Learn To Love Again 11

Aha, naposledy bola časť 1. septembra. Dobré vedieť. Ale čo je pozitívne, dnes som zostala doma (*kuc* simulant *kuc*), tak som pomedzi spanie, učenie sa AAL (Anglická a Americká Literatúra), napísala časť. Dobrá som nie? :D
Pokúsim sa dať zajtra novú, pretože už z nej mám polku hotovú, tak uvidíme. ľúbim vás a ešte si čítajte (a komentujte) Dear Darlin', čo vy na to? :D :)Xx
hugs&kisses. - ur Lav.
p.s.: venujem Elise, kvoli ktorej som dnes dve hodiny sedela vo verande, kde som sa učila, slnila a čakala na poštárku s tvojím listom a potom na neho päť minút pozerala s otvorenou hubou. (a pišťať som pišťala tiež. :D)

*11. časť*

,,Neviem ako tebe, ale mne to tu neuveriteľne chýbalo," povedala Karol, keď sme vošli do nášho bytu. Keď sme prišli za chalanmi do Mníchova, zmysleli si, že načo by sme sa mali vracať domov, keď môžme byť na turné s nimi?
Dnes je 19. august a my sme sa konečne vrátili domov. Precestovali sme s nimi celú Európu a myslím, že obe máme dosť. Ľahla som si na gauč a zavrela oči. Chcela som zaspať, no Karol zazvonil mobil, takže z toho môhho spánku asi nič nebude.
,,Áno pani Jeshibová?" oslovila ju a ja som hneď spozornela. Pokiaľ si dobre pamätám, prvý tréning máme až zajtra. Tak čo tá Ježibaba chce? Prezývame ju tak, pretože ona naozaj tou ježibabou je.
,,Jasné, špeciálny. Chápem. Odkážem to aj slečne Cooperovej, nemusíte sa obávať. Prídeme. Ďakujeme, dovidenia," povedala a zložila.
,,Ježibaba odkazuje, že máme dnes špeciálny tréning a chce nám niečo oznámiť. Takže sa zdvihni, lebo by sme sa tam mali dostaviť," povedala Karol.
,,Veď idem," povzdychla som si a postavila sa. Prešla som do mojrj izby a povyťahovala si zo skrine veci, ktoré mi bude treba a len ich nesystematicky nahádzala do mojej športovej tašky.
,,Už si?" zakričala som na Karol.
,,Sekundu," odkričala mi a vyšla z izby naraz so mnou.

Do haly sme prišli za rekordných desať minút. Rýchlo sme sa prezliekli, prezuli a začali sa rozcvičovať na ľade. Postupne sa pridalo ďalších pár dievčat, ktoré sme pozdravili zakývaním.
,,Vidím, že už tu väčšina z vás je, tak môžme začať," povedala Ježibaba, ,,dnes som vás tu zavolala preto, lebo ma kontaktoval pán Oakley. Ako iste viete, trénuje náš tým na olympiádu. A oznámil mi, že má tri voľné miesta. Keďže sme najlepší tým z Dánska, požiadal ma o tri dievčatá, ktoré by som mu mohla požičat na olympiádu. Som si istá, že vy všetky o to máte záujem, takže vás teraz nechápm hrať a ja si zatiaľ vyberiem." S Karol sme na seba pozreli a obe sme mali čo robiť, aby sme nezačali pišťať. Ježibaba nám práve oznámila, že sú voľné miesta na olympiádu a je šanca, že nás vyberie a tým splní náš sen? Možno pouvažujem o tom, že ju prestanem volať ježibaba.
Rozdelili sme sa do družstiev a začali hrať. Snažila som sa najviac ako sa dalo. Musí ma vybrať. Musí. Je to životná šanca, ktorá sa mi nenaskytne len tak každý deň. A čakať štyri roky na ďalšiu olympiádu, nie je žiadná výhra. Proste sa tam musím dostať.

Niall
,,Niall, vstávaj," potichu ma zobudil Zayn.
,,Hm, čo?" zachrapčal som rozospato.
,,Už sme v LA," povedal a začal vyliezať z pohodlného lietadlového kresla. Mesto anjelov - škoda, že som tu bez svojho anjela. Za ten mesiac a niečo som si na prítomnosť mojej blonďatej princeznej zvykol a teraz mi neuveriteľne  chýbala.
Vystúpil som za Zaynom a nadýchol sa studeného ranného vzduchu.
,,No poďte, poďte," poháňal nás nejaký z SBSkárov. Obaja sme trochu pridali do kroku, aby sme dobehli ostatných chalanov, ktorý sa niekoľko desiatok metrov pred nami smiali na nejakej debiline.
Rýchlo sme prešli cez letiskovú halu a nastúpili do dvoch už vopred pripravených minidodávok. Sedel som medzi Louisom a Harrym, pretože som mal, ako oni povedali, najmenšiu prdelku, ktorá najlepšie pasuje medzi tie ich. Mne sa moja prdelka páči a myslím, že aj Mitchie je s ňou spokojná.
Hlava mi padla na Louisove plece, pretože som bol ešte rozospatý z lietadla a ak budeme mať znova jeden spoločný apartmán, nevyspím sa vôbec. Treba si to nadbehnúť.
Po pár minútach by som už aj zaspal, ak by mi nezazvonil mobil. Kto ma teraz môže otravovať? pomyslel som si a opatrne ho vytiahol z vrecka.
Mitch.
,,Áno zlato?" opýtal som sa s úsmevom.
,,Neuhádneš, čo sa stalo!" zakričala mi natešene do ucha.
,,Tak mi to prezraď," povedal som.
,,Jeshibová povedala, že sú tri voľné miesta na olympiádu a hádaj čo!"
,,Vybrala ťa?" opýtal som sa, aj keď som si tým bol istý, pretože inak by taká vytešená nebola.
,,Mňa aj Karol!" zapišťala.
,,Gratulujem ti," povedal som. Tešil som sa s ňou.
,,Bože N, ešte stále tomu nemôžem uveriť. Mne sa splní sen! Budem na olympiáde, chápeš? To je niečo neuveriteľné," hovorila a ja som si vedel predstaviť, ako sa široko usmieva.
,,Len to rozdýchaj. Čo keby som ti zavolal na skype z hotela? Lebo teraz momentálne som v aute s Louisom a Harrym a nevyzerajú veľmi nadšene z toho, že ich telefonovaním ruším zo spánku," zasmial som sa.
,,Naozaj nás rušíš," potvrdil Harry dosť nahlas na to, aby to počula aj Mitchie.
,,Tak potom na skype," zasmiala sa, cmukla mi do mobilu a zrušila.
,,Konečne si sklapol," povedal Louis, za čo si vyslúžil trepnutie po hlave. Len sa zasmial a nastrčil mi rameno, aby som na ňom mohol ďalej spať. Kamoš na nezaplatenie.

Dni nášho turné v Amerike sa vliekli strašne pomaly a stereotypne. Ráno sme vstali, išli na skúšku, rozhovor, večer koncert, potom sme ľahli do Tourbusu a ráno sa zobudili v ďalšom meste. Občasné telefonáty s Mitch mi veľmi nepomáhali a hlavne sme boli obaja unavení. Ona z tréningov, ktoré mala teraz každodenne niekoľko hodín a ja zo spievania a tancovania. Chýbala mi, najradšej by som bol len s ňou, ale keď sa nedalo, tak sa nedalo.
,,Niall?" ozvalo sa šeptom.
,,Hm?" opýtal som sa a odtiahol záves pri mojej posteli. Zayn sa vykláňal z vedľajšej postele a pozeral mojím smerom.
,,Vieš o tom, že budúci týždeň máme v piatok a sobotu voľno?" opýtal sa ma a ja som prikývol. Plánoval som si ľahnúť a celé dva dni prespať.
,,Ak teraz v hlave plánuješ, ako tie dva dni prespíš, tak na to hneď zabudni," potichu sa zasmial.
,,Čo?" zamrmlal som si tónom hlasu - čosi, to by mi ani nenapadlo.
,,V piatok ráno sadneme na lietadlo a letíme do Soči," prezradil mi svoj plán.
,,Prečo?" opýtal som sa. Asi som fakt unavený, alebo totálne nechápavý.
,,Veď baby majú prvý zápas, tak ich prekvapíme, nie?" Boha, ja som na to zabudol! Mitch mi to furt omieľa, ako sa teší a ja si na to nespomeniem. No nič.
,,Jasné," prikývol som a znova si zatiahol záves.
Už len týždeň Mitchie a uvidíme sa.
Už len týźdeň.

***

,,No pohni si!" potiahol ma za sebou so smiechom Zayn, keď sme prešli cez kontrolu lístkov. Mali sme miesta asi päť radov nad striedačkami, takźe budeme mať dobrý výhľad. Obaja sme mali naše dresy, ktoré nám dali spraviť baby, keď sme boli v Švédsku. Usadili sme sa na naše miesta pár sekúnd predtým, ako na svetelnej tabuli zasvietilo 00:00, takže sa mohlo začať.
Na ľad prišli oba tými - Kanada a Dánsko. Nejaká speváčka zaspievala hymny, kapitánky si potriasli rukami a mohlo sa hrať.
Mitchie s Karol na začiatku sedeli na striedačke, no asi po minúre hry sa dostali na ľad. Pravdupovediac, obe sa zlepšili, odkedy sme ich videli hrať naposledy.
Po desiatich minútach prehrávali 1:0. Boli síce dobré, ale Kanaďanky boli lepšie. No ani to nás neodradilo, aby sme ich povbudzovali ďalej. Kričali sme, pískali, tlieskali... Všetci na nás pozerali ako na bláznov, no nevadilo nám to. Už sme si na to obaja zvykli, takže to bolo v pohode.

Bola možno polka druhej tretiny, stále sme povzbudzovali ako blázni. Ak zajtra nebudeme mať hlasivky, manažéri nás zabijú. Ale môžme to risknúť.
Sledoval som Mitchie odkedy naskočila na ľad. Nezaujímalo ma, či má puk alebo nie, mal som oči len pre ňu.
Dostala puk a zamierila ku kanadsekj bránke, takže sme so Zaynom samozrejme začali kričať hlasnejšie. Nahrala Karol a tá jej nahrala naspäť. Už bola pomerne blízko pri bránke, tak zdvihla hokejku, aby mohla vystreliť.
No nestihla to.
Jej drobné telo skončilo na zemi po náraze nejakej obrej kanaďanky.

Mitchie
Karol mi prihrala naspäť a ja som sa pripravila na strelu. Vyzeralo to nádejne, pri hornej tyči mala jedno nechránené miesto, kde sa nie je problém trafiť a z tejto polohy, v ktorej momentálne brankárka je ten puk nestihne chytiť. Trochu som pozdvihla hokejku, aby som mohla poslať puk do bránky a na chvíľu sa pozrela do publika, čo som asi robiť nemala. Zbadala som Nialla, ako sa na mňa široko usmieval a tým ma vyrušil zo sútredenia.
Pocítila som len jeden tvdrý náraz, dopad na zem a ostrý piskot píšťalky niekde pomerne blízko mojích uší.