boli v Švédsku. Usadili sme sa na naše miesta pár sekúnd predtým, ako na svetelnej tabuli zasvietilo 00:00, takže sa mohlo začať.
Na ľad prišli oba tými - Kanada a Dánsko. Nejaká speváčka zaspievala hymny, kapitánky si potriasli rukami a mohlo sa hrať.
Mitchie s Karol na začiatku sedeli na striedačke, no asi po minúre hry sa dostali na ľad. Pravdupovediac, obe sa zlepšili, odkedy sme ich videli hrať naposledy.
Po desiatich minútach prehrávali 1:0. Boli síce dobré, ale Kanaďanky boli lepšie. No ani to nás neodradilo, aby sme ich povbudzovali ďalej. Kričali sme, pískali, tlieskali... Všetci na nás pozerali ako na bláznov, no nevadilo nám to. Už sme si na to obaja zvykli, takže to bolo v pohode.

Bola možno polka druhej tretiny, stále sme povzbudzovali ako blázni. Ak zajtra nebudeme mať hlasivky, manažéri nás zabijú. Ale môžme to risknúť.
Sledoval som Mitchie odkedy naskočila na ľad. Nezaujímalo ma, či má puk alebo nie, mal som oči len pre ňu.
Dostala puk a zamierila ku kanadsekj bránke, takže sme so Zaynom samozrejme začali kričať hlasnejšie. Nahrala Karol a tá jej nahrala naspäť. Už bola pomerne blízko pri bránke, tak zdvihla hokejku, aby mohla vystreliť.
No nestihla to.
Jej drobné telo skončilo na zemi po náraze nejakej obrej kanaďanky.

Mitchie
Karol mi prihrala naspäť a ja som sa pripravila na strelu. Vyzeralo to nádejne, pri hornej tyči mala jedno nechránené miesto, kde sa nie je problém trafiť a z tejto polohy, v ktorej momentálne brankárka je ten puk nestihne chytiť. Trochu som pozdvihla hokejku, aby som mohla poslať puk do bránky a na chvíľu sa pozrela do publika, čo som asi robiť nemala. Zbadala som Nialla, ako sa na mňa široko usmieval a tým ma vyrušil zo sútredenia.
Pocítila som len jeden tvdrý náraz, dopad na zem a ostrý piskot píšťalky niekde pomerne blízko mojích uší.

Dear Darlin' ♥ (teenage Dirtbag 2/2)

Pred 15 rokmi sa narodila osoba, bez ktorej by tento blog neexistoval. Osoba, ktorá je nesmierne talentovaná či už v smere hudobnom, či už v smere spisovateľskom. Osoba, s ktorou sa hádame, škriepime, ale ja pevne verím, že ma máš aj tak rada (lebo ja teba áno, aj keď to tak väčšninou nevyzerá). Si mojou oporou, si človekom, na ktorého sa vždy môžem spoľahnúť, ktorý mi vždy pomôže (keď už sme pri tej pomoci... :D zišlo by sa mi doučko zo španielčiny :D)... škoda, že si dnes nebola doma, ani včera, mám pre teba úžasný darček. :3 Ale tak si už aspoň jeho časť (toto) a dúfam,že ma nezabiješ a že nebudeš plakať. Ľúbim ťa Stylesová. ♥
p.s.: pamätáte si, keď som si na narodeniny napísala jednodielovku Teenage Dirtbag? A pamätáte si, že som vám sľúbila pokračovanie? Tak tu je. Je to písane o 5 rokov a z pohľadu Em, kto by nepochopil. Enjoyy.
p.s.s.: netuším, kedy dopíšem časť. ale snažím sa, dobre? :)Xx
- ur Lav.

*Dear Darlin'*

,,Niall, lásko, mne je to strašne ľúto, že pri tebe nemôžem byť dnes, na naše výročie. Ale vieš, že ma škola nepustí," zafňukala Lav z kuchyne. Znova skypovala s Niallom namiesto učenia. Takto Oxford nikdy nedokončí a pokiaľ nebude ticho, tak ani ja.
,,Lav, ja chápem, že ti Nialler chýba, ale niekto sa tu snaží učiť!" zakričala som na ňu po slovensky.
,,Päť minút vydrž a budem ticho. Alebo choď do izby," odkričala mi naspäť a ďalej sa rozprávala s Niallom. Zamračila som sa jej smerom, a zobrala si učebnice s notebookom do svojej izby. Sadla som si za stôl a pokračovala v učení, kým sa mi na obrazovke neobjavil prichádzajúci hovor na skype.
CurlyBanana12
Pozrela som na obrazovku, potom naspäť na učenie a potom sa pohľadom vrátil na obrazovku, kde som klikla na zelené tlačítko.
,,Hiiii," usmial sa na mňa Hazz spoza kamery.
,,Hii," odpovedala som mu. Zobrala som si notebook a presadla si na posteľ.
,,Mala si zavolať pred pol hodinou," povedal, trochu sa mračiac.
,,Mala?" opýtala som sa ho so zdvihnutým obočím.
,,Kontroluješ si niekedy SMSky?" opýtal sa a ja som sa automaticky natiahla za mobilom, ležiacim na nočnom stolíku. Vybitý.
,,Asi nie," usmiala som sa, ,,prepáč, učila som sa.
,,Dobre dobre, ospravedlnenie sa príjma," široko sa usmial a žmurkol na mňa.
,,Ako je na turné?" opýtala som sa ho.
,,Tak, ako vždy. Horan si vyvoláva s Lav, ale to asi vieš, Tomlinson s El, Zayn s Perrie a Liam so Sofiou. Ver mi, si moja jediná záchrana ako sa nezblbnúť z tých zaláskovancov," zasmial sa Harry a aj ja som sa usmiala, aj keď len slabšie. Rada by som s ním patrila medzi zaláskovancov.
,,Chýbaš mi Em," povedal po chvíli.
,,Aj ty mne Hazz," usmiala som sa na neho.
,,Viac ako si dokážeš predstaviť. Keď ťa tu nemám pri sebe, mám pocit, že sa scvoknem. Potrebujem cítiť tvoje objatia, počuť tvoje upokojujúce slová a vidieť tvoju dokonalú tvár," povedal s úsmevom. Stále mi pozeral do očí a ja som nebola schopná prerušiť ten očný kontakt.
,,Harry, nehovor také," pošepkala som.
,,Nie, poviem to. Už päť rokov. Presne päť rokov sa snažím sám seba presvedčiť, že som sa do teba nezamiloval na prvý pohľad. Už päť rokov sa snažím myslieť na niečo iné ako ty, no moc sa mi to nedarí," povzdychol si.
,,Čože?" povedala som priškrteným hlasom.
,,14. september 2013. S Lav ste sedeli v jednej cukrárni v centre Londýna. Netuším, ako Niall vystopoval, že tam budete, ale prišli sme tam a on vám dal lístky na večerný koncert. Pamätám si to presne. Pred Little Things sme vás dve vytiahli na pódium a spievali to vám. Bol to Horanov nápad, vtedy som si ťa ešte nejako extra nevšímal. Keď si tam sedela na tej stoličke, svietil na teba reflektor, všimol som si, ako úžasne vyzeráš. Bola si proste dokonalá. Potom, keď sme boli v zákulisí a ty si mi vravela, ako ma obdivuješ a čo všetko pre teba znamenám. Ak ti mám povedať pravdu, vtedy som ťa veľmi nepočúval. Len som sledoval tvoje dokonalé pery ako sa hýbu a rozmýšľam o tom, akú asi majú príchuť," dopovedal jedným dychom.
,,Hazz... Prečo si mi nič nepovedal?" opýtala som sa ho. Netušila som, čo na to mám povedať. Chalan mojich snov mi práve vyznal lásku.
,,Neviem. Možno som sa bál, možno som to v sebe potláčal a možno sa mi len páčilo naše priateľstvo. Ale povedať ti, že ťa milujem, sa mi páči oveľa viac," zasmial sa.
,,Harry.. Aj ja teba milujem. O tomto som už dlho snívala," usmiala som sa na neho.
,,Ja teba viac," žmurkol.
,,O tom dosť pochybujem," pokrútila som hlavou.
Dokázala by som sa s ním takto hádať aj do smrti.

***

,,Bré ránko," popriala mi Lav, keď som s úsmevom vyšla z izby, ,,a všetko najlepšie."
,,Ani mi nevrav," pokrútila som hlavou.
,,Náhodou, 20 máš len raz za život!"
,,To sa nehovorí. 15 máš len raz za život. Aj 18 máš len raz za život. 20 je proste... 20."
,,Ale nerob z toho takú vedu. Pozri, je sobota, tak si urobíme pohodový deň s filmami a netom, čo ty na to? Vonku aj tak leje ako z krhly, nemalo by zmysel niekde ísť."
,,Fajn," pokrčila som plecami. Rozvalila som sa na gauč, kým Lav išla urobiť popkorn do kuchyne. Na konferenčnom stolíku som mala položený mobil, ktorý párkrát zavibroval. Natiahla som sa po neho a odblokovala obrazovku.

From: Hazza ♥
Time: 10:09
Všetko najlepšie ty môj drobček. Tvoj darček je momentálne na ceste k tebe. :* H xxx

To: Hazza ♥
Time: 10:10
Ďakujem zlato a nemusel si sa obťažovať, prežila by som to aj bez darčeka. E xxxx

From: Hazza ♥
Time: 10:11
O tom pochybujem. Musím ísť. Love u. H xxxxxxx

Odložila som mobila zabalila sa do teplej deky. Lav položila na stolík dva hrnčeky horúcej čokolády a misku s popkornom. Zapli sme si Camp Rock, čo bola naša stará a už trochu otrepaná klasika. Pomedzi to sme prezerali fotky na facebooku a smiali sa z našich spolužiakov zo základnej. Jeden skončil horšie ako druhý, vážne. Všetci zostali zastrčený v tej riti sveta - na Slovensku. Len my dve sme z tamadiaľ vypadli.
,,Bože, mne sa tak nechce nič robiť," natiahla som sa na gauči. Lav sa zasmiala a prezerala si novinky na twitteri, keď jej úsmev stuhol na perách.
,,Čo sa deje?" opýtala som sa jej a hneď tam nakukla. To, čo som tam uvidela, mi vyrazilo dych.
,,Em, je tam napísané možno. Nie je to stopercentné," povedala Lav potichu.
,,Načo by to tam písali, ak by ho tam nevideli? Ak by ho nevideli nasadať do toho lietadla, tak by tam asi, kurva, nenapísali, že tam možno bol!" vykríkla som naštvane. Slzy sa mi už pustili po lícach prúdom.
,,Emuš," objala ma okolo pliec a snažila sa ma aspoň trochu utíšiť, ,,neplač, Emi. Zavoláme mu, čo ty na to?" opýtala sa a vytiahla svoj mobil. Len som slabo prikývla a sledovala ju, ako vytáča jeho číslo. Priložila si mobil k uchu a čakala.
,,Vypnutý," povedala smutne a ja som sa rozplakala ešte viac.
,,Neplač, neplač. Pozri, zavolám Niallovi, možno je Harry tam a má len vypnutý mobil," povedala mi a znova si priložila mobil k uchu. Chvíľu čakala.
,,Ahoj zlato.... No, až tak super to nie je. Počúvaj, je Harry tam?.... Hm..... Dobre..... Nejako, chápem. Pa, ľúbim ťa," pošepkala a zložila. Pozrela na mňa a ja som vedela, čo bude nasledovať.
,,Je mi to ľúto," povedala potichu a ja som sa znova rozplakla ako malá. Celá som sa triasla. Prečo práve dnes? Na moje narodeniny? Komu som čo urobila? Prečo on? Prečo?

Preležala som a preplakala na tom gauči dobré dve hodiny. Nevládala som sa poriadne nadýchnuť, len si fúkať nos a pomaly si srkať s horúceho nápoja, ktorý bol podľa Lav proti smútku najlepší. Nejako mi to bolo jedno, ale pitrebovala som doplniť tekutiny, aby som ich mohla znova vyplakať.
,,Emi, neplač," povedala potichu Lav. Pohladkala ma po hlave a ja som len potiahla nosom.
,,Čo by si robila ty, ak by sa toto stalo Niallovi?" opýtala som sa jej.
,,Asi by som sa zložila, rovnako ako ty. Ale ty si silnejšia. Vždy si bola a vždy budeš. Poď ku mne," silno ma objala a ja som jej plakala do mikiny.
,,Pssst," šepkala a hladkala ma po chrbte.
Sedeli by sme tam takto ešte dlho, ak by nezazvonil zvonček.
,,Idem otvoriť," povedala mi potichu.
,,Nie, ja idem," povedala som a postavila sa. Neviem prečo, mala som pocit, že musím ísť otvoriť ja.
,,Tak choď," kývla mi a ja som prešla k dverám. Po ceste som sa radšej nepozrela do zrkadla, lebo by som sa určite zľakla. Odomkla som dvere a otvorila ich.
Keď som zbadala človeka, ktorý za nimi stál, znova som sa rozplakala - no tento raz už od šťastia.

,,Harry," pošepla som a hodila sa mu okolo krku.

,,Ešte nikdy som nebol tak rád, že som nestihol lietadlo ako dnes," povedal a rýchlo ma pobozkal.

Happy Birthday Em. ♥ + niekoľko obrázkov. :)

Something is happening, sorz guyz.

Sorzzzz my lovers.. Ale ja fakt nestíham. Zabite ma, ztiahnite z kože alebo ma donúťte ešte raz zabehnúť 1000. Všetko má rovnaký účinok. Ja sa fakt moc ospravedlňujem, že mi to toľko trvá s časťou. Ale nejako nestíham.
Neviem, či som čakala, že stredná bude tak ľahká ako základná. Ale musíte uznať, že keď mám (skoro) každý deň sedem hodín, z čoho sú zväčša polka angličtiny, prídem domov o štvrť na štyri (v tom lepšom prípade; v horšom o pol hodinu neskôr) a ešte sa mám ísť uçiť tak je naozaj posledné nq čo myslím písanie častí.
Ale snažím sa. Verte mi. Dnes ráno v buse som napísala polku časti (a pomedzi to som čítala Fault in our stars :3). Hneď ako ju budem mať tak ju tu pridám. Sľubujem. Ale zajtra idem do Važca a budem tam do piatku a potom idem pravdepodobne na víkend na chatu, takže netuším, kedy budem písať.
Ja len pevne verím tomu, že takýto bude len prvý mesiac. Kým nabehnem na systém škola - cesta domov - učenie - oddych - spánok. To písanie vtrepem niekde na cestu domov, oddych alebo spánok. Ako výde.
Píšem vám to tu len preto, aby sa nepovedalo, že na vás nemyslím. Ja na vás myslím a ľúbim vás, verte mi. Len som nejako od 1.9. nenapísala ešte skoro nič.

A aby, ste z tohto príspevku mali aj niečo iné ako pár minút zabitých čítaním výhovoriek prečo nie je časť, máte tu také mini prekvapko. Je to približne polka kapitoly, z príbehu, na ktorý sa neuveriteľne teším. Dúfam, že sa k nemu dostanem čo najskôr.
Nehovorím, že táto časť bude na začiatku, pretože na začiatku ani nebude.
Takže si ju užite, aj keď je kratučká ale dôležitá. A dúfam, že vám nemusím hovoriť, o aký príbeh sa jedná.
Koment, hviezdička a enjoyy. :)Xx
- with freaking big love ur Lav. :*

Memories 3/3

Tak tu je posledná čas, viem, že ak si to prečítate, asi ma zabijete :D ale musela som to nejako ukončiť a viac-menej, nemala som čas to písať ďalej tak toto je koniec :D ako som písala, ak by ste veeeľmi chceli,napíšem nejaký záver, ale pochybujem :D na to, aby som začal apísať záver, tu musí byť 10(aj viac môže byť) komentov a nechcem vás podceňovať, ale to tu nebude :D
pápa :) *Mrs. Styles*

 

 

•Harry•

 

Chalani sa rehotali, ale ja som sa snažil sústrediť na cestu. Bolo hnusné počasie, šmýkalo sa.

"Júj, ty môj cupcake, aký som rád, že si sa rozišiel s Taylor. Nebola mi sympatická. Teraz ťa mám len pre seba." hovoril pomedzi smiech Louis. Ako inak. Silene som sa usmial. Na vzťah s Tay nerád spomínam. Boli to síce nádherne strávené chvíle, ale teraz viem, že to nebolo úplne úprimné. Ani z jej, ale ani z mojej strany. Viem, že viem ľúbiť, dokonca milovať viac. Jednu osobu. Tú, ktorá mi behala po rozume cez deň, ale ani v noci neoddychovala. Chýbala mi. Veľmi.

Nejako sa stalo, že som sa zamyslel a prestal som sa sústrediť na cestu.

"Héj, Harry!" zrazu zakričal Liam, až so mnou myklo, a strhol volant. Nechápal som čo sa deje. Videl som len nejaké dievča, ktoré ležalo na ceste. Až vtedy som si uvedomil, čo sa stalo.

"Preboha! Nie!" zúfalo som skríkol a vybehol som z auta. Nehybne ležala na zemi. Nevedel som, čo robiť.

"Ehm.. Si v poriadku? Prepáč, ja som vážne nechcel." smutne som sa prihováral hnedovláske, ktorá však nereagovala.

"Volajte sanitku," skríkol som na chalanov.

 

Prišla sanitka. Naložili ju.

"Mohol by som ísť s vami?" spýtal som sa ošetrovateľa.

"Ste nejakí príbuzní?"

"Ehm,no,nie. Ale prosím," zúfalo som pozeral na sanitkára a snažil sa ho predsvedčiť. Mám pocit, že pri tom dievčati musím zostať. Niečo ma k nemu ťahalo. Zatiaľ neviem čo, ale chcem na to prísť.

"No tak dobre. Rýchlo nasadajte." usmial sa na mňa.

Skríkol som na chalanov, nech zoberú auto a naskočil som do sanitky. Dúfam, že tam neboli žiadni paparazzi. To by boli titulky: Harry Styles zrazil neznáme dievča a potom nasadol do sanitky s neznámou. Je to jeho ďalšia známosť alebo len jeho nešťastie?

Bol som taký zamyslený, že som sa úplne zabudol na to, čo ma moja mama stále učila.

"Pane, ďakujem, že ste mi dovolili ísť s vami. Veľmi vám ďakujem." ďakoval som sanitkárovi, ktorý sa staral o dievča. Len pokýval hlavou na znak, že nemám začo a pokračoval v svojej práci.

"Ako na tom je?" spýtal som sa roztraseným hladom.

"Nebojte sa, je v poriadku," usmial sa na mňa.

"Tak prečo nedýchala a nereagovala?" pýtal som sa ešte stále.

"Bol to šok pre organizmus a vybilo jej dych."

Vydýchol som si, ale to neznamená, že som ju nechcel spoznať. Počkám, kým jej bude lepšie a niekam ju vezmem.

***

"Pane, poďte, už sme v nemocnici." zamával mi chlap pred očami.

Pri slove nemocnica ma striaslo. Nemal som z toho dobrý pocit. Čo ak sa jej naozaj niečo stalo?

"Urobíme jej ešte nejaké vyšetrenia, počakjte tu."

***

Čakal som pol hodinu, hodinu. Už som aj prestával dúfať, že z dverí niekto vyjde, keď sa zrazu otvorili. Vyšiel z nich doktor. So zvesenou hlavou kráčal smerom k lavičkám. Na jednej z nich som sedel aj ja.

"Dobrý deň, ja som ošetrujúci lekár slečny Thompson. Kolega povedal, že vám mám prísť povedať výsledky vyšetrenia." hovoril plynule lekár, ale ja som ho prestal počúvať pri jej mene. Thompson. Je to len náhoda, alebo je to naozaj ona? Nie, nemôže to byť Sussie, ona je blondínka.

"Haló pane, počúvate ma?" doktor prestal rozprávať keď zistil, že ho nevnímam.

"Áno, prepáčte, môžte mi ešte raz v krátkosti povedať výsledky?" požiadal som lebo ma to naozaj zaujímalo.

"Slečna Thompson," pri tom mene ma zahrialo pri srdci, "je v poriadku." Vďaka Bohu. Mal by som veľmi veľké výčitk, svedomia, ak by sa jej niečo stalo. Nech ide o kohokoľvek.

"Ale," začal pomaly a tajomne doktor.

Prečo vždy musí byť nejaké 'ale'? Len sa to tým všetko skomplikuje.

"Áno?" spýtal som sa s obavami.

"Slečna Thompson, utrpela vážny náraz na chrbticu. Je dosť možné, že bude ochrnutá navždy. Ale existujú operácie, ktorými by sa to mohlo napraviť, ale je to veľmi nákladné. Neviem, či si to bude môcť slečna Thomson dovoliť.

Keď toto dopovedal, sklzol som sa popri stene na zem, hlavu vložil do dlaní a začal plakať. Áno plakal som. Mal som strašné vyčitky svedomia. Čo som to, do pekla, urobil?

Doktor už odchádzal. Nechal ma tam sedieť na chodbe a plakať. Čo iné by mal robiť?

"Pán doktor?" skríkol som na neho cez celú chodbu, keď vchádzal do dverí lekárskej izby.

"Áno?"

"Ako sa volá slečna Thompson krstný menom?" s otáznikmi v očiach som túto otázky položil už aj nahlas, nie len v duchu.

"Počkajte," začal listovať v papieroch," jej meno je Thomspon ....... "