Záhada čísla 1895. (Johnlock!)

WARNING! Neodporúčam čítať ľuďom, ktorí:
1. Nevideli druhú sériu Sherlocka - hlavne A Scandal in Belgravia a The Reichenbach Fall. Sú tam spoilers, takže pardon.
2. Nevideli (a ak ste čítali, asi vám to veľmi nepomôže) nikdy žiadnu časť Sherlocka - vysoká pravdepodobnosť nepochopenia niektorých vecí (spoilerov).
3. Nemajú radi gejov.
4. Nečítajú nič iné ako 1D.

Inak vás ľúbim a kto prešiel cez všetky body a usúdil, že sa môže pustiť  do čítania, tak enjoyy (aj tým, čo ich preskočili a idú čítať :D).
Pravdepodobne to nepochopíte, ale ja chápem presne ako to je myslené. Tak mi do komentov môžte napísať, ako tomu rozumiete. Čo vy na to? :)Xx - M's L

*Záhada čísla 1895*

,,Nuda!" zakričal Sherlock, čím vytrhol svojho spoločníka z jeho jemného podriemkávania.
,,Sherlock," sykol na neho potichu John tónom, ktorým mu naznačoval, aby sa choval viac ako človek.
,,Tak pardon, že som označil za nudné to, že jej priateľa zastrelili do hlavy," odsekol podráždene Sherlock.
,,Ďakujeme, za váš čas. Nič si z neho nerobte, on je proste taký. Odprevadím vás von?" opýtal sa John a pomaly sa postavil. Mladá slečna, ktorej meno, si už nepamätal len prikývla a s odporom sledovala vyššieho z dvoch mužov. Pomaly vyšli von z apartmánu a zišli po schodoch.
,,Ospravedlňujem sa vám za jeho správanie. On sa niekedy správa ako stroj," povedal John, ,,ale prajem vám úprimnú sústrasť." Súcitne jej stisol ruku a ona sa na neho len usmiala.
,,Ste milý," povedala mu, ,,ako to s ním dokážete vydržať?" hlavou naznačila smer apartmánu, z kade vychádzali tiché zvuhy huslí.
,,Dá sa zvládnuť, len treba vedieť ako ho zabaviť," zasmial sa sivovlasý chlapík, ,,neskočili by ste na kávu?"
,,Čaj. Kávu nepijem," povedala a John sa zasmial. Zabuchol za sebou dvere s číslom 221B a rukou ukázal na dvere Speedyho kaviarne, ktorá bola hneď vedľa. Spokojne vošli dnu a usadili sa ku jednému zo stolov. Objednali si nápoje a rozoberali rôzne témy. John sa bavil tak dobre, ako už dlho nie. Konečne sa odreagoval od Sherlockovho večného ležania na gauči a opravovania telky, hovorenia nudné na každý potencionálny prípad a hrania na husle.

Medzi tým v byte stál smutný Sherlock hrajúc na husle. Pozeral sa von z okna na dážd, ktorý dopadával na zem. Potichu si vzdychol a rýchlo odložil husle naspäť do puzdra. Sadol si k Johnovmu notebooku a naťukal jeho heslo.
Ako vždy, sa hneď po načítaní internetu zobrazil jeho blog. Počítadlo, ktoré je už dobrý rok zaseknuté na tom istom čísle ho znervózňovalo. Niekoľkokrát obnovil stránku, no nič sa nedialo. 1895 ho stále prenasledovala.
Poklepkal prstami po klávesnici, otvoril nové okno, na ktorom znova napísal link na Johnov blog, no číslo sa nezmenilo. Znervózňovalo ho to, vytáčalo a všetko možné.
,,John, ako to, že to nefunguje?" spýtal sa svojho jediného priateľa. Keď nedostával odpoveď rozhliadol sa po izbe. Kedy zmizol?
Nahlas si povzdychol a vybral si z vrecka mobil.

From: Sherlock
To: John
Time: 13:00
Príď na 221B. Hneď. SH

From: Sherlock
To: John
Time: 13:03
Kde si? Je to súrne. SH

From: Sherlock
To: Mycroft
Time: 13:04
Zase si mi uniesol Johna namiesto toho, aby si sa porozprával so mnou? SH

From: Mycroft
To: Sherlock
Time: 13:05
Sherlocku, rušíš pri dôležitej schôdzi.

From: Sherlock
To: Mycroft
Time: 13:05
Asi nie je tak dôležitá, keď mi odpisuješ. SH

From: Sherlock
To: John
Time: 13:07
Mám nový prípad John, ale môže to byť nebezpečné. Príď na 221B. SH

Muž odložil telefón a znova obnovil stránku na notebooku. Stále žiadna zmena. Nemusel čakať dlho a vo dverách sa zjavil nišší muž.
,,Prípad?" opýtal sa a prešiel ku svojmu kreslu, kde si sadol.
,,Áno, odkladáme ho už veľmi dlho. To počítadlo John," povedal Sherlock skenujúc pohľadom notebook.
,,Vážne? Sherlock, toto je tvoj prípad? Počítadlo, ktoré nefunguje? Ja som bol na rande!" zavrčal na neho John. Bol poriadne vytočený.
,,S tou, ktorej zomrel priateľ?" opýtal sa ho Sherlock so zdvihnutým obočím, ,,ale prosím ťa. Práve jej zomrel priateľ a ani z toho nie je psychicky na dne. Očividne má milenca, s ktorým partnera podvádzala už dlhšiu dobu. Potrebovala sa zbaviť partnera, aby mohla byť s milencom, tak mu strelila medzi oči. Jasné ako facka. Tipujem, že si si to nevšimol, však?"
,,Niekedy nad tebou až žasnem Sherlock."
,,Nechcel si sa mi poďakovať za to, že som ti práve zachránil život pred vrahyňou svojích priateľov?"
,,Prečo musíš mať furt pravdu?" odsekol John a naštvane prešiel do kuchyne. S trhnutím otvoril chladničku, ktorá zívala prázdnotou (teda, ak si odmyslel časti končatín v dolnom šuflíku).
John si len sadol do svojho kresla a otvoril si noviny, ktoré začal čítať na strane o nejakej vražde.
,,Nečítaj tie hlúposti, vrahom bol komorník, je to jasné," povedal Sherolck, ktorý sledoval strop.
,,Fakt ďakujem," zamrmlal si naštvane John a odložil noviny. Chvíľu sedeli obaja priatelia v tichosti, no miestnosťou sa po chvíli rozoznel zvuk vzdychnhtia.

From: Irena
To: Sherlock
Time: 13:31
Poď na večeru.

,,Čo to..." opýtal sa John. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, čo ten zvuk znamená.
,,Ako to, že ti píše! Veď je mŕtva," vylustil zo seba John a hneď si prikryl ústa.
,,Nevyzerá veľmi mŕtvo, keď ma pozýva na večeru."
,,Ale ako to," zakoktal znova.
,,Že žije? Asi jej tú hlavu nakoniec neodsekli."
,,Ale... Ako o tom vieš?"
,,Vážne si si myslel, že uverím tvojej historke o programe na ochranu svedkov v Amerike? Stačilo mi si ju vygoogliť a vedel som kde presne sa nachádza."
,,Ty si si ju hľadal?" opýtal sa menší kamarát trochu vydesene.
,,Áno, použil som tvoj notebook."
,,Ja... Nemám slov," pokrútil John hlavou. Sherlock si len niečo zamrmlal a ďalej sledoval strop.
Uvažoval o tom, čo mu povedala Molly. Naozaj je smutný?
,,John?" oslovil Sherlock svojho priateľa, ktorý pri zvuku svojho mena zdvihol svoju hlavu.
,,Myslíš, že sa Molly ráta, alebo nie?" opýtal sa ho, aj keď to bolo skôr do vetra.
,,Čo?" opýtal sa. Ako väčšinou nerozumel.
,,Či sa Molly ráta."
,,Do čoho?"
,,Som pri nej schopný prejaviť... city?" dopovedal šeptom. Tie slová mu boli proti srsti. Celý život potláčal všetky svoje emócie, no je možné, že by sa v ňom niečo zlomilo? Alebo, že by to v ňom zlomil... niekto?
,,Čože?" opýtal sa John ešte raz cez smiech.
,,Či. Je. Molly. Schopná. Vidieť. Moje. City," odsekával Sherlock slovo po slove, aby to bolo dosť zrozumiteľné.
,,Neviem, ale istá možnosť tam je," povedal potichu John a pozrel na Sherlocka, ,,prečo ti to teraz napadlo?"
,,Mám pocit, že mala pravdu."
,,V čom?" opýtal sa John, no odpovede sa nedostal.
,,Čo ti povedala?" opýtal sa, no opäť neúspešne.
,,Sherlock, v čom mala pravdu?!" zakričal na neho John, až so Sherlockom trhlo.
,,Že som smutný, keď ma nevidíš!" vykríkol naspäť. Miestonsťou sa rozľahlo hrobové ticho.
,,A si?" opýtal sa ho potichu.
,,Neviem!" vykríkol a zavrel oči, ,,ja naozaj neviem."
,,Sherlock," povedal potichu jeho priateľ a stisol ho za koleno.
,,Povedal som Irene, že láska je nepodstatná, pretože len zaťažuje ľudí. Zacláňa im myslenie a potom robia hlúpe veci. A teraz, John, keď sa pozerám na teba, prestávam myslieť. Srdce sa mi zastavuje nad tvojím úsmevom. Ja cítim... niečo," vychŕlil rýchlo a šeptom.
,,A čo presne cítiš?" opýtal sa ho John potichu.
,,Neviem. Ale nikdy som to nezažil," pošepkal a opatrne otvoril oči, ,,John?"
,,Áno?"
,,Pamätáš, ako som ti povedal, aby si mi jednu strelil?" opýtal sa Sherlock menšieho chlapca, ktorý len prikývol, dúfajúc, že ho o to nepožiada znova.
,,Pobozkaj ma," povedal potichu Sherlock a znova zavrel oči.
,,Čože?" zasmial sa nechápajúco John.
,,Pobozkaj. Ma," zdôraznil Sherlock a zatlačil viečka viac do seba. Chvíľu tam len obaja potichu dýchali. Jeden čakal a druhý sa odhodlával.
Keď sa ich pery spojili, Sherlock si potichu vzdychol do priateľových úst.
V Johnovej hlave sa mu ukazovali dôvody, prečo sa rozišiel so svojími priateľkami - a na jeho prekvapenie, ten dôvod bol stále ten istý, tak prostý, jednoduchý, že nerozumel, prečo si to neuvedomil skôr. So všetkými sa rozišiel kvôli Sherlockovi.
V Sherlockovej hlave prebiehali všetky myšlienky ako v kine, všetky spomienky a splívali v jednu tvár Johnovu. Ich prvé strenutie, Study in pink, keď mal šialený strach o Johna pri bazéne, Moriarty, Irena, všetky jeho prípady, Johnov blog... Všade kde sa pozrel, videl jeho. Jeho oči, jeho úsmev, jeho sivé vlasy, jeho paličku na chodenie.
Pomaly sa od seba obaja odtiahli, no na očiach im bolo jasne vidno, že to nechceli.
,,Prišiel som na to," pošepkal John pyšne.
,,Na čo?" opýtal sa ho Sherlock.
,,1895. Prečo sa to nepripočítava? Mysli Sherlock, mysli," napodobnil Johna Sherlocka. On sa na neho len zamračila uvažoval.
,,Už to máš?" opýtal sa ho, keď sedel za notebookom. Sherlock len zťažka pokrútil hlavou.
,,Asi som ti tým polibkem zobral všetku múdrosť," zavtipkoval John.
,,Tak v tom prípade ju chcem naspäť," povedal a znova ho pobozkal. Vyšší muž tomu niššiemu opatrne sal dolnú peru, akoby si z neho chcel vytiahnuť naspäť svoju múdrosť. Po pár sekundách sa oddelili a Sherlock potichu zašepkal: ,,Och, už rozumiem. Molly."
John sa na neho pyšne usmial a odomkol si notebook heslom, ktoré bolo aj tak zbytočné, keďže ho Sherlock poznal. Ale čo by on nepoznal?

Obrázočky nakoniec. Niektoré odveci, niektoré so spoilerami. Ale ja ich milujem. ♥

Learn To Love Again 11

Aha, naposledy bola časť 1. septembra. Dobré vedieť. Ale čo je pozitívne, dnes som zostala doma (*kuc* simulant *kuc*), tak som pomedzi spanie, učenie sa AAL (Anglická a Americká Literatúra), napísala časť. Dobrá som nie? :D
Pokúsim sa dať zajtra novú, pretože už z nej mám polku hotovú, tak uvidíme. ľúbim vás a ešte si čítajte (a komentujte) Dear Darlin', čo vy na to? :D :)Xx
hugs&kisses. - ur Lav.
p.s.: venujem Elise, kvoli ktorej som dnes dve hodiny sedela vo verande, kde som sa učila, slnila a čakala na poštárku s tvojím listom a potom na neho päť minút pozerala s otvorenou hubou. (a pišťať som pišťala tiež. :D)

*11. časť*

,,Neviem ako tebe, ale mne to tu neuveriteľne chýbalo," povedala Karol, keď sme vošli do nášho bytu. Keď sme prišli za chalanmi do Mníchova, zmysleli si, že načo by sme sa mali vracať domov, keď môžme byť na turné s nimi?
Dnes je 19. august a my sme sa konečne vrátili domov. Precestovali sme s nimi celú Európu a myslím, že obe máme dosť. Ľahla som si na gauč a zavrela oči. Chcela som zaspať, no Karol zazvonil mobil, takže z toho môhho spánku asi nič nebude.
,,Áno pani Jeshibová?" oslovila ju a ja som hneď spozornela. Pokiaľ si dobre pamätám, prvý tréning máme až zajtra. Tak čo tá Ježibaba chce? Prezývame ju tak, pretože ona naozaj tou ježibabou je.
,,Jasné, špeciálny. Chápem. Odkážem to aj slečne Cooperovej, nemusíte sa obávať. Prídeme. Ďakujeme, dovidenia," povedala a zložila.
,,Ježibaba odkazuje, že máme dnes špeciálny tréning a chce nám niečo oznámiť. Takže sa zdvihni, lebo by sme sa tam mali dostaviť," povedala Karol.
,,Veď idem," povzdychla som si a postavila sa. Prešla som do mojrj izby a povyťahovala si zo skrine veci, ktoré mi bude treba a len ich nesystematicky nahádzala do mojej športovej tašky.
,,Už si?" zakričala som na Karol.
,,Sekundu," odkričala mi a vyšla z izby naraz so mnou.

Do haly sme prišli za rekordných desať minút. Rýchlo sme sa prezliekli, prezuli a začali sa rozcvičovať na ľade. Postupne sa pridalo ďalších pár dievčat, ktoré sme pozdravili zakývaním.
,,Vidím, že už tu väčšina z vás je, tak môžme začať," povedala Ježibaba, ,,dnes som vás tu zavolala preto, lebo ma kontaktoval pán Oakley. Ako iste viete, trénuje náš tým na olympiádu. A oznámil mi, že má tri voľné miesta. Keďže sme najlepší tým z Dánska, požiadal ma o tri dievčatá, ktoré by som mu mohla požičat na olympiádu. Som si istá, že vy všetky o to máte záujem, takže vás teraz nechápm hrať a ja si zatiaľ vyberiem." S Karol sme na seba pozreli a obe sme mali čo robiť, aby sme nezačali pišťať. Ježibaba nám práve oznámila, že sú voľné miesta na olympiádu a je šanca, že nás vyberie a tým splní náš sen? Možno pouvažujem o tom, že ju prestanem volať ježibaba.
Rozdelili sme sa do družstiev a začali hrať. Snažila som sa najviac ako sa dalo. Musí ma vybrať. Musí. Je to životná šanca, ktorá sa mi nenaskytne len tak každý deň. A čakať štyri roky na ďalšiu olympiádu, nie je žiadná výhra. Proste sa tam musím dostať.

Niall
,,Niall, vstávaj," potichu ma zobudil Zayn.
,,Hm, čo?" zachrapčal som rozospato.
,,Už sme v LA," povedal a začal vyliezať z pohodlného lietadlového kresla. Mesto anjelov - škoda, že som tu bez svojho anjela. Za ten mesiac a niečo som si na prítomnosť mojej blonďatej princeznej zvykol a teraz mi neuveriteľne  chýbala.
Vystúpil som za Zaynom a nadýchol sa studeného ranného vzduchu.
,,No poďte, poďte," poháňal nás nejaký z SBSkárov. Obaja sme trochu pridali do kroku, aby sme dobehli ostatných chalanov, ktorý sa niekoľko desiatok metrov pred nami smiali na nejakej debiline.
Rýchlo sme prešli cez letiskovú halu a nastúpili do dvoch už vopred pripravených minidodávok. Sedel som medzi Louisom a Harrym, pretože som mal, ako oni povedali, najmenšiu prdelku, ktorá najlepšie pasuje medzi tie ich. Mne sa moja prdelka páči a myslím, že aj Mitchie je s ňou spokojná.
Hlava mi padla na Louisove plece, pretože som bol ešte rozospatý z lietadla a ak budeme mať znova jeden spoločný apartmán, nevyspím sa vôbec. Treba si to nadbehnúť.
Po pár minútach by som už aj zaspal, ak by mi nezazvonil mobil. Kto ma teraz môže otravovať? pomyslel som si a opatrne ho vytiahol z vrecka.
Mitch.
,,Áno zlato?" opýtal som sa s úsmevom.
,,Neuhádneš, čo sa stalo!" zakričala mi natešene do ucha.
,,Tak mi to prezraď," povedal som.
,,Jeshibová povedala, že sú tri voľné miesta na olympiádu a hádaj čo!"
,,Vybrala ťa?" opýtal som sa, aj keď som si tým bol istý, pretože inak by taká vytešená nebola.
,,Mňa aj Karol!" zapišťala.
,,Gratulujem ti," povedal som. Tešil som sa s ňou.
,,Bože N, ešte stále tomu nemôžem uveriť. Mne sa splní sen! Budem na olympiáde, chápeš? To je niečo neuveriteľné," hovorila a ja som si vedel predstaviť, ako sa široko usmieva.
,,Len to rozdýchaj. Čo keby som ti zavolal na skype z hotela? Lebo teraz momentálne som v aute s Louisom a Harrym a nevyzerajú veľmi nadšene z toho, že ich telefonovaním ruším zo spánku," zasmial som sa.
,,Naozaj nás rušíš," potvrdil Harry dosť nahlas na to, aby to počula aj Mitchie.
,,Tak potom na skype," zasmiala sa, cmukla mi do mobilu a zrušila.
,,Konečne si sklapol," povedal Louis, za čo si vyslúžil trepnutie po hlave. Len sa zasmial a nastrčil mi rameno, aby som na ňom mohol ďalej spať. Kamoš na nezaplatenie.

Dni nášho turné v Amerike sa vliekli strašne pomaly a stereotypne. Ráno sme vstali, išli na skúšku, rozhovor, večer koncert, potom sme ľahli do Tourbusu a ráno sa zobudili v ďalšom meste. Občasné telefonáty s Mitch mi veľmi nepomáhali a hlavne sme boli obaja unavení. Ona z tréningov, ktoré mala teraz každodenne niekoľko hodín a ja zo spievania a tancovania. Chýbala mi, najradšej by som bol len s ňou, ale keď sa nedalo, tak sa nedalo.
,,Niall?" ozvalo sa šeptom.
,,Hm?" opýtal som sa a odtiahol záves pri mojej posteli. Zayn sa vykláňal z vedľajšej postele a pozeral mojím smerom.
,,Vieš o tom, že budúci týždeň máme v piatok a sobotu voľno?" opýtal sa ma a ja som prikývol. Plánoval som si ľahnúť a celé dva dni prespať.
,,Ak teraz v hlave plánuješ, ako tie dva dni prespíš, tak na to hneď zabudni," potichu sa zasmial.
,,Čo?" zamrmlal som si tónom hlasu - čosi, to by mi ani nenapadlo.
,,V piatok ráno sadneme na lietadlo a letíme do Soči," prezradil mi svoj plán.
,,Prečo?" opýtal som sa. Asi som fakt unavený, alebo totálne nechápavý.
,,Veď baby majú prvý zápas, tak ich prekvapíme, nie?" Boha, ja som na to zabudol! Mitch mi to furt omieľa, ako sa teší a ja si na to nespomeniem. No nič.
,,Jasné," prikývol som a znova si zatiahol záves.
Už len týždeň Mitchie a uvidíme sa.
Už len týźdeň.

***

,,No pohni si!" potiahol ma za sebou so smiechom Zayn, keď sme prešli cez kontrolu lístkov. Mali sme miesta asi päť radov nad striedačkami, takźe budeme mať dobrý výhľad. Obaja sme mali naše dresy, ktoré nám dali spraviť baby, keď sme boli v Švédsku. Usadili sme sa na naše miesta pár sekúnd predtým, ako na svetelnej tabuli zasvietilo 00:00, takže sa mohlo začať.
Na ľad prišli oba tými - Kanada a Dánsko. Nejaká speváčka zaspievala hymny, kapitánky si potriasli rukami a mohlo sa hrať.
Mitchie s Karol na začiatku sedeli na striedačke, no asi po minúre hry sa dostali na ľad. Pravdupovediac, obe sa zlepšili, odkedy sme ich videli hrať naposledy.
Po desiatich minútach prehrávali 1:0. Boli síce dobré, ale Kanaďanky boli lepšie. No ani to nás neodradilo, aby sme ich povbudzovali ďalej. Kričali sme, pískali, tlieskali... Všetci na nás pozerali ako na bláznov, no nevadilo nám to. Už sme si na to obaja zvykli, takže to bolo v pohode.

Bola možno polka druhej tretiny, stále sme povzbudzovali ako blázni. Ak zajtra nebudeme mať hlasivky, manažéri nás zabijú. Ale môžme to risknúť.
Sledoval som Mitchie odkedy naskočila na ľad. Nezaujímalo ma, či má puk alebo nie, mal som oči len pre ňu.
Dostala puk a zamierila ku kanadsekj bránke, takže sme so Zaynom samozrejme začali kričať hlasnejšie. Nahrala Karol a tá jej nahrala naspäť. Už bola pomerne blízko pri bránke, tak zdvihla hokejku, aby mohla vystreliť.
No nestihla to.
Jej drobné telo skončilo na zemi po náraze nejakej obrej kanaďanky.

Mitchie
Karol mi prihrala naspäť a ja som sa pripravila na strelu. Vyzeralo to nádejne, pri hornej tyči mala jedno nechránené miesto, kde sa nie je problém trafiť a z tejto polohy, v ktorej momentálne brankárka je ten puk nestihne chytiť. Trochu som pozdvihla hokejku, aby som mohla poslať puk do bránky a na chvíľu sa pozrela do publika, čo som asi robiť nemala. Zbadala som Nialla, ako sa na mňa široko usmieval a tým ma vyrušil zo sútredenia.
Pocítila som len jeden tvdrý náraz, dopad na zem a ostrý piskot píšťalky niekde pomerne blízko mojích uší.

Dear Darlin' ♥ (teenage Dirtbag 2/2)

Pred 15 rokmi sa narodila osoba, bez ktorej by tento blog neexistoval. Osoba, ktorá je nesmierne talentovaná či už v smere hudobnom, či už v smere spisovateľskom. Osoba, s ktorou sa hádame, škriepime, ale ja pevne verím, že ma máš aj tak rada (lebo ja teba áno, aj keď to tak väčšninou nevyzerá). Si mojou oporou, si človekom, na ktorého sa vždy môžem spoľahnúť, ktorý mi vždy pomôže (keď už sme pri tej pomoci... :D zišlo by sa mi doučko zo španielčiny :D)... škoda, že si dnes nebola doma, ani včera, mám pre teba úžasný darček. :3 Ale tak si už aspoň jeho časť (toto) a dúfam,že ma nezabiješ a že nebudeš plakať. Ľúbim ťa Stylesová. ♥
p.s.: pamätáte si, keď som si na narodeniny napísala jednodielovku Teenage Dirtbag? A pamätáte si, že som vám sľúbila pokračovanie? Tak tu je. Je to písane o 5 rokov a z pohľadu Em, kto by nepochopil. Enjoyy.
p.s.s.: netuším, kedy dopíšem časť. ale snažím sa, dobre? :)Xx
- ur Lav.

*Dear Darlin'*

,,Niall, lásko, mne je to strašne ľúto, že pri tebe nemôžem byť dnes, na naše výročie. Ale vieš, že ma škola nepustí," zafňukala Lav z kuchyne. Znova skypovala s Niallom namiesto učenia. Takto Oxford nikdy nedokončí a pokiaľ nebude ticho, tak ani ja.
,,Lav, ja chápem, že ti Nialler chýba, ale niekto sa tu snaží učiť!" zakričala som na ňu po slovensky.
,,Päť minút vydrž a budem ticho. Alebo choď do izby," odkričala mi naspäť a ďalej sa rozprávala s Niallom. Zamračila som sa jej smerom, a zobrala si učebnice s notebookom do svojej izby. Sadla som si za stôl a pokračovala v učení, kým sa mi na obrazovke neobjavil prichádzajúci hovor na skype.
CurlyBanana12
Pozrela som na obrazovku, potom naspäť na učenie a potom sa pohľadom vrátil na obrazovku, kde som klikla na zelené tlačítko.
,,Hiiii," usmial sa na mňa Hazz spoza kamery.
,,Hii," odpovedala som mu. Zobrala som si notebook a presadla si na posteľ.
,,Mala si zavolať pred pol hodinou," povedal, trochu sa mračiac.
,,Mala?" opýtala som sa ho so zdvihnutým obočím.
,,Kontroluješ si niekedy SMSky?" opýtal sa a ja som sa automaticky natiahla za mobilom, ležiacim na nočnom stolíku. Vybitý.
,,Asi nie," usmiala som sa, ,,prepáč, učila som sa.
,,Dobre dobre, ospravedlnenie sa príjma," široko sa usmial a žmurkol na mňa.
,,Ako je na turné?" opýtala som sa ho.
,,Tak, ako vždy. Horan si vyvoláva s Lav, ale to asi vieš, Tomlinson s El, Zayn s Perrie a Liam so Sofiou. Ver mi, si moja jediná záchrana ako sa nezblbnúť z tých zaláskovancov," zasmial sa Harry a aj ja som sa usmiala, aj keď len slabšie. Rada by som s ním patrila medzi zaláskovancov.
,,Chýbaš mi Em," povedal po chvíli.
,,Aj ty mne Hazz," usmiala som sa na neho.
,,Viac ako si dokážeš predstaviť. Keď ťa tu nemám pri sebe, mám pocit, že sa scvoknem. Potrebujem cítiť tvoje objatia, počuť tvoje upokojujúce slová a vidieť tvoju dokonalú tvár," povedal s úsmevom. Stále mi pozeral do očí a ja som nebola schopná prerušiť ten očný kontakt.
,,Harry, nehovor také," pošepkala som.
,,Nie, poviem to. Už päť rokov. Presne päť rokov sa snažím sám seba presvedčiť, že som sa do teba nezamiloval na prvý pohľad. Už päť rokov sa snažím myslieť na niečo iné ako ty, no moc sa mi to nedarí," povzdychol si.
,,Čože?" povedala som priškrteným hlasom.
,,14. september 2013. S Lav ste sedeli v jednej cukrárni v centre Londýna. Netuším, ako Niall vystopoval, že tam budete, ale prišli sme tam a on vám dal lístky na večerný koncert. Pamätám si to presne. Pred Little Things sme vás dve vytiahli na pódium a spievali to vám. Bol to Horanov nápad, vtedy som si ťa ešte nejako extra nevšímal. Keď si tam sedela na tej stoličke, svietil na teba reflektor, všimol som si, ako úžasne vyzeráš. Bola si proste dokonalá. Potom, keď sme boli v zákulisí a ty si mi vravela, ako ma obdivuješ a čo všetko pre teba znamenám. Ak ti mám povedať pravdu, vtedy som ťa veľmi nepočúval. Len som sledoval tvoje dokonalé pery ako sa hýbu a rozmýšľam o tom, akú asi majú príchuť," dopovedal jedným dychom.
,,Hazz... Prečo si mi nič nepovedal?" opýtala som sa ho. Netušila som, čo na to mám povedať. Chalan mojich snov mi práve vyznal lásku.
,,Neviem. Možno som sa bál, možno som to v sebe potláčal a možno sa mi len páčilo naše priateľstvo. Ale povedať ti, že ťa milujem, sa mi páči oveľa viac," zasmial sa.
,,Harry.. Aj ja teba milujem. O tomto som už dlho snívala," usmiala som sa na neho.
,,Ja teba viac," žmurkol.
,,O tom dosť pochybujem," pokrútila som hlavou.
Dokázala by som sa s ním takto hádať aj do smrti.

***

,,Bré ránko," popriala mi Lav, keď som s úsmevom vyšla z izby, ,,a všetko najlepšie."
,,Ani mi nevrav," pokrútila som hlavou.
,,Náhodou, 20 máš len raz za život!"
,,To sa nehovorí. 15 máš len raz za život. Aj 18 máš len raz za život. 20 je proste... 20."
,,Ale nerob z toho takú vedu. Pozri, je sobota, tak si urobíme pohodový deň s filmami a netom, čo ty na to? Vonku aj tak leje ako z krhly, nemalo by zmysel niekde ísť."
,,Fajn," pokrčila som plecami. Rozvalila som sa na gauč, kým Lav išla urobiť popkorn do kuchyne. Na konferenčnom stolíku som mala položený mobil, ktorý párkrát zavibroval. Natiahla som sa po neho a odblokovala obrazovku.

From: Hazza ♥
Time: 10:09
Všetko najlepšie ty môj drobček. Tvoj darček je momentálne na ceste k tebe. :* H xxx

To: Hazza ♥
Time: 10:10
Ďakujem zlato a nemusel si sa obťažovať, prežila by som to aj bez darčeka. E xxxx

From: Hazza ♥
Time: 10:11
O tom pochybujem. Musím ísť. Love u. H xxxxxxx

Odložila som mobila zabalila sa do teplej deky. Lav položila na stolík dva hrnčeky horúcej čokolády a misku s popkornom. Zapli sme si Camp Rock, čo bola naša stará a už trochu otrepaná klasika. Pomedzi to sme prezerali fotky na facebooku a smiali sa z našich spolužiakov zo základnej. Jeden skončil horšie ako druhý, vážne. Všetci zostali zastrčený v tej riti sveta - na Slovensku. Len my dve sme z tamadiaľ vypadli.
,,Bože, mne sa tak nechce nič robiť," natiahla som sa na gauči. Lav sa zasmiala a prezerala si novinky na twitteri, keď jej úsmev stuhol na perách.
,,Čo sa deje?" opýtala som sa jej a hneď tam nakukla. To, čo som tam uvidela, mi vyrazilo dych.
,,Em, je tam napísané možno. Nie je to stopercentné," povedala Lav potichu.
,,Načo by to tam písali, ak by ho tam nevideli? Ak by ho nevideli nasadať do toho lietadla, tak by tam asi, kurva, nenapísali, že tam možno bol!" vykríkla som naštvane. Slzy sa mi už pustili po lícach prúdom.
,,Emuš," objala ma okolo pliec a snažila sa ma aspoň trochu utíšiť, ,,neplač, Emi. Zavoláme mu, čo ty na to?" opýtala sa a vytiahla svoj mobil. Len som slabo prikývla a sledovala ju, ako vytáča jeho číslo. Priložila si mobil k uchu a čakala.
,,Vypnutý," povedala smutne a ja som sa rozplakala ešte viac.
,,Neplač, neplač. Pozri, zavolám Niallovi, možno je Harry tam a má len vypnutý mobil," povedala mi a znova si priložila mobil k uchu. Chvíľu čakala.
,,Ahoj zlato.... No, až tak super to nie je. Počúvaj, je Harry tam?.... Hm..... Dobre..... Nejako, chápem. Pa, ľúbim ťa," pošepkala a zložila. Pozrela na mňa a ja som vedela, čo bude nasledovať.
,,Je mi to ľúto," povedala potichu a ja som sa znova rozplakla ako malá. Celá som sa triasla. Prečo práve dnes? Na moje narodeniny? Komu som čo urobila? Prečo on? Prečo?

Preležala som a preplakala na tom gauči dobré dve hodiny. Nevládala som sa poriadne nadýchnuť, len si fúkať nos a pomaly si srkať s horúceho nápoja, ktorý bol podľa Lav proti smútku najlepší. Nejako mi to bolo jedno, ale pitrebovala som doplniť tekutiny, aby som ich mohla znova vyplakať.
,,Emi, neplač," povedala potichu Lav. Pohladkala ma po hlave a ja som len potiahla nosom.
,,Čo by si robila ty, ak by sa toto stalo Niallovi?" opýtala som sa jej.
,,Asi by som sa zložila, rovnako ako ty. Ale ty si silnejšia. Vždy si bola a vždy budeš. Poď ku mne," silno ma objala a ja som jej plakala do mikiny.
,,Pssst," šepkala a hladkala ma po chrbte.
Sedeli by sme tam takto ešte dlho, ak by nezazvonil zvonček.
,,Idem otvoriť," povedala mi potichu.
,,Nie, ja idem," povedala som a postavila sa. Neviem prečo, mala som pocit, že musím ísť otvoriť ja.
,,Tak choď," kývla mi a ja som prešla k dverám. Po ceste som sa radšej nepozrela do zrkadla, lebo by som sa určite zľakla. Odomkla som dvere a otvorila ich.
Keď som zbadala človeka, ktorý za nimi stál, znova som sa rozplakala - no tento raz už od šťastia.

,,Harry," pošepla som a hodila sa mu okolo krku.

,,Ešte nikdy som nebol tak rád, že som nestihol lietadlo ako dnes," povedal a rýchlo ma pobozkal.

Happy Birthday Em. ♥ + niekoľko obrázkov. :)

Something is happening, sorz guyz.

Sorzzzz my lovers.. Ale ja fakt nestíham. Zabite ma, ztiahnite z kože alebo ma donúťte ešte raz zabehnúť 1000. Všetko má rovnaký účinok. Ja sa fakt moc ospravedlňujem, že mi to toľko trvá s časťou. Ale nejako nestíham.
Neviem, či som čakala, že stredná bude tak ľahká ako základná. Ale musíte uznať, že keď mám (skoro) každý deň sedem hodín, z čoho sú zväčša polka angličtiny, prídem domov o štvrť na štyri (v tom lepšom prípade; v horšom o pol hodinu neskôr) a ešte sa mám ísť uçiť tak je naozaj posledné nq čo myslím písanie častí.
Ale snažím sa. Verte mi. Dnes ráno v buse som napísala polku časti (a pomedzi to som čítala Fault in our stars :3). Hneď ako ju budem mať tak ju tu pridám. Sľubujem. Ale zajtra idem do Važca a budem tam do piatku a potom idem pravdepodobne na víkend na chatu, takže netuším, kedy budem písať.
Ja len pevne verím tomu, že takýto bude len prvý mesiac. Kým nabehnem na systém škola - cesta domov - učenie - oddych - spánok. To písanie vtrepem niekde na cestu domov, oddych alebo spánok. Ako výde.
Píšem vám to tu len preto, aby sa nepovedalo, že na vás nemyslím. Ja na vás myslím a ľúbim vás, verte mi. Len som nejako od 1.9. nenapísala ešte skoro nič.

A aby, ste z tohto príspevku mali aj niečo iné ako pár minút zabitých čítaním výhovoriek prečo nie je časť, máte tu také mini prekvapko. Je to približne polka kapitoly, z príbehu, na ktorý sa neuveriteľne teším. Dúfam, že sa k nemu dostanem čo najskôr.
Nehovorím, že táto časť bude na začiatku, pretože na začiatku ani nebude.
Takže si ju užite, aj keď je kratučká ale dôležitá. A dúfam, že vám nemusím hovoriť, o aký príbeh sa jedná.
Koment, hviezdička a enjoyy. :)Xx
- with freaking big love ur Lav. :*

Memories 3/3

Tak tu je posledná čas, viem, že ak si to prečítate, asi ma zabijete :D ale musela som to nejako ukončiť a viac-menej, nemala som čas to písať ďalej tak toto je koniec :D ako som písala, ak by ste veeeľmi chceli,napíšem nejaký záver, ale pochybujem :D na to, aby som začal apísať záver, tu musí byť 10(aj viac môže byť) komentov a nechcem vás podceňovať, ale to tu nebude :D
pápa :) *Mrs. Styles*

 

 

•Harry•

 

Chalani sa rehotali, ale ja som sa snažil sústrediť na cestu. Bolo hnusné počasie, šmýkalo sa.

"Júj, ty môj cupcake, aký som rád, že si sa rozišiel s Taylor. Nebola mi sympatická. Teraz ťa mám len pre seba." hovoril pomedzi smiech Louis. Ako inak. Silene som sa usmial. Na vzťah s Tay nerád spomínam. Boli to síce nádherne strávené chvíle, ale teraz viem, že to nebolo úplne úprimné. Ani z jej, ale ani z mojej strany. Viem, že viem ľúbiť, dokonca milovať viac. Jednu osobu. Tú, ktorá mi behala po rozume cez deň, ale ani v noci neoddychovala. Chýbala mi. Veľmi.

Nejako sa stalo, že som sa zamyslel a prestal som sa sústrediť na cestu.

"Héj, Harry!" zrazu zakričal Liam, až so mnou myklo, a strhol volant. Nechápal som čo sa deje. Videl som len nejaké dievča, ktoré ležalo na ceste. Až vtedy som si uvedomil, čo sa stalo.

"Preboha! Nie!" zúfalo som skríkol a vybehol som z auta. Nehybne ležala na zemi. Nevedel som, čo robiť.

"Ehm.. Si v poriadku? Prepáč, ja som vážne nechcel." smutne som sa prihováral hnedovláske, ktorá však nereagovala.

"Volajte sanitku," skríkol som na chalanov.

 

Prišla sanitka. Naložili ju.

"Mohol by som ísť s vami?" spýtal som sa ošetrovateľa.

"Ste nejakí príbuzní?"

"Ehm,no,nie. Ale prosím," zúfalo som pozeral na sanitkára a snažil sa ho predsvedčiť. Mám pocit, že pri tom dievčati musím zostať. Niečo ma k nemu ťahalo. Zatiaľ neviem čo, ale chcem na to prísť.

"No tak dobre. Rýchlo nasadajte." usmial sa na mňa.

Skríkol som na chalanov, nech zoberú auto a naskočil som do sanitky. Dúfam, že tam neboli žiadni paparazzi. To by boli titulky: Harry Styles zrazil neznáme dievča a potom nasadol do sanitky s neznámou. Je to jeho ďalšia známosť alebo len jeho nešťastie?

Bol som taký zamyslený, že som sa úplne zabudol na to, čo ma moja mama stále učila.

"Pane, ďakujem, že ste mi dovolili ísť s vami. Veľmi vám ďakujem." ďakoval som sanitkárovi, ktorý sa staral o dievča. Len pokýval hlavou na znak, že nemám začo a pokračoval v svojej práci.

"Ako na tom je?" spýtal som sa roztraseným hladom.

"Nebojte sa, je v poriadku," usmial sa na mňa.

"Tak prečo nedýchala a nereagovala?" pýtal som sa ešte stále.

"Bol to šok pre organizmus a vybilo jej dych."

Vydýchol som si, ale to neznamená, že som ju nechcel spoznať. Počkám, kým jej bude lepšie a niekam ju vezmem.

***

"Pane, poďte, už sme v nemocnici." zamával mi chlap pred očami.

Pri slove nemocnica ma striaslo. Nemal som z toho dobrý pocit. Čo ak sa jej naozaj niečo stalo?

"Urobíme jej ešte nejaké vyšetrenia, počakjte tu."

***

Čakal som pol hodinu, hodinu. Už som aj prestával dúfať, že z dverí niekto vyjde, keď sa zrazu otvorili. Vyšiel z nich doktor. So zvesenou hlavou kráčal smerom k lavičkám. Na jednej z nich som sedel aj ja.

"Dobrý deň, ja som ošetrujúci lekár slečny Thompson. Kolega povedal, že vám mám prísť povedať výsledky vyšetrenia." hovoril plynule lekár, ale ja som ho prestal počúvať pri jej mene. Thompson. Je to len náhoda, alebo je to naozaj ona? Nie, nemôže to byť Sussie, ona je blondínka.

"Haló pane, počúvate ma?" doktor prestal rozprávať keď zistil, že ho nevnímam.

"Áno, prepáčte, môžte mi ešte raz v krátkosti povedať výsledky?" požiadal som lebo ma to naozaj zaujímalo.

"Slečna Thompson," pri tom mene ma zahrialo pri srdci, "je v poriadku." Vďaka Bohu. Mal by som veľmi veľké výčitk, svedomia, ak by sa jej niečo stalo. Nech ide o kohokoľvek.

"Ale," začal pomaly a tajomne doktor.

Prečo vždy musí byť nejaké 'ale'? Len sa to tým všetko skomplikuje.

"Áno?" spýtal som sa s obavami.

"Slečna Thompson, utrpela vážny náraz na chrbticu. Je dosť možné, že bude ochrnutá navždy. Ale existujú operácie, ktorými by sa to mohlo napraviť, ale je to veľmi nákladné. Neviem, či si to bude môcť slečna Thomson dovoliť.

Keď toto dopovedal, sklzol som sa popri stene na zem, hlavu vložil do dlaní a začal plakať. Áno plakal som. Mal som strašné vyčitky svedomia. Čo som to, do pekla, urobil?

Doktor už odchádzal. Nechal ma tam sedieť na chodbe a plakať. Čo iné by mal robiť?

"Pán doktor?" skríkol som na neho cez celú chodbu, keď vchádzal do dverí lekárskej izby.

"Áno?"

"Ako sa volá slečna Thompson krstný menom?" s otáznikmi v očiach som túto otázky položil už aj nahlas, nie len v duchu.

"Počkajte," začal listovať v papieroch," jej meno je Thomspon ....... "

Learn To Love Again 10

Prečo je všetko na konci najlepšie? Koniec prázdnin bol bezkonkurenčne najlepší (konkurovať mu mohol asi len týždeň v Bystrici). Triedne stretnutie (kde som spoznala dvoch úžasných ľudí (áno, prišli sme až traja :D)), TIU, kde som stretla Dominiku, s ktorou si plánujeme pozrieť film ešte raz a Tin, ktorá bola úplne zlatá a ja som sa bála, že sa pozdravíme a potom nastane to trápne ticho. Ale proste všetci boli úplne zlatí a ja sa neviem dočkať zajtrajška, kedy stretnem aj zvyšok svojej triedy. Som si istá, že ich budem milovať.
+ niečo vám poviem... Kto nebol v sobotu v Košiciach na TIU môže len ľutovať... toľko dokonalých ľudí (vyššie spomínaná Dominika a Tin), toľko emócií, fotiek a všetkého. proste sen ♥
Toť asi vsio, koment, hviezdička a enjoyy :)Xx
Aaaaa ešte čítajte a komentujte MEMORIES 2 TU
Ľúbim vás. - M'sL

*10. časť*

Po dlhom čase ma nezobudili Bastille s ich pesničkou Flaws, ale slnko svietiace do mojej tváre. Prevrátila som sa na druhý bok a zahrabala si hlavu pod paplón.
Chvíľu som tak bez pohybu ležala a potom sa po slepiačky natiahla za mobilom, ktorý mal ležať na nočnom stolíku. Nejako som ho tam našla a otvorila jedno oko,  aby som skontrolovala čas.
Jedenásť hodín. Včera som spala do druhej, dneska do jedenástej. Deje sa so mnou niečo divné. Nikdy som takto nevyspávala.
Položila som mobil naspäť na stolík a natiahla sa na celú posteľ.
Ako som sa včera vlastne dostala domov? Bola som s Niallom v taxíku a...
Niall. Pri spomienke na neho som hneď otvorila obe oči a posadila sa na posteli. Nikde okolo seba som nevidela žiadnu jeho vec, tak som vyliezla z postele a zamierila do obývačky.
,,Karol?" zakričala som, ,,Maliková, kde si?"
,,Kúpeľňa!" odkričala mi. Prešla som tam za ňou a oprela sa o zárubňu. Umývala si zuby, tak mi len venovala jeden spýtavý pohľad v zrkadle.
,,Kde je Niall?" opýtala som sa jej.
,,Odišiel," povedala a vypľula penu z pasty do umývadla.
,,Odišiel?" zopakovala som zarazene, ,,kedy?"
,,Asi okolo šiestej? Neviem, ale dosť sa ponáhľali, pretože tu zostali o deň dlhšie a dnes už musia byť vo Fínsku," pokrčila plecami a odložila svoju zubnú kefku do pohára.
,,Prečo sa so mnou nerozlúčil?" povedala som smutne viacmenej len pre seba.
,,Možno ťa nechcel budiť," povedala. Nechcel ťa budiť. Úplne super.
,,Nebuď smutná, veď sa ešte uvidíte," povedala Karol a objala ma.
,,Mohol sa rozlúčiť," zamrmlala som si smutne.
,,Ale teraz naňho budeš naštvaná?" zamračila sa na mňa, ,,kde je to dievča, ktorej nikdy nemizne úsmev z tváre? Ha?"
,,Tu?" opýtala som sa jej s náznakom úsmevu.
,,No vidíš. Urobíme si filmový deň?" opýtala sa ma a ja som automaticky prikývla. Milovala som naše filmové dni. Celý deň ležania na gauči, ohadzovania sa popkornom, ohováraním pipiek z tímu a hovadín.
,,Mám popkorn, Sprite a nové filmy, dobre?" povedala Karol. Hneď som sa usmiala.
,,Tak to môžme začať," povedala som a zvalila sa na gauč.

S Karol sme si pozreli asi tri filmy, keď jej zazvonil mobil.
,,Áno Zayn?" povedala a ja som hneď spozornela.
,,Dobre, dobre Horan, ukľudni sa. Už ti ju dávam," zasmiala sa a hodila mi svôj mobil.
,,Áno?" priložila som si ho k uchu.
,,Prepáč, že som sa nerozlúčil Mitch. Prepáč, prepáč, prepáč!" povedal smutne.
,,N, to je v pohode," usmiala som sa, aj keď to nemohol vidieť.
,,Nehneváš sa?" opýtal sa.
,,Nie," pokrútila som hlavou.
,,Uf, to mi odľahlo. Nezvládol by som to, ak by si sa na mňa hnevala," zasmial sa a ja som sa začervenala, aj keď to nemohol vidieť.
,,Už teraz mi chýbaš. Za tých pár dní si mi neuveriteľne prirástla k srdcu (pozn. nepoužila som tú vetu už v nejakom inom príbehu? zdá sa mi povedomá, no neviem si vybaviť, kde bola). Teraz mi tu chýbaš," povzdychol si.
,,Aj ty mne chýbaš. Ale ešte sa uvidíme, ver mi," povedala som s úsmevom.
,,Verím ti," pošepol.

***

,,Myslíš, že budú radi?" opýtala som sa pochybovačne Karol, keď sme si sadli do lietadla mieracieho do Mníchova.
,,Šibe ti? Budú skákať od radosti, neboj," zasmiala sa a vypla mobil.
,,No ako myslíš," povedala som. Predvčerom sme odohrali posledný zápas a dnes sedíme v lietadle, ktoré smeruje do Mníchova, kde sa práve nachádzajú chalani, aby sme ich prekvapili.
,,Uvidíš, Niall umrie od radosti," zasmiala sa.
,,Bola by som radšej, ak by to prežil," poznamenala som.
,,To my všetci, my všetci," s úsmevom ma pobúchala po ramene. Nedalo mi neusmievať sa.
,,Možno to naozaj nebol až tak zlý nápad," povedala som nakoniec.
,,Vravela som ti to. A teraz ticho, chcem si pospať," povedala, zavrela oči a ja som mala pocit, že v tej chvíli aj zaspala.

,,Fajn, sme v Mníchove. Po tom, ako sme trikrát zablúdili v metre sme sa dostali pred hotel kde sú chalani. Dostali sme sa aj dnu cez húf faniniek a ochranku. Ale ako v tomto obrovskom hoteli chceš nájsť chalanov?" opýtala som sa jej.
,,Jednoducho. Proste pôjdem za nosom," zasmiala sa a zamierila rovno do nejakých dverí.
,,Vieš o tom, že to nie je také ľahké?" opýtala som sa jej a vošla za ňou dnu. Ocitli sme sa v nejakej spoločenskej miestnosto, kde sa okolo stolného futbalu skláňalo päť chalanov.
,,Že nie?" opýtala sa ma so zdvihnutým obočím.
,,Maliková, ja žasnem," povedala som s napoli otvorenými ústami od úžasu.
,,Charlotte!" zakričal Zayn, ktorý si nás všimol ako prvé, ,,čo tu robíš?" prestal hrať a prešiel ku nám.
,,Prišli sme vás pozrieť," pokrčila som plecami. Keď som to dopovedala, Niall zdvihol hlavu a pozrel na mňa.
,,Mitch," pošepol tak, že som mu to len prečítala z pier, lebo to nebolo počuť. Ani som sa nenazdala a už ma držal v objatí.
,,Čo tu robíš?" opýtal sa ma.
,,Chýbal si mi N. Tak som za tebou prišla," zasmiala som sa, na čo sa usmial aj on.
,,Aj ty si mi chýbala. Tak veľmi," povedal a prisal sa na moje pery. Spoza jeho chrbta sa ozvalo súhlasné pískenie, ktoré som tipovala na Harryho.
,,Horan, nechaj Mitchie dýchať!" poklepal mu Harry po chrbte.
,,Veď ich nechaj Hazz," zasmial sa Liam.
,,Len závidíš našim blonďáčikom, že sú spolu a ty si stále sám," poznamenala Karol. Niall sa odomňa s povzdychom odtiahol.
,,Musíte nám kaziť romantiku?"
,,Áno musíme. Máme to taktrochu v náplne práci," zasmial sa Louis.
,,Ti dám takú náplň práce," zašomral si Niall.
,,N, kľud," pohladkala som ho po líci a on si trochu povzdychol.
,,Že si to ty," pousmial sa a preplietol si so mnou prsty, ,,ale za to mi dlžíš jednu prechádzku bez týchto tu," povedal a ukázal na chalanov s Karol.
,,Nemusíš ma dvakrát prosiť," zasmiala som sa. Zamierili sme vonku zo spoločenskej miestnosti bez rozlúčenia. Chceli sme ísť von, lenže pred hotelom bol ešte stále dav faniniek, ktoré vykrikovali mená chalanov.
,,Mám jeden nápad," povedal Niall a zamieril smerom ku recepci.
,,Dobrý, mohli by sme prosím použiť východ pre personál?" opýtal sa recepčného.
,,Pokiaľ nie ste personál, nie," pokrútil hlavou. Niall strčil ruku do vrecka a vytiahol z neho peňaženku, z kade vybral nejaké bankovky.
,,A teraz?" opýtal sa, keď mu ich položil pred nos. Recepčný si povzdychol a hlavou nám naznačil, aby sme išli za ním. Prešli sme k jedným dverám.
,,Prejdete rovno po tejto chodbe a výjdete poslednými dverami napravo. A nikomu o tom nepoviete," povedal nám a kartičkou, ktorú mal vo vrecku otvoril dvere.
,,Ďakujeme," povedali sme.
,,Horan?" ozval sa za nami nejaký hlas.
,,Pokiaľ nechceš mať za sebou celý čas päť goríl, tak bež," pošepol mi a rýchlo ma potiahol za sebou. Po tej chodbe sme prebehli a vyšli cez posledné dvere von. Prešli sme po takej mini uličke a dostali sa na ulicu.
,,Horan!" ozvalo sa znova za nami.
,,Pobehni," poprosil ma a rozbehol sa jedným smerom. Ešte stále ma držal za ruku, takže ma vlastne ťahal za sebou. Prebehli sme po niekoľkých uliciach a potom vošli do jednej útulnej kaviarne.
,,Dáš si niečo?" opýtal sa ma Niall.
,,Horúcu čokoládu," povedala som mu.
,,Dvakrát horúcu čokoládu," povedal tej predavačke. Bola celkom pekná. Všimla som si, že na ňu Niall nemohol prestať pozerať.
,,Bude to všetko?" opýtala sa nás a ja som prikývla, pretože on toho asi nebol schopný. Podal jej peniaze, zobral si tácku s našimi čokoládami a vyšiel von, pretože dnu bolo len pár stoličiek na sedenie, a predsa - čerstvý vzduch je čerstvý vzduch.
,,O štvrtej musím byť na hotely, takže do vtedy máme čas. Čo budeme robiť?" opýtal sa ma.
,,Mohli by sme sadnúť na metro a ísť sa pozrieť do centra," navrhla som.
,,Môže byť. Skočím dnu po nejakú mapku," navrhol a už ho nebolo. Potichu som si povzdychla a špŕtala sa so slamkou v čokoláde.
,,Mám to," povedal po chvíli. Zobrala som mu to z ruky a rozbalila ju.
,,Takže sme tu," ukázala som na miesto, kde sa približne nachádzame, ,,tu je najbliššia zastávka."
,,Tak si sadneme tu na U4 a zvezieme sa do centra, takže vystúpime tu," ukázal.
,,A tu máš od nej číslo," poznamenala som potichu, prepaľujúc pohľadom roh mapky.
,,Čo?" opýtal sa so smiechom a pozrel tam, kam ja.
,,Napísala ti tu svoje číslo," povedala som eše raz dôraznejšie a trochu naštvane.
,,Ty žiarliš?" opýtal sa ma Niall.
,,Nie," zamrnčala som.
,,Mitch, nemáš ani najmenší dôvod žiarliť na nejakú servírku, ktorá mi dala číslo. Denne takto dostanem aj päť čísel," chytil ma za ruky, ,,ja som len tvoj. Neboj sa, že by som skočil po prvej babe s kilom makeupu a pushupkou, ktorá mi dá svoje číslo. Dobre?"
,,Dobre," prikývla som.
,,A teraz mi daj pusu, aby pochopila, že som tvoj," povedal s tým svojím úsvemom, ktorému sa nedalo povedať nie. A takúto lákavú vec by som ani neodmietla.