Something is happening, sorz guyz.

Sorzzzz my lovers.. Ale ja fakt nestíham. Zabite ma, ztiahnite z kože alebo ma donúťte ešte raz zabehnúť 1000. Všetko má rovnaký účinok. Ja sa fakt moc ospravedlňujem, že mi to toľko trvá s časťou. Ale nejako nestíham.
Neviem, či som čakala, že stredná bude tak ľahká ako základná. Ale musíte uznať, že keď mám (skoro) každý deň sedem hodín, z čoho sú zväčša polka angličtiny, prídem domov o štvrť na štyri (v tom lepšom prípade; v horšom o pol hodinu neskôr) a ešte sa mám ísť uçiť tak je naozaj posledné nq čo myslím písanie častí.
Ale snažím sa. Verte mi. Dnes ráno v buse som napísala polku časti (a pomedzi to som čítala Fault in our stars :3). Hneď ako ju budem mať tak ju tu pridám. Sľubujem. Ale zajtra idem do Važca a budem tam do piatku a potom idem pravdepodobne na víkend na chatu, takže netuším, kedy budem písať.
Ja len pevne verím tomu, že takýto bude len prvý mesiac. Kým nabehnem na systém škola - cesta domov - učenie - oddych - spánok. To písanie vtrepem niekde na cestu domov, oddych alebo spánok. Ako výde.
Píšem vám to tu len preto, aby sa nepovedalo, že na vás nemyslím. Ja na vás myslím a ľúbim vás, verte mi. Len som nejako od 1.9. nenapísala ešte skoro nič.

A aby, ste z tohto príspevku mali aj niečo iné ako pár minút zabitých čítaním výhovoriek prečo nie je časť, máte tu také mini prekvapko. Je to približne polka kapitoly, z príbehu, na ktorý sa neuveriteľne teším. Dúfam, že sa k nemu dostanem čo najskôr.
Nehovorím, že táto časť bude na začiatku, pretože na začiatku ani nebude.
Takže si ju užite, aj keď je kratučká ale dôležitá. A dúfam, že vám nemusím hovoriť, o aký príbeh sa jedná.
Koment, hviezdička a enjoyy. :)Xx
- with freaking big love ur Lav. :*

Rýchlo som sa postavil a prešiel k dverám skôr, ako to stihol spraviť hocikto iní. Otvoril som ich a vpustil Lav dnu. Najprv som sa trochu bál,no pozrel som sa jej do tváre. Pozerala na mňa s mierne pootvorenými ústami. Možno som si mal dať tričko.
,,Zayn!" vykríkla Mickey a silno ma objala.
,,Ahoj drobec," zasmial som sa zdvihol ju na ruky, ,,ahoj sweetie," rýchlo som jej dal pusu na líce a potiahol ju do obývačky.
,,Ahoj," vykoktala po ceste. Vošli sme do obývačky, kde sa na nás obrátili všetky pohl'ady. Mickey si zaborila tvár do mojho krku a ja som sa len zasmial.
,,Ahojte," pozdravila ich mamka.
,,Dobrý deň," zašepkala Mickey. Je vidno, že je dobre vychovaná.
,,Ahojte," pozdravila ju a dievčatá Lav.
,,Vyrástla," zhodnotila Doniya.
,,Aj vy ste vyrástli. Hlavne Safaa," zasmiala sa Lav. Zobrala mi Mickey a niečo jej pošepkala.
Postavila ju na zem a Mickey zamierila k dievčatám. Moj pohl'ad znova spočinul na Lav. Už som nevnímal Mickey, ako nesmelo odpovedala na otázku, čo sa jej pýtala Waliyha, ani mamu, ktorá odišla variť. Len ju.
,,Zayn. Poďme sa porozprávať. Ale osamote, prosím," povedala a ja som prikývol. Vyšli sme na záhradu. Ešteže je leto a dosť teplo, takže sa nemusím obliekať.
,,Potrebujem s tebou hovoriť o včerajšom večeri," povedala, ,,nie som si istá, čo z toho sa stalo naozaj a čo bol len sen." Nič som nepovedal, len som ju ďalej počúval.
,,Viem, že som bola v klube s nejakým chalanom. Bol si tam aj ty. Niečo si mi vravel. To si pametám na sto percent. Ale potom... Už len matne." Takže je šanca, že si tú pusu nepametá.
,,Kričal si na mňa, že som len tvoja a že sa o mňa nebudeš s nikým deliť. A potom, si ma pobozkal?" povedala a pozrela spýtavo na mňa. A sakra, a sakra, a sakra!
,,Ja..." začal som.
,,Zayn, pobozkal si ma?" opýtala sa.