Fall 29

Taratatatá... :3 Táku dlhú časť som napísala, ako už dávno nie. :D pôvodne som to chcela pred koncom odseknúť, ale som sa na to vykašľala... :D so enjoyy, koment, hviezdička a čo ešte chcete. :D ľúbim vás :)Xx
p.s.: sorz, že som preskočila skoro celú Austráliu, ale nechcelo sa mi to rozpisovať, lebo by to boli len samé nudné kecy. Idú už naspäť do Londýna a v ďalšej časti už bude Amerika :3 (máte sa na čo tešiť :D)
p.s.s.: možno sa TU objaví časť z epilógu, ktorý mám už skoro celý :D (už len napísať asi tých 15 častí, ktoré budú pred ním :DDD) - ur fuckin unicorn. ♥

*29. časť*

Spali tam Ashton a Andrea. V objatí. Sakra, čo? Párkrát som si pretrela oči, potriasla hlavou, no stále som ich tam videla. Čo to má znamenať? Nemala som toľko sily, aby som ho zobudila a začala naňho vrieskať. Počká to do rána.

Okolo desiatej som sa zobudila a pomalým, ešte rozospatým krokom, som zišla dole, kde už boli všetci.
,,Dobré ránko," popriala som im.
,,Aj tebe, láska," odpovedal mi Ashton a vtisol pusu na líce. Andrea si ma premerala pohľadom a postavila sa od stola.
,,Ďakujem za noc, zlatko," pošepla Ashtonovi do ucha, no dosť nahlas, aby som to počula aj ja. Dala si záležať na tom, aby sa jej pery dotkli jeho ucha a následne aj líca. Prešla do obývačky a neodpustila si zakrútenie zadkom.
,,Ako mi to vysvetlíš?" opýtala som sa ho naštvane.
,,Nič som predsa nespravil," odpovedal mi s nevinným výrazom.
,,Takže tebe je nič, to, že si s ňou spal v náručí? To, že ti teraz šepkala do uška a bozkávala líce?" odsekla som naštvane.
,,Nicole, pre mňa to nič neznamená," rozosmial sa.
,,Takže to pre teba to nič neznamená, aj keď to robím ja? Keď spíme spolu v naručí, keď ti šepkám do ucha a dávam pusy na líce? Dobré vedieť," povedala som urazene. Toto si posral.
,,Drobec, zlato moje. Znamená to pre mňa niečo, ale len keď mi to robíš ty. Teba ľúbim a Andrea je len kamarátka. Včera som pri nej spal, lebo sa bála búrky, ostatní už spali, tak sme ich nechceli budiť," povedal s úsmevom, ,,neboj, neklamem ti," dodal, keď zbadal môj neveriaci výraz. Pevne ma objal okolo pásu a pozrel do očí.
,,Že si to ty," usmiala som sa. Nemohla som sa na neho hnevať. Veď aj ja som ho vlastne podviedla. Ak by som sa na neho hnevala, bolo by to neférové.
,,Ďakujem láska." radostne odpovedal a pobozkal ma.
Keď som počas nášho bozku otvorila jedno oko, naskytol sa mi pohľad na zamračenú Andreu, ktorá ma zabíjala pohľadom.
***
,,Čo to robíš?" opýtala som sa Ashtona. Založila som si ruky v bok a vyčítavo na neho pozrela. ,,Toto je už piatykrát. A ja neviem, ako dlho to ešte vydržím," zamračila som sa.
,,No ták, drobec. Ja ju len objímam. Ver mi, nič viac. Mám ju rád ako kamarátku a to teba ľúbim. Ty si tá, ktorú chcem. Ver mi, zlatko moje," povedal na mňa s tým svojím zlatým kukučom. Pohladkal mi vlasy a zapozeral mi do očí.
,,Ľúbim ťa. Len a len teba," pošepol a mňa jeho dych pošteklil na krku. Samozrejme, že som sa začervenala. ,,Je ti to jasné?" opýtal sa preistotu. Prikývla som a dovolila mu pobozkať ma. Ruky mu skĺzli na môj zadok a párkrát ho stlačil, kým nás znova niekto nevyrušil.
,,Znova?" ozvalo sa od dverí, ,,musíte byť vy dvaja stále na sebe nalepený?" zamračil sa Calum.
,,Čo, nebodaj žiarliš," uškrnul sa Ashton.
,,Nie, ale ste s tým nechutní," zatváril sa kyslo. Ash len pretočil očami a ja som sa rozosmiala.
,,Ty," ukázal na Caluma, ,,choď preč. A ty," ukázal prezmenu na mňa, ,,sa nesmej."
,,Zabrániš mi?" vyzývavo som sa ho opýtala.
,,Áno," prikývol a prisal sa na moje pery. Hm, dobrý spôsob zabraňovania v smiechu. Taký by som brala aj častejšie.

Celý mesiac sme strávili spolu s Ashtonom. Zoznámil ma so svojím malým bratom, ktorý sa zhodou okolností volá Harry, bral ma so sebou na koncerty, vonku a proste všade, kam išiel. Povedala by som, že to bolo ako v rozprávke, ale klamala by som. Bolo by, ak by nebolo Andrey. Poriadne mi žrala nervy. Furt sa lepila na Asha, objímala ho a až nechutne balila. Niekedy som jej mala naozaj chuť pridrbať nejakou panvicou po hlave, aby sa spamätala, že Ashton je môj. No on vyzeral, že si ani nevšíma, že ho Andrea balí. Stále ma uistil, že mňa ľúbi najviac na svete. A ja som mu nikdy neodpovedala.

***
,,Tešíš sa naspäť do Londýna?" opýtal sa ma Ash, keď sme stáli na letisku.
,,Ed mi už chýbal," povedala som vyhýbavo. Nechcela som pred ním priznať, že sa tam teším kvôli Harrymu.
,,A potom ideš aj do Ameriky, však?" usmial sa.
,,Hej, s Edom. Ale budem tam viac-menej s tebou," a Harrym. Sakra, neviem ako to prežijem. Neviem, či dokážem ešte byť v Harryho prítomnosti.
,,No poďte, lebo nestihneme lietadlo," zakričal na nás Mikey už skoro z druhej strany letiskovej haly. Preplietla som si s Ashom prsty a zamierili sme za ním.
***
Prechádzala som sa chladnými londýnskymi ulicami, odchlipkávala si z horúcej kávy a pohmkávala si nejakú pesničku. Teda, konkrétne Irresistible. Na tú pesničku som mala toľko krásnych spomienok a hlavne bola o Harrym. Napadlo mi jedno miesto, kde som už dávno nebola. Miesto, kde som chodievala každý deň, keď mi Harry povedal, že by sme sa nemali stretávať. Zamierila som k tej starej budove, kde som trávila veľa času.
Sadla som si tam na moje typické miesto a zapozerala sa na výhľad. Oprela som si svoju hlavu o studený betón. Príjemne to chladilo a konečne som na chvíľu vypla. Nemyslela som na Ashtona, ani na Harryho. Na nikoho konkrétneho. Premýšľala som o všeličom. O totálnych hlúpostiach, o vážnych veciach, až kým ma z môjho zamyslenia nevytrhol slabý hlas šepkajúci moje meno. S trhnutím som otvorila oči a pozrela sa na miesto, z kade ten hlas vychádzal. Harry sa opieral o stenu a len zťažka dýchal.
,,Harry?" musela som sa uistiť, no to jeho telo a kučery by som spoznala hocikde. Podišla som k nemu a dovolila mu podoprieť sa o mňa.
,,Čo sa stalo?" opýtala som sa ho. On len zdvihol zrak a pozrel mi do očí. Opatrne mi pohladkal líce, akoby sa chcel uistiť, že som tam naozaj.
,,Už ma nikdy neopusti," povedal prosebným, až zúfalým hlasom. Silno ma objal a začal mi smokliť do ramena.
,,Harry," odtiahla som sa od neho, aj keď som ho už nikdy nechcela pustiť, ,,čo sa stalo?" zatvárila som sa vážne.
,,Ja už bez teba nevládzem. Nedokážem bez teba žiť. Nicole, ja som na úplnom dne," pošepol. Až teraz som si ho poriadne prehliadla. Vyzeral, akoby sa posledný mesiac neholil a ani poriadne nežil. Bol neuveriteľne bledý a mal obrovské kruhy pod očami. Na jeho rukách pribudli nové tetovania a tričko bolo úplne špinavé. Jeho ruky, nohy i celé telo bolo chudšie ako zvyčajne.
,,Prosím, vráť sa ku mne. Ja takto už ďalej nevládzem byť," dodal plačlivým hlasom. Pozrela som mu do smutných očí, s mierne rozšírenými zreničkami.
,,Harry, čo si si dal?" opýtala som sa ho jemne.
,,Len trochu zo speedu."
,,Koľko je podľa teba trochu?" zamračila som sa.
,,Fakt len trochu!"
,,Nemôžeš to robiť," povedala som mu prosebným hlasom, keď som videla, ako sa celý trasie, ,,sľúb mi, že už nikdy v živote nesiahneš po žiadnej droge."
,,Ty mi sľúb, že ma už neopustíš," odpovedal mi. Na chvíľu som sa zamyslela. Mala som Ashtona, ktorého som si za posledných pár týždňov veľmi obľúbila. Prirástol mi k srdcu. Je to zlatíčko, ktoré pri mne stojí nech sa deje čokoľvek. Každý deň mi dokazoval, ako veľmi ma ľúbi a čo pre neho znamenám. Rozmaznával ma ako svoju princeznú. Bozkával ma pred svojimi kamošmi, aby všetci vedeli, ako ma ľúbi. Veril mi. A ja som verila jemu. A možno, sa do neho aj zaľúbila.
No keď som pozrela naspäť na Harryho, ktorý ma sledoval zlomeným pohľadom, všetky myšlienky na Ashtona sa z mojej hlavy vyparili a z pier mi vykĺzlo len jedno slovíčko: ,,Sľubujem."
,,Aj ja ti to sľubujem," odpovedal a rýchlo ma pobozkal. Každý jeden bozk som mu opätovala a v mysli zatlačila do úzadia Ashov smutný výraz.

Nicole ;3 x

Sosídž of laverz 27

Well... nechcem byť zlá, ale som smutná. sklamali ma vaše komenth k minulej časti. neboli zlé, ale nikto ste nehádali. tak môžte aj teraz. ale neviem, či vám ešte dám jednodielovku. tak teraz hádajte, kto tam bude. a napoviem vám. ak ste videli trailer, bolo to tam naznačenè :)
stále vás ľúbim. enjoyy, comment and hviezdička :3 :D - L

*27. časť*

,,Mali by sme pomaly ísť," povedal James.
,,Ale mne sa nechce!" zasmial sa Elliot.
,,Naozaj by ste mali ísť. Ja už začínam byť unavená a zajtra mám prácu. Chcem sa vyspať," odvetila som, ,,do kedy zostávate v Miami?"
,,Do konca týždňa," povedal James s úsmevom.
,,To je dobré. A teraz bežte, lebo chcem ísť spať!" prikázala som im a začala ich vytláčať von.
,,Takto nás vyháňaš?" zaškeril sa James.
,,Prepáčte, že som unavená!" povedala som im a vystrčila z bytu. Zabuchla som za nimi dvere a zamkla ich. Koľkokrát som rozmýšl'ala, že im o Mickey poviem, no bála som sa ich reakcie. Teraz vidím, že moj strach bol zbytočný. Prijali ju ešte lepšie, ako som dúfala.
Prešla som do izby a pohladkala Mickey po hlave. Musím ju zoznámiť s Lux - napadlo mi hneď. Ale to by znamenalo, že by som ju musela zoznámiť aj s chalanmi a s ním. To nepripadá do úvahy. S povzdychom som sa zababušila do periny a zaspala pokojným spánkom.

Ráno som sa zobudila na smiech. Pretrela som si oči a pozrela na Mickey. Sedela v postiel'ke a smiala sa.
,,Dobré ráno," povedala som jej.
,,Dobve vano," zachichotala sa.
,,Nejakú dobrú náladu máš," zobrala som ju na ruky a ona sa rozchichotala. Preniesla som ju do kuchyne a posadila do jej stoličky. Vybrala som zo skrine detskú víživu a začala ju krmiť.
,,Za maminku!" prikázala som jej a ona poslušne zjedla. Nabrala som jej znova, no ona ju si ju zobrala do rúčky.
,,Ham!" povedala a pokúsila sa si ju dať do úst, no neúspešne. Všetka skončila na jej líci. Utrela si ju do rúk a tie do mojho trička.
,,Ham!" povedala a otvorila ústa, čakajúc, kedy jej tam dám jedlo. Nedalo sa neozosmiať. Bola tak roztomilá. Dojedli sme spolu výživu a ja som ju posadila k telke. Odbehla som do izby, aby som sa obliekla. Natiahla som na seba rifle s tričkom a mikinou, zobrala si kabelku s vecami. Od dverí sa ozval zvuk zvončeka. Presne na čas.
,,Už idem!" zakričala som a zapla si náušnicu. Otvorila som dvere a pustila Chris dnu. Býva vedľa a chodieva strážiť Mickey. Je to milá baba a vie to s deťmi. Ani sa jej nečudujem, keď má piatich mladších súrodencov.
,,Musím ísť. Raňajkovala asi polku výživy, takže možno bude hladná," usmiala som sa a začala sa obúvať.
,,Dobre. Maj pekný deň," povedala a ja som vybehla von. Rýchlym krokom a so slúchadkami v ušiach som prešla ku kaviarni. Ignorovala som všetko, okrem dokonalého Elliotovho hlasu, ktorý mi zaplňal celú hlavu. Ani som si to neuvedomila a už som bola v kaviarni. Lilo tam ešte nebola, tak som zabočila k skrinkám, aby som sa prezliekla. Natlačila som sa do pracovného úboru a ešte sa spustila na lavičku. Otvárame o 5 minút. Vytiahla som mobil a na moje počudovanie som mala jednu správu.
'Sweetie, stretneme sa? xoxox E'
Automaticky som sa usmiala a začala ťukať odpoveď.
'Som v práci, prepáč. Ale večer by to šlo. xoxox L'
,,Kto sa zaujíma o slečnu Gleave?" ozvalo sa mi za chrbtom a ja som sa strhla. Toto som na svojom živote milovala. Furt so mnou má niekto nejaký problém.
,,To ťa nemusí trápiť," odsekla som jej.
,,Čo keď ma to trápi?" odvetila mi neprívetivo.
,,Nie je to tvoja vec," povedala som jej.
,,Ukáž mi to," povedala a vytrhla mi mobil z ruky.
,,Vráť ho!" zavrčala som a rýchlo ho zdrapila.
,,Aké rozkošné pozadie. Stavím sa, že nevieš, kto je jej otec," posmešne povedala. Z mojho mobilu sa vyškierala fotka Elliota, Jamesa a Mickey zo včera.
,,Viem to!" zavrčala som.
,,Tak prečo to nikomu nechceš povedať?" zasmiala sa ironicky.
,,Musíš ma riešiť? Čo som ti spravila?" spýtala som sa jej s miernym hnevom. Odišla som z Londýna kvoli tomu, aby mi Harry neubližoval. Teraz mám chuť odísť z Miami aby mi neubližovala Paige. Je ku mne bezdovodne (podľa mňa) hnusná.
,,Ty to nevieš?" zasmiala sa.
,,Neviem," odpovedala som jej.
,,Mala si dokonalý život a vykašl'ala si sa na neho."
,,Ja som nemala dokonalý život. Nikdy."
,,Mala si. Pracovala si pre One Direction, bývala vo vile, randila s Examplom."
,,Takže po prvé. S Elliotom nechodím, ani som nechodila. Má priateľku, s ktorou je zasnúbený, takže by som s ním nič mať nemohla. Po druhé, bývať s nimi nie je žiadna výhra, ver mi. A po tretie. Nevieš dokopy o mojom živote nič. Nevieš, čo mi robili, keď som bola mladšia, čo mi robili pred pár rokmi. Nevieš, čím všetkým som si prešla, aby som bola šťastná. A to šťastie mi vydržalo pár mesiacov. Paige, nemáš mi čo závidieť."
,,Mám!" odsekla.
,,Čo?" povedala som a čakala, čo povie.
,,Pozri sa na seba. Ako vyzeráš. Úžasne. Máš skvelú postavu, štýl, zlatú tváričku. Každý chalan, ktorý ťa niekedy odkopol, alebo ti nadával, može len ľutovať. A pozri na mňa. Som škaredá, odporná k ľuďom. Nikto o mňa nikdy nezakopne," povedala a sklopila hlavu.
,,Paige, počúvaj," povedala som jej, prehrabla sa v mobil a zapla nahrávku, ktorú sme robili s chalanmi raz v štúdiu.

Liam: ,,Nezáleží na to, či si biela alebo čierna,"
Louis: ,,z akej krajiny si,"
Niall: ,,aké máš vlasy,"
Zayn: ,,alebo ako vyzeráš."
Harry: ,,Si dokonalá, pre svojho princa,"
Liam: ,,ktorý na teba čaká, niekde vonku."
Louis: ,,Tak zahoď strach za hlavu,"
Niall: ,,a usmej sa, lebo úsmev, robí dievča krásnym."
Zayn: ,,Nepotrebuješ milión farbičiek na to, aby si pre neho bola perfektná,"
Harry: ,,nepotrebuješ preto nič. On ťa bude milovať, aj keby mohol mať miliardy iných."

Mobil stíchol a ja som sa na ňu usmiala.
,,Ďakujem," šepla a utrela si oči.
,,Nemáš za čo. Viem, aké je to cítiť sa menejcenná ako ostatní," postavila som sa, ,,ale už by sme asi mali ísť otvoriť."
,,Bež ty, ja si ešte odskočím," povedala a ja som išla odomknúť kaviareň. Bolo 8:07, keď sa Lilo konečne uráčila prísť do práce.
,,Sorry, že meškám," ospravedlnila sa. Len sme sa na ňu s Paige usmiali. Spustila som sa na stoličku pri pokladni a zatočila sa na nej.
,,Bože môj!" ozvalo sa od Paige. Nejako ma netrápilo, čo sa stalo, takže som pokračovala v točení na stoličke. Spredo mňa sa ozvalo zakašl'anie.
,,Pardon," zasmiala som sa a prestala točiť, ,,čo si prajete?" spýtala som sa. Zdvihla som hlavu a s osobou oproti mne sme naraz zalapali po dychu.

Sosídž of laverz 26

New... :3 Mám pre vás takú little challenge... Vyskúšajte si v komentoch tipnúť, ako to bude pokračovať. Neukončila som nejako napínavo časť, ani tak, že seknem v polke deju (ako mám vo zvyku), ale proste tipnite si. :) Kto uhádne, resp. bude najbliššie k pravde, tomu venujem... hmm, pôvodne som chcela napísať ďalšiu časť, ale čo by ste povedali na jednodielovku? :) Mám nápad, takže... komenty tam dajte po prečítaní časti a pamätajte... ja som šalená, takže nikdy neviete, čo tam dám... môžu prísť aj jednorožce :3 :D
takže komentujte, hviezdičkujte a môžte aj zdielať, nenahnevám sa :3 :D ľúbim vás :33 - antisatanistka (nepochopíte :D) ur Lav :)Xx

*26. časť*

'Prečo si mi nič nepovedal?' stálo v správe a odkaz na stránku. Klikla som na neho a počkala, kým sa mi načíta. Hneď ako som ju otvorila, docvaklo mi. Prebehla som očami článok. Zavrela som tú stránku a klikla na správy.
'Ak nikomu nič nepovieš, tak sa stretneme. xx S'
Na odpoveď som dlho nemusela čakať.
'Budem ticho. Kde a kedy? xx J'
'Príď na Johnson road 24. Byt 3A. Nech o tom nikto nevie. xx S'
Položila som mobil vedl'a seba a zhlboka sa nadýchla.
,,Deje sa niečo?" spýtal sa ma Elliot a prisadol si ku mne.
,,James príde," odpovedala som mu rýchlo.
,,Prečo?"
,,Na nejakej stránke našiel fotky ako sme boli v parku."
,,Za to príde?"
,,Nechcem, aby sa na mňa a na teba hneval, že sme nič nikomu nepovedali."
,,Mama?" pricupkala ku mne Mickey.
,,Áno zlato?"
,,Mam vada Eviota. Bude so mnou kamavat, sak?" usmiala sa a urobila na neho psie očká.
,,Jasné, že budem. Poď ku mne," zasmial sa a zobral si ju na ruky. Široko som sa na nich usmiala. Zvonček sa rozobzučal.
,,Zostaňte tu," povedala som im a prišla k dverám. Pozrela som cez kukátko, kde som uvidela známu tvár. Odomkla som dvere a vykĺzla von.
,,Ahoj," usmiala som sa a on na mňa nemo pozeral.
,,Wau," pošepol a ešte raz si ma prehliadol, ,,neverím, že ťa vidím."
,,A nie si rád?" oprela som sa o dvere a pokrčila nosom.
,,Ja som rád. Neviem čo povedať. Okrásnela si," usmial sa a pevne ma stiahol do objatia.
,,James. Dusíš ma!" zachrapčala som.
,,Steph, strašne si mi chýbala!" povedal a široko sa usmial.
,,Aj ty mne," zasmiala som sa.
,,Nepojdeme dnu? Chcem ti toho toľko povedať a chcem toho aj toľko počuť."
,,Jasné. Len ťa chcem najprv poprosiť, aby si sa na mňa nehneval za to, že som ti nič nepovedala," usmiala som sa.
,,O čom vravíš?" spýtal sa.
,,Uvidíš," otvorila som dvere a kývla mu aby vošiel dnu. Zabuchla som dvere a za ruku ho potiahla do obývačky.
,,Ahoj," pozdravil Elliota a zrak mu padol na Mickey. Jemne sa mu pootvorili ústa od úžasu. To ma fakt rozosmialo.
,,Mami, kto to je?" spýtala sa Mickey.
,,Steph, kto to je?" povedal James, keď sa prebral z tranzu.
,,Zlatko, to je moj kamarát, James," usmiala som sa na ňu a potom otočila na Jamesa, ,,a toto je Mickey. Moje zlatíčko."
,,Aká je stará?"
,,Rok a niečo," povedala som a všimla si, ako začal počítať.
,,Áno, myslíš si správne," povedala som mu skor, ako sa niečo stihol opýtať.
,,Vie o tom?"
,,Nie. A od vás čakám, že mu to nepoviete," prebodla som ich pohl'adom.
,,Vieš, že budeme mlčať, no keď ju uvidí, uvedomí si, že to je kombinácia vás dvoch. Ver mi," povedal James.
,,Už to može byť jedno, lebo chalani si ma nájdu. Existuje fotka mňa a Elliota z Miami, takže to, že som tu sa mi už dlho tajiť pred nimi nepodarí." Postavila som sa a prešla k poličke. Pozrela sa na fotky. Nebol deň, čo by som na nich nemyslela. Fotka so Zaynom, fotka s Louisom, fotka s Niallom, fotka s Liamom a fotka s Em. Mňa s Lilo a Mickey. Fotka s Elliotom a Jamesom. A nakoniec, ja a Harry. Tú fotku som milovala. Bola z nejakého kúpaliska. Fotili sme sa podvodným foťakom. Máme na nej vypučené líca, ledva držíme otvorené oči ale je vidno ako sa usmievame.
,,Zišli by sa ti nové fotky," ozvalo sa mi za chrbtom. Zľakla som sa, pretože som už nebola zvyknutá, že na mňa niekto bez upozornenia vybafne zo zadu.
,,Sú z pred dvoch rokov," zasmiala som sa.
,,Čo tak to napraviť?" spýtal sa a zobral mi z poličky foťák. Zapol ho a chvíl'u sa s ním babral.
,,Sýr," povedal a odfotil ma.
,,Daj mi ho!" nastavila som ruku a on mi ho tam poslušne vtlačil.
,,Posaď sa k nim," kývla som mu, ,,James! Mickey! Úsmev!" zavelila som. Keď sa všetci pozreli do kamery, odfotila som ich.
,,A teraz ty!" zasmial sa James a vytrhol mi foťák z ruky.
,,Vycerte zúbky detičky!" prikázal nám, po čom sme sa rozosmiali ako šialený.
Po hodine fotenia na Mickey prišla únava.
,,Chalani, možte tu ešte zostať, ale buďte potichu. Idem ju dať spať, o chvíľu sa vrátim," povedala som a odniesla už polospiacu Mickey do izby.
Zaspala v rekordne krátkom čase. Vrátila som sa do obývačky. Oni dvaja sa usalašili na mojom notebooku.
,,Kto vám dovolil ísť na moje notebook?" spýtala som sa ich, ,,a na moj twitter?"
,,On," povedali obaja naraz. So smiechom som si sadla medzi nich na gauč a zobrala notebook na kolená. Prehliadla som si twitter.

''My name is Mickey, and I get kiss from @example & @JamesMortyner !' Lol, me too! x'

Klikla som na otvorenie fotky, ktorá tam bola. Jedna, ako dávajú chalani pusu Mickey a druhá, ako ju dávajú mne. Nedalo sa ubrániť úsmevu.
,,Nechápem, ako som bez vás mohla byť skoro dva roky," zasmiala som sa.
,,To ani my," žmurkol James. Z Elliotovho vrecka sa ozvalo vybrovanie.
,,Áno Zayn?" zdvyhol, po čom sme s Jamesom stíchli.
,,Mám ťa dať na reprák?" spýtal sa a pozrel na mňa. Prikývla som mu.
,,Dobre, počkaj,"usmial sa a zapol reproduktor.
,,Lav?" spýtal sa, ,,ja viem, že tam si, takže mi odpovedaj."
,,Dobre. Čo chceš vedieť?" pretočila som očami.
,,Čo keby si zajtra prišla ku nám? Alebo my k tebe?"
,,Zajtra? To nepojde. Musím byť s Mi," kusla som si do jazyka, ,,nemožem."
,,Čo si predtým chcela povedať?"
,,Nič," zašomrala som si.
,,Lav. Makaj!"
,,Zayn, nemožem ti to povedať, prepáč," rýchlo som povedala.
,,Myslel som, že si vravíme všetko. Je smutné, ako sa vieš vykašl'ať na svojho kamoša," povedal smutne.
,,Zayn, nekašlem na teba," povedala som.
,,Tak ako to, že si to povedala Elliotovi a Jamesovi ale mne nie?"
,,Elliot je moj brat, má to právo vedieť. A James mi pomohol vtedy, keď som to potrebovala," povedala som mu.
,,Ale," začal opať Zayn.
,,Nie, Zayn počúvaj. Steph odišla z Londýna z jedného vážneho dôvodu. O tom dôvode, vedia len traja ľudia na svete. Strašne ju bolelo, čo sa vtedy stalo a nemože ti to povedať, lebo sa bojí. Bojí sa, že to niekto zistí," James mu skočil do reči.
,,Raz ti to poviem, to ti sl'ubujem. No dovtedy, nechcem, aby si to vedel. Prepáč," povedala som.

Spiaci Elliot (odvevi obrázok, ale na milujem tú fotku :3)

Sosídž of laverz 25

I feel so sick... :( oh shitt... :/ mám nápad na jednodielovku, takže sa do nej pustím hneď ako mi bude trochu lepšie (teoreticky zajtra ráno, prakticky v sobotu okolo 3 ráno)... ale neviem, či v nej budú chalani... ak nie, poputuje na facebook (ale dám sem link, don't worry :))
a ešte mi komentujte Fall prosím! nechce sa mi ísť hľadať link, ale 28 je hneď pod touto časťou... chcem tam mať komenty od všetkých, čo to čítate :3 prosím :33
Ľúbim vás, my dear unicorns :)Xx - your Lav

*25. časť*

Marec v Miami. Už to je rok a 10 mesiacov, čo som preč.
Vydala som knihu. Len tak, zo srandy. Povedala som si, prečo nie? a bolo. Napísala som príbeh o dievčati, ktoré jeden z jej najlepších kamarátov znásilnil, ktorej ubližoval. Áno, myslela som tým seba a Harryho. Viem, že si to prečítal. S Jamesom a Elliotom stále skypujeme a občas aj s Em a so Zaynom.
A potom je tu malá Mickey. Môj ročný uzlíček radosti. Úplne ju zbožňujem. Lilo mi s ňou pomáha. Nikto z Londýna o nej netuší. Nikto.
,,Mickey! Poď ku mamičke!" zakričala som na ňu. K nohe mi pricupitalo malé rozkošné dievčatko s hnedými kučeravými vlasami a modrými očkami. Silno mi stiskla ruku a ja som ju s úsmevom začala obliekať. Vonku bolo príjemne.
,,Pôjdeme do parku?" spýtala som sa jej a ona s úsmevom prikývla. Mala v lícah nádherné jamky. Presne ako jej otec. Nemysli naň ho! zahriakla som sa v hlave. Zobrala som malú na rúčky a prešli sme do parku. Zamierili sme k preliezkam.
,,Bež sa hrať, ale dávaj na seba pozor, dobre?" povedala som a ona prešla k šmýkalke. Nemohla som sa prestať usmievať. Zapozerala som sa na ňu a zasnívala sa. Z tranzu ma vytrhli až dve osoby, ktoré pristúpili k Mickey. Tá na mňa divne pozrela a ja som skamenela. Nie, nie, nie! Toto hádam nie možné! Ukázala som jej, aby prišla ku mne.
,,Čo chceli tý ujovia?" spýtala som sa jej a pohľad som hodila na nich, ako sa o niečom bavili.
,,Vavevi, ve sa podobam na ich kamavatku a kamavata," zašušlala. Nie, nie, NIE!
,,Poďme domov, čo ty na to?" povedala som jej.
,,Dobve," súhlasila a ja som ju zdvihla na ruky.
Posadila som ju pred telku a vytiahla som mobil. Vytočila som Elliotovo číslo. Zdvihol hneď po prvom zazvonení.
,,Áno sweetie?" spýtal sa.
,,Si na turné s chalanmi?" vybafla som na neho bez pozdravu.
,,Áno, práve sme v Miami, prečo?"
,,Je s vami aj James?" spýtala som sa ho.
,,Áno, je tu vedľa mňa. Prečo?"
,,Len sa pýtam. Musím ísť pa." Rýchlo som zložila. Nie, nie, NIE! V žiadnom prípade nemožu byť v Miami! Nepripadá do úvahy!
'Zlato, nemožem ti doniesť na chvíl'u malú? Potrebujem vybaviť jednu vec. xx L'
'Jasné, čakám ťa. xx L'
,,Mickey, ideme k Lilo!" povedala som jej a ona zatlieskala. Mala ju rada, pretože stále hrali smiešne hry. Obliekla som ju a zamierila som ku Lilo. Rýchlo som ešte naťukala jednu smsku.
'15:00 park na hlavnej, pri severnej fontáne. Nikomu nič nevrav. Mám tam známu, odkáže ti jednu vec. xxxxxx L'
K Lilo sme dorazili relatívne skoro.
,,Ďakujem ti, si zlato, že to pre mňa robíš," usmiala som sa na ňu.
,,Nemáš zač," povedala a natiahla sa po Mickey.
,,Večer si po ňu prídem, dobre?" povedala som, ,,ale už musím bežať. Pa!" Vyšla som von. Cesta mi trvá 10 minút. To stihnem.
Pred parkom som spomalila, lebo som chcela, aby tam došiel ako prvý. Keď moje hodinky ukazovali 15:03, už tam stál a sledoval fontánu. Potichu som k nemu prišla zozadu a zakryla mu oči.
,,Kto som?" povedala som hrubým hlasom, zadržiavajúc smiech.
,,Pravdupovediac, netuším," zasmial sa.
,,Tak ja ti poradím," povedala som už normálnym hlasom, ,,hádaj!" zasmiala som sa.
,,Lav?" spýtal sa a ja som mu zložila ruky z očí. Otočil sa a pozrel na mňa.
,,Och zlato!" chytil ma okolo pásu a zatočil, ,,chýbala si mi!" povedal a vtisol mi bozk na líce.
,,Aj ty mne," zasmiala som sa a stiahla ho do objatia, z ktorého som ho už nechcela nikdy pustiť. No musela som.
,,Vyrástla si," zasmial sa.
,,Aj ty," povedal s úsmevom, ,,neverím, že ťa znova vidím. Už som prestával veriť, že ťa niekedy znova stretnem."
,,Niekedy by si ma uvidel. No potrebovala som byť sama a dať si v hlave všetko doporiadku," povedala som mu a chytila ho za ruku. Preplietol si so mnou prsy a široko sa usmial.
,,Toto mi strašne chýbalo," povedal a prešiel mi prstom po chrbte ruky.
,,Mne chýbalo toto," usmiala som sa a pritiahla ho k sebe. Schúlila som sa v jeho objatí a on mi rukami prešiel po chrbte. Prešli sme k lavičke a tam sme si sadli.
,,Dnes boli Niall s Liamom v parku a videli niečo zaujímavé," prerušil Elliot ticho. Len som naprázdno preglgla a modlila sa, aby videli niečo iné.
,,Videli malé dievčatko, ktoré vyzeralo úplne ako ty a Harry. Dobre sme sa na to smiali," povedal s úškrnom.
,,Elliot, je tu jedna vec, ktorá bola mojim tajomstvom, no ja ti to musím povedať," pozrela som mu do očí, v ktorých bolo tol'ko istoty a pochopenia.
,,To dievčatko, sa volá Mickey Darcy Gleave, má rok a necelý mesiac," vysypala som zo seba rýchlo.
,,Ako to vi... Počkať," zarazil sa a začal počítať, ,,chceš mi povedať, že?" začal a ja som mu prikývla.
,,Sweetie! Prečo si to nikomu nepovedala?" spýtal sa.
,,A čo som mala povedať? Hej počúvajte. Harry ma raz znásilnil a teraz máme dieťa? Elliot, ja myslím na dobro druhých. Pre neho je to lepšie, keď nič netuší. Pozri. Je zasnúbený a má rozbehnutú kariéru. Toto by mu iba prekážalo."
,,Ukážeš mi ju?" spýtal sa po chvíli spamätávania.
,,Ale nikomu nič nepovieš. Prisaháš?" vážne som na neho pozrela.
,,Prisahám," súhlasil.
,,Tak poď!" povedala som a začala ho ťahať smerom ku Lilo.
,,Tu bývaš?" spýtal sa, keď sme vchádzali do bloku.
,,Nie. Ale kamarátka," odvetila som mu. Zazvonili sme pri jej dverách.
,,Už idem!" zakričala. Odomkla dvere a vystrčila von svoju hlavu.
,,Ahoj," usmiala som sa na ňu.
,,Ahoj Lav," povedala a zrak jej padol na Elliota, ,,a doprovod." Kusla si do pery aby sa nerozosmiala.
,,Kl'ud, hej? Žiaden doprovod. Elliot toto je Lilo, moja kamarátka. Lilo, toto je Elliot, môj kamarát z Londýna," usmiala som sa.
,,Teší ma," zasmiala sa a pustila nás dnu. Prešli sme do obývačky, kde sa Mickey hrala s hračkou.
,,Mama!" povedala a začala ku mne cupkať.
,,No poď ku mne," usmiala som sa a vytiahla som si ju na ruky.
,,Ďakujem ti, že si mi ju postrážila," usmiala som sa.
,,Pre teba vždy," odvetila a s Elliotom sme vyšli z bytu.
,,Vidíme sa!" rozlúčili sme sa a zamierili sme ku mne.
,,Ideme ku mne?" spýtala som sa ho.
,,Alebo na hotel. Lenže neviem či chceš aby ťa videli ostatní," povedal, ,,a neviem či chceš, aby videli ju."
,,Nechcem ani jedno. Takže smer moj byt!" zavelila som a so smiechom sme vyrazili. Prišli sme ku mne. Mickey som položila na gauč a podala jej hračky.
,,Spravím ti čaj," usmiala som sa. Prešla som do kuchyne a pripravila veci na čaj. Oprela som sa o zárubňu. Elliot sa hral s Mickey. Išlo mu to úžasne. Malá sa smiala a ja som sa musela usmievať tak isto.
,,Eviot!" zasmiala sa a pichla ho do líca. Po tom som sa rozosmiala už aj ja.
,,Tvojej mamičke to príde vtipné," zamračil sa.
,,To je vtipné, Eviot," napodobnila som jej hlas. Mickey zatlieskala rúčkami a hodila do neho plyšovú hračku.
,,Hej!" zasmial sa. Prešla som k nim a sadla si na gauč. Tí dvaja si rozumeli. Vedel to s deťmi. Vedľa mňa sa ozvalo zavibrovanie. Nahla som sa po jeho mobil a otvorila správu.

My love ♥♥

Fall 28

Babenky... :3 ešte kto nehlasoval napravo v ankete, zahlasujte... :3 normálne ako som ju dneska pozrela a bolo tam 27  hlasov a ja som pozerala, že to čo?? :O akože 27 ľudí číta Fall? o.O dafuq? :D tak by som na vás mala takú prosbičku... :3 len raz, RAZ mi prosím okomentujte všetci ... môžte ako anonymovia, ale podpíšte sa... niektorých už poznám podľa komentovania... ale fakt veľmi pekne prosím... znamená to pre mňa veľmi veľa... chcem mať taký prehľad :3 ďakujem :33
Ak ste tu dočítali, congratz, hoďte mi PROSÍM VŠETCI komenty, hviezdičky a neviem čo ešte... :3 Ľúbim vás :)Xx - L

*28. časť*

Pomaly som sa zošuchotala dole, kde som si zapla notebook a telku. V skrinke som našla nejaké jablko, ktoré som s chuťou začala jesť. Napísala som na facebooku Edovi, aj keď nebol online. On síce nie, ale niekto iný bol. Pri Harryho mene svietila zelená bodka a mňa až zamrazilo na chrbte. Radšej som vypla chat a len prezerala novinky. Harry bol tam, Harry bol tu... Bol všade. A nebol sám. Keď som pri listovaní narazila na Harryho fotku s nejakou babou, zabehlo mi jablko. On ju držal za ruku... okolo pásu... bozkával. Sakra. Nič som si neuvedomovala, až kým som nezbadala slzy dopadajúce na notebook. Rýchlo som ich zotrela. Zrazu ma pochytila neuveriteľná chuť ísť za ním a povedať mu, že ho milujem najviac na svete a že my dvaja musíme byť spolu, aj keby nás to malo stáť naše životy. Že by som mu zniesla aj modré z neba, ak by ma o to požiadal. Už som otvárala správy s ním, keď som sa uvedomila. A čo Ashton? On ma ľúbi. Harry ma podviedol, čoho by Ash nebol schopný.
Ale ľúbim ho aj ja?
Harryho? Áno.
Ashtona? Neviem, či ho ľúbim. Mám ho rada. Ale zas, som s ním krátko - len zo tri dni. To je ešte skoro hovoriť o veľkej láske. Harry ma očaril hneď v tej sekunde, ako som ho zbadala. Láska na prvý pohľad. Čo mán robiť? Potrebujem sa s niekým porozprávať. Ale s kým? S niekým z Londýna? S Emily určite nie. S niekým iným z partie? Tiež nie. Možno tak s Edom. V Austrálii nikoho okrem chalanov a Andrey nepoznám.
Ako na zavolanie mi zablikala správa. Najprv som ju nechcela ani otvoriť, ale nakoniec som sa premohla.
"Drobec? Ja viem, že si tu, netvár sa, že nie. Pozri, ja sa ti chcem ospravedlniť. Nechcem ti už viac ubližovať. Ľúbim ťa najviac na svete a chcem byť s tebou. Chcem s tebou mať dokonalú svadbu presne podľa tvojích predstáv, deti, ktoré sa nám budú hrať na záhrade. Chcem s tebou zostarnúť a sledovať naše vnúčatá rásť. Chcem s tebou precestovať celý svet, prejsť každé mesto, ulicu. Chcem ťa objať okolo pásu a povedať mojím rodičom a všetkým na svete: "Toto dievča milujem najviac na svete a nikto nás už nikdy nerozdelí." A potom by som ťa pobozkal, aby som im dokázal, aká si pre mňa dôležitá. Ja ťa milujem a aj keď som sa správal ako posledný idiot, viem, že ty mňa tiež. Nicole, na kolenách ťa prosím o odpustenie. Ľúbim ťa.xx"
"Harry, prestaň. Ja mám Asha a chcem byť s ním. Ty si sa vyspal s mojou najlepšou kamarátkou a proste... Nechcem ti odpustiť. Chcem na teba zabudnúť."
Ako strašne som klamala. Nedokázala som mu napísať, že ho milujem a chcem naspäť. Proste som to nemohla urobiť.
"Ľúbiš ma."
"Harry, neľúbim ťa."
"Prosím ťa, neklam mi. Ja viem, že ma ľúbiš."
Neodpísala som mu, namiesto toho som sa zamozerala na telku.
"Dobre, tak ma neľúbiš."
Znova som mu neodpísala.
"Zavri si oči. Čo vidíš?"
"Nič."
"Taký je môj život bez teba. Som na absolútnom dne."
"Harry nerob to horšie."
"Nie, ja ti to len vysvetľujem. Odkedy nie sme spolu, znova som spadol do toho kolotoča. Ráno sa zobúdzam s obrovskou bolesťou hlavy. Niečo si dám, idem vonku za starou partiou. Celý deň presedím pri nich, ničiac vlastné telo. Večer idem buď do baru, poriadne sa opiť, alebo zostanem v izbe. Bežne za noc stiahnem aj celú fľašku. Plačem za tebou v izbe. Keď som ubidel tvoje fotky s Ashtonom, rozbil som svoju posteľ a skriňu. Chcel som na mieste umrieť."
Bože, Harry, nerob mi to ťahšie, ako to je. Nedokázala som mu odpísať. Ak by som sa o to pokúsila, napísala by som mu, ako ho milujem a že mu odpúšťam. A to nechcem. Nemôžem to dovoliť. Radšej som vypla facebook a skontrolovala twitter. Našla som tam tweet od Ashtona.
"@Ashton5SOS: @NicoleSheeran I need you here, babe. I love you. ♥ xx"
"@NicoleSheeran: @Ashton5SOS Love you too. xx"

Zobudila som sa v Ashtonovej izbe na hlasné hrmenie a blýskanie sa zvonku. Pretrela som si oči a pozrela na hodinky - 2:23 am. Rozhliadla som sa okolo seba, no Asha som nikde nevidela. Žeby sa ešte nevrátili? Nie, určite už sú tu. Nepamätám si, že by som si ľahala do izby. Pokiaľ viem, zaspala som v obývačke, takže ma musel niekto preniesť.
Potichu som vyšla z izby a obzrela sa po chodbe. Nikde nikoho. Zamierila som ku schodom, aby som sa dostala do kuchyne. Keď som prešla okolo otvorených hosťovských dverí, zarazila som sa. Vrátila som sa o pár krokov naspäť a nakukla dovnútra. Ale robiť som to asi nemala.

Sosídž of laverz 24

:33 prší... :3 :D ja viem, že viete, ale mne to nedalo nenapísať... :D takže, tu je nová častica... enjoyy... 4+ komenty ;)
p.s. venujem Lilo, ktorá ma plánuje dať do svojho príbehu (dúfam, že to ešte platí), tak bude aj ona na oplátku v tomto. Enjoyy... ľúbim vás ... :)Xx - L

*24. časť*

Zobudila som sa na zvonenie budíka. Rýchlo som vyšla z postele. Nadžabala som na seba kilo make-up, aby som aspoň trochu zakryla škvrny na tvári. Zavolala som si taxík a pripravila kufre. Nahádzala som do seba raňajky a vyšla von z domu. Taxikár tam už stál, tak som mu podala kufre a mohli sme vyraziť. Hearthrow. Najvačšie letisko v Londýne. Zamierila som k okienku a popýtala od nej letenku. Podala mi ju a ja som s úsmevom prešla do ďalšej časti letiska. Pustila som si hudbu a prestala vnímať okolie. Keď sa mi v slúchadkách rozoznel Elliotov hlas, na chvíľku som zapochybovala, či mám odísť. A keď sa mi pustila nahrávka, kde mi spieval Zayn, skoro som chytila kufor a vrátila sa naspäť. No akonáhle sa mi v hlave rozoznel Harryho hlas, všetky myšlienky na návrat som okamžite hodila za seba.
,,Let 423 do Miami, z platformy B," ozvalo sa z repráku. Chytila som svoju kabelku a zamierila som k lietadlu. Vkročila som do neho. Toto je koniec niečoho nádherného, no začiatok niečoho nového.
***
Miami. Moj domov. Žijem tu už niečo okolo šiestich mesiacov. Ako to zhrnúť. Po odchode z Londýna sa toho udialo veľa. Urobila som hrubú čiaru za svojim starým životom a začala niečo úplne nové. Jediný ľudia z Londýna, s ktorými som v kontakte sú Elliot a James. Prečo oni dvaja? Lebo som veľmi dobre vedela, že akonáhle by som uvidela Zaynovu tvár, započula jeho hlas, uzrela jeho úsmev, neovládla by som sa a vykecala mu všetko. Kde som, čo robím a prečo som to urobila. A to presne nechcem. Žijem si svoj život. Úplne som sa zmenila. Začala som pracovať v Starbuckse, prefarbila si vlasy z mojej hnedej na blond. Spravila som si tetovania. A prišla som na jednu vec. Tá noc, kvoli ktorej som odišla z Londýna, ktorá všetko zmenila, zmenila naozaj všetko. Totiž, ako to povedať. Som tehotná s Harrym. Ale nikto o tom nevie. A nikto ani nebude.
,,Ahojte!" usmiala som sa do kamery.
,,Sweetie!" vyhrkli obaja naraz. Stali sa z nich nerozluční kamaráti.
,,Chýbaš nám," zamračil sa Elliot.
,,Ja viem," povedala som so smiechom.
,,Neuveríš, čo je nové!" povedal James.
,,No vravte."
,,Máme novinku, ktorá nie je veľmi pekná, ale musíme ti ju povedať," povedal Elliot.
,,Rowan a Harry sa zasnúbili," dokončil James. Až mi zabehol vzduch.
,,Dajte mi sekundu," povedala som im a odsunula notebook, aby som sa mohla postaviť. Dokelu! Dokelu! Neverím! Ako sa s ňou mohol zasnúbiť?! V Miami som si uvedomila, že Harryho ľúbim, aj po tom všetkom, čo mi sposobil. Ešte chvíľu som to rozdýchavala a potom som sa vrátila k notebooku.
,,No, som tu," usmiala som sa.
,,Konečne," zasmial sa James, no hneď na to sa mu rozozvonil mobil. Zdvihol a chvíľu počúval.
,,Dobre, dám ťa na reprák. Som tu len ja a Elliot," zvýraznil a ja som prikývla. Počula som, ako v mobile zachrapčalo.
,,Takže, píšte si. Budeme potrebovať najlepších spevákov a spevákčky. Chcem aby bola Halloweenska oslava dokonalá," zasmial sa Zayn. Ach sakra. Ten jeho hlas.
,,Jasné máme. Ďalej," povedal James.
,,Ďalej chceme veľa jedla a chlastu. Ale veľa veľa! Potom také samozrejmosti na párty. Veď viete," ozvala sa prezmenu Em.
,,Jasnačka. A niečo špeciálne?" opýtal sa Elliot.
,,Vy obaja vejmi dobre viete, že by sme chceli, aby tam prišla Lav. Lenže neviem, či je to možné," ozval sa Zayn trochu smutne z telefónu. Obaja naraz pozreli na mňa. Ja som sa zohla ku klávesnici a napísala som: 'Neprídem tam. Ale možem niečo povedať?'
Obaja prikývli.
,,Teraz budete niečo počuť. Prosím, nezabite nás, že sme vám o tom nepovedali skôr, ale nemohli sme. Vyhrážala sa, že ak čo i len cekneme, zaživa nás stiahne z kože" povedal James so smiechom a kývol mi.
,,Ak sa teraz ozve Lav, ja skolabujem," povedala Em so smiechom.
,,Sweetie tak prosím ťa neskolabuj," zasmiala som sa.
,,ČO?" ozvalo sa dvojhlasne z mobilu a my traja sme sa rozosmiali.
,,Rada vás počujem," usmiala som sa.
,,Ja neverím," povedal Zayn, ,,ona je u vás?"
,,Zayn, skype nepoznáš?"
,,Poznám, ale nikdy tam nie si," povedal.
,,To bude asi tým, že mám nový nie?"
,,Prečo si odišla?" spýtala sa ma Em.
,,Prepáč, ale to ti nemožem povedať," ospravedlnila som sa a naťukala do klávesnice: 'A vy dvaja sa dúfam neprekecnete!'
,,Škoda," zosmutnel Zayn. Pozrela som na hodinky.
,,Sorry ľudia, ale musím bežať. Mám toho ešte veľa napráci. Prepáčte. Rada som vás počula," usmiala som sa a už som šla kliknúť na ikonku zrušiť hovor.
,,Počkaj! Kam si odišla?" spýtal sa Zayn.
,,Zayn, chcem byť sama. Žijem nový život s novými vecami a novými ľuďmi. Žijem odznova. Potrebovala som začať úplne od začiatku a ak by som niekomu povedala, kde som, nedokázala by som začať znova," dopovedala som a zrušila. Obliekla som sa slušne a zamierila som do kaviarne.
,,Ahoj," pozdravila som Lilo.
,,Ahoj," zasmiala sa. Lilo tu
bola moja jediná kamarátka a preto som si ju nesmierne vážila. Hneď po prvom stretnutí sme si neuveriteľne padli do oka. Chápala ma, aj ja ju. Je neskutočná faninka chalanov. Človek by si povedal, preboha, ako ich môže milovať, keď má 22? Jej to zjavne nevadí a má vo zvyku ma s nimi otravovať, aj keď som jej to prísne zakázala.
,,Vyzeráš šťstne," zhodnotila, keď som si sadla za pult.
,,Po vyše pol roku som vravela s niektorými ľuďmi. Kto by nebol?"
,,So Zaynom?" opýtala sa ma a ja som len prikývla. Fakt ma dobre poznala.
,,Stále nerozumiem, ako si ich mohla opustiť. Ja kebyže s nimi bývam, nepohla by som sa od nich ani na krok," zasmiala sa, no keď zbadala môj vražedný pohľad, radšej stíchla. Nepovedala som jej o mne a Harrym, no mám pocit, že niečo tuší.
,,Ideme makať," zamrmlala som si.
,,Ale no tak! Mne sa nechce! A ani tebe," zasmiala sa.
,,Musíme," povedala som.
,,Ja viem. Tak, ide sa na to," povedala a postavila sa k pultu.

Sosídž of laverz 23

Toto je dnes už druhá časť, takže tu je prvá - SOL 22 ... môžte ju ešte okomentovať, nenahnevám sa. ľúbim vás aj vaše komentáre aj všetko :3 :)Xx - L

*23. časť*

,,Kľud, zlatko, ukľudni sa," hladkal ma po chrbte a tíšil. Sedela som v obývačke a snažila sa prestať plakať.
,,Bude to dobré," pošepol.
,,Nie, nebude!" dostala som zo seba.
,,Psst. Povedz mi to," povedal a utrel mi slzy. Dýchala som zhlboka a pomaly sa začínala ukľudňovať.
,,Harry... Zbil ma... Znásilnil..." išlo to zo mňa ako z chlpatej deky.
,,Ten idiot!" zaťal paste, ,,ako mohol!"
,,Neviem... Ale bojím sa ho..." šepkala som s plačom.
,,Zlatko pospi si. Potom sa pozhovárame," pohladkal ma a mňa začala premáhať únava.
***
,,Au," zasyčala som, keď som sa prevalila na chrbát.
,,Si v pohode?" ozvalo sa z kuchyne.
,,Nie," zakňučala som. Podišiel ku mne a pohladkal ma po chrbte.
,,James, au. Nechytaj mi chrbát, prosím," zasyčala som a snažila sa nevnímať bolesť celého tela. Opatrne mi vyhrnul tričko na chrbte.
,,Prepáč. Skoč si dať sprchu a ja zatial' pripravím raňajky," poslal ma do kúpel'ne. Prešla som tam a vyzliekla si šaty. Keď som zbadala svoj odraz v zrkadle, až som sa zľakla. Pod jedným okom som mala monokel, úplne červené líca a rozbitá pera. Radšej som rýchlo vošla do sprchy a nechala myšlienkam voľný priebeh. Naozaj som bola tučná? Lav, okamžite si to vyhoď z hlavy! Iba ti nakecal bludy, aby si sa cítila zle. No ako mohol vedieť, že presne toto, som počúvala pred pár rokmi stále? Ako mohol vedieť, že ma toto zraní viac, ako by malo? Nemohol ani tušiť, čo mi robili pred rokmi. Ako ma zneužívali, ako ma bili, ako mi nadávali. O tom vedel len Zayn, Em a James. Nikto iný. Ani moja mama, ani Elliot. Nemohol to vedieť. Prečo ma musí tak trápiť? Prečo mi to musí robiť? Prečo o tom nikomu nechcem povedať? Prečo? Už ho nikdy nechcem vidieť. Už sa nikdy nechcem pozerať do tých jeho zelených očí, čo sa mi vysmievajú.
Vypla som vodu a vyšla som zo sprchy. Obliekla som si Jamesovo tričko a spodné prádlo a vrátila som sa do obývačky. Sadla som si na gauč oproti Jamesovi.
,,Chceš počuť všetko?" spýtala som sa ho a on len prikývol. Začala som. Rozprávala som mu všetko. Odkedy chalani odišli, až po to, ako som k nemu prišla.
,,Rozbijem mu hubu, keď sa mi najbliššie dostane pod ruku!" zanadával James, keď som dokončila.
,,Nechcem, aby si mal problémy, kvoli tomu, že sa s ním pobiješ. Ver mi. On ti spraví hrozný problém, alebo ho spraví mne. A to ja nechcem. Riskujem už aj tým, že som ti to povedala," šepla som a skryla si tvár do dlaní.
,,Zlato, pozri sa na mňa. Porozprávame sa o tom s Elliotom. On ti pomože," usmial sa na mňa.
,,Ďakujem," pritiahla som si ho k sebe a silno objala.
,,Napíšem mu, aby prišiel ku mne do pizzerie. Necháme zatvorené a urobíme si oddych, dobre?" povedal a uškrnul sa.
,,Dobre," súhlasila som a zobrala mu mobil z ruky.
'Keď ťa pustia z nemocnice, dôjdi ku Jamesovi do pizzerie. Potrebujem ťa. xx Lav'
,,Môžme ísť," povedala som a vyšli sme von. Prešli sme k nemu do reštiky a sadli si ku stolu.
,,Čo máš v pláne?" spýtal sa ma.
,,Neviem. Poďme sa len tak rozprávať," povedala som a on sa usmial. Pripravil nejaké jedlo a potom sme už len riešili hlúposti.
O tri hodinky sa ozvalo klopanie na dvere.
,,Skoč mu otvoriť, prosím," pošepla som a rukami su objala kolená. On len prikývol a za pár sekúnd sa už vrátil aj s Elliotom.
,,Zlato, čo sa ti stAlo?" spýtal sa ma hneď ako ma uvidel. 
,,Harry ju včera zbil a znásilnil," povedal za mňa James, začo som mu bola vďačná.
,,Ten magor. Ten idiot. Ten," zasekol sa a zaťal päste, ,,toto ti spravil on?" opýtal sa a opatrne prešiel prstami po mojej tvári. Keď som prikývla, naštvane tresol rukou do stola.
,,Ako mohol? Čo si myslí, že mu to len tak prejde! To sa mýli!" vrčal.
,,Elliot, ja nechcem aby si mu niečo spravil. Lebo on ti to vráti. Alebo mne."
,,Už sa ťa nedotkne. Nedovolím mu to," zavrčal nervózne.
,,Ani ja mu to nedovolím," odsekol James.
,,Nikomu to nepoviete. Ak by sa to dostalo von, zničil by ma," povedala som im a oni obaja prikývli. Jamesov mobil sa rozozvonil.
,,Áno?" povedal a ústami naznačil 'Zayn'. Prikývla som mu.
,,Áno je tu. Už ti ju dávam, nekrič." Podal mi telefón.
,,Lav? Sweetheart si v pohode?" zaznel jeho ustráchaný hlas.
,,Áno som. Prepáč mi to."
,,Toto nám už nerob. Báli sme sa o teba," povedala Em.
,,Prepáčte. Necítim sa dobre."
,,Ideme teraz všetci preč, takže v dome nebude asi nikto. Harry išiel s Rowan do Holmes Chapelu, Louis s El do Doncastra, ja idem s Liamom a s Em o chvíľu do Wolverhamptonu a Niall je v Írsku. Najbliššie tri dni nebude nikto z nás v Londýne. Len keby si chcela vedieť," povedal Zayn.
,,Asi zostanem u Jamesa. Momentálne ho potrebujem pri sebe."
,,To je v pohode. My ideme. Maj sa," povedala Em a zložila.
,,Ďakujem," podala som Jamesovi mobil. Zostanem u neho do večera a potom pojdem do domu.
,,Nie je zač," usmial sa na mňa.
Takto išiel celý deň. Prekecali sme ho, presmiali. Zlepšili moju náladu a pomohli mi na to nemyslieť.
,,Chalani! Prestaňte!" smiala som sa, ,,áno, milujem vás! Spokojní?"
,,Áno," povedali obaja naraz.
,,Elliot, hodíš ma domov?" spýtala som sa ho.
,,Nechóď," zatiahol James.
,,Bolo mi s vami úžasne, ale musím. Veď neodchádzam navždy," mierne som zaklamala.
,,Dobre, tak ťa zveziem. Ide sa!" zavelil.
,,James, poď sem," povedala som a pritiahla si ho k sebe, ,,ďakujem ti. Za všetko čo si pre mňa spravil. Nikdy na teba nezabudnem," vlepila som mu jeden bozk na líce.
,,Steph, pre teba vždy a všetko. Nezabudni," usmial sa a objal ma.
,,No poď!" zakričal Elliot.
,,Idem!" povedala som a vybehla k autu. Nastúpila som a zamierili sme domov. Po 15 minútovej ceste sme zastali pred domom.
,,Ďakujem Elliot. Ďakujem, za to, že si ma vtedy v parku oslovil. Neviem čo by som bez teba robila," usmiala som sa a vtisla mu bozk na líce.
,,To bola samozrejmosť. Si moja sestrička, vždy si bola a vždy budeš. Nezabudni. Forever," usmial sa.
,,Pojdem," povedala som a vystúpila. Vybehla som k domu a vytiahla som kľúče, ktoré som mala od Jamesa. Vošla som dnu a zamierila do mojej a Zaynovej izby. Vytiahla som notebook a zhlboka sa nadýchla. Miami. Vyhľadala som si letenku. Zajtra predpoludním. To je tak akurát. Zarezerovavala som si jednu a začala sa baliť. Vytiahla som kufre a začala som tam dávať všetky oblečenia, všetky moje veci. Po niekoľkých hodinách som bola zbalená. Sadla som si k stolu a vytiahla papiere. Začala som:
'Milý Zayn. Prepáč mi to. Strašne ma to mrzí a ja... nechcem odísť, ale nemám na výber. Prosím, nehľadaj v tom žiaden dôvod či zmysel. Nikdy na teba nezabudnem, nikdy nezabudnem na nič, čo sme prežili, čo sme si povedali. Navždy budeš v mojom srdci, ako TEN, čo ma zachránil. Ako TEN, ktorý mi ukazoval lásku každý jeden deň. Ďakujem. Tvoje zlatíčko, sweetie, sweetheart, zlato alebo len jednoducho Lav. xxxxx'
'Em, sweetie. Vieš o tom, že ťa milujem holka? Si moja najlepšia kamarátka, akú som si vedela kedy predstaviť. Rob Zayna šťastným dobre? A nezabudni na mňa. Lav xxx'
'Loui. Blázonko moj. S tebou som podnikla tie najšialenejšie veci. Si blázon. Dieťa v tele dospelého. Ale aj tak ťa nekonečne zbožňujem. Ty mi dokážeš vyčarovať úsmev na tvári nech sa deje čokoľvek. Lav xxx'
'Niall. Ty môj jeden nenažranec! Si úžasný chalan. Dokonalosť. Poznáš niektoré moje tajomstvá, tak ich prosím nevyzraď. Lav xx'
'Liam. Postaraj sa o nich, jasné? To je posledná vec, čo od teba žiadam. Lav xx'
'Elliot. Prepáč mi to braček. Ja nemožem tu zostávať. Ty vieš prečo. Milujem ťa, si moj dôvod pre úsmev. Ďakujem ti, za to, že si mi pomohol. Ďakujem. Lav xxxxx'
'James. Nedokážem to napísať, nie to ti to povedať. Poznáš ma najlepšie zo všetkých. Vieš o mne úplne všetko. Prosím ťa, povedz to Elliotovi. Povedz mu všetky veci, ktoré sa mi stali, povedz mu ako som trpela a ako to všetko bolo. Ďakujem ti. xxxxx Len tvoja Stephanie'
'KONČÍM. Nehľadajte ma. Potrebujem začať odzonvu. Znamenáte pre mňa veľa, no ja nedokážem. ZBOHOM. Lav xx'
Predomnou ležalo 8 listov. Zobrala som pre chalanov a spoločný. Každému chalanovi som ho zložila a nalepila na dvere izby. Spoločný som nechala v kuchyni. Tam ho nájdu. Vybehla som do izby a listy pre Elliota a Jamesa som nechala na stole. Hodila som sa do postele a zaspala kľudým spánkom.

Sosídž of laverz 22

Hahahah, 22... Máj goš, táto časť je... no, neviem aké príd. meno by ju vystihovalo... :DDD berte to, že sa za ňu hanbím, aj keď tam nieje nič také hrozné :D
p.s.: ešte komentujte Fall sú tam vpodstate len 3 komenty... ja sa padám učiť na reálie a chémiu... spomínajte na mňa v láske :3 ľúbim vás, my unicorns. ♥ :)Xx - L

*22. časť*

,,Už v pohode?" Zayn sa na mňa usmial.
,,Áno, som," usmiala som sa na neho.
,,A ako je na tom on?"
,,Bude v pohode. Len chvíl'ková nevoľnosť," usmiala som sa, keď sme zaparkovali v garáži. Objal ma okolo pliec a prešli sme dnu.
,,Ahojte!" zakričal Zayn.
,,Kde ste tol'ko boli?" ozvalo sa z obývačky.
,,Nemusíme im to vravieť," šepla som a on prikývol.
,,Nikde," usmiala som sa a sadla si medzi Nialla a Louisa.
,,Nikde ste neboli, tak určité," zasmial sa Louis.
,,Presne tak," povedal Zayn.
,,Inak, dnes ideme do baru. Idete s nami?" spýtal sa Louis.
,,Ja nejdem," rýchlo som mu odpovedala.
,,A čo ty Zayn?" Louis pozrel na Zayna.
,,Jasne, že idem!" vyhŕkol.
,,Dobre, tak sa daj dokopy, o chvíľu vyrážame!" zavelil Niall a ja som sa usmiala. Užijem si večer sama doma. Vybehla som do izby a ľahla si na posteľ. Po chvíľke rozmýšľania som vytiahla notebook.
,,Ideme!" ozvalo sa zdola a dvere sa zabuchli. S úľavou som sa usmiala a zbehla po schodoch do kuchyne.
,,Kde ste dnes boli?" ozvalo sa od dverí. Šokovane som sa otočila. Myslela som, že všetci išli piť. Zjavne som sa mýlila.
,,Nemám náladu o tom hovoriť," zamrmlala som si a uhla mu pohl'adom.
,,Takže ďalšie tajomstvo? Nemáš ich už nejak vel'a?" uštipačne odvetil.
,,To nie je tvoja vec," odsekla som mu.
,,Ale mohla by byť," zasmial sa a podišiel ku mne, ,,povieš mi to?"
,,A prečo by som mala?"
,,Nechceš predsa, aby som niečo spravil však?"
,,Nič nespravíš," odsekla som mu.
,,Si si istá? Neboli ste dnes len tak náhodou za Elliotom v nemocnici?" uštipačne na mňa pozrel a ja som na prázdno preglga.
,,Nie," neveriacky som pokrútila hlavou.
,,Áno," šepol a kusol mi do ucha. Prestaň - mala som chuť vykríknuť, no nevládala som zo seba vydať ani hlások.
,,Pojdeš teraz so mnou, čo ty na to?" zavrčal mi do ucha, ,,a nie, neberiem ako odpoveď."
,,Nie, nepojdem s tebou," odsekla som mu, keď som sa trochu spamätala.
,,Ale, ale. Niekto sa tu búri," zasmial sa a opať mi kusol do ucha.
,,Nedonútiš ma."
,,Ako myslíš," povedal a pritlačil ma na linku. Opieral ma o jej roh, ktorý ma tlačil do chrbta. Pritlačil sa na mňa ešte viac a tým stupňoval aj bolesť.
,,Naozaj nepojdeš po dobrom?"
,,Nie," vysúkala som zo seba.
,,Nechcel som to robiť, ale budem musieť," povedal a predklonil sa. Nahol sa po niečo, čo bolo za mnou. Potom mi rýchlym pohybom zaviazal utierku cez ústa.
,,Ešte stále ma nechceš počúvať?" zavračal, pevne mi stisol zápastia a prehodil si ma cez rameno. Preniesol ma do garáže a hodil do zadnej časti dodávky. Pripútal ma na stoličku a z priečinku vytiahol šnúru. Silno mi zviazal ruky a strelil mi facku. Potom sa ladne presunul do prednej časti a naštartoval. Netušila som kam ideme, ale vedela som jedno. Bála som sa. Po nekonečnej ceste, sme niekde zastali. Vyšiel von a vytiahol ma von. Prehodil si ma cez plece a preniesol pár metrov. Chela som ho zastaviť, no nedokázala som spraviť ani jeden pohyb. Bála som sa ho.
Otvoril šuflík a niečo z neho vytiahol. Nevidela som čo, pretože ma hneď hodil na tvrdú zem. Zdvihla som ruky, aby som si dala dole utierku, no on už bol pri mne.
,,Ale, čo by si chcela?" zasmial sa. Pritlačil ma na vlhkú zem a niečo vytiahol spoza chrbta. Trhol mojimi rukami a pripevnil ich o rúru, čo bola nad mojou hlavou. Musela som kl'ačať a ruky mať zdvihnuté do hora. Chytil moje tričko a roztrhol ho na niekoľko kusov. Zalovil vo vrecku nohavíc a vytiahol si z nich mobil. Namieril ho na mňa a odfotil to.
,,Vždy sa to zíde," zasmial sa. Stiahol zo mňa nohavice, zohol sa ku mne.
,,Mám ťa nechať ísť? Len mi to povedz," zaškeril sa a ja som začala prikyvovať ako divá.
,,Čo vravíš? Nepočujem ťa. Asi mám pokračovať," povedal so smiechom. Do očí, sa mi začali tlačiť slzy.
,,Neplač, nepomože ti to," zasmial sa a začal ma zbavovať posledných kúskov oblečenia. Keď som už pred ním bola nahá, prehliadol si ma, akoby som bola nejaká jeho trofej. Kusol si do pery a pomaly sa ku mne nahol.
,,Rozviažem ti ústa, no nesmieš vydať žiaden zvuk, inak ťa potrestám a ver mi, to by si nechcela," zavrčal a uvoľnil mi handru. Konečne som sa poriadne nadýchla. On sa medzi tým vyzliekol a opäť podišiel ku mne.
,,Otvor ústa," zavrčal, no ja som sa rozhodla mu nepovoliť. Statočne som ich držala zavreté.
,,Povedal som, otvor hubu!" ozval sa s mierne zvýšeným hlasom. Ja som ju ďalej držala zavretú.
,,Otvor svoju sprostú hubu!" zakričal. No ja nič. To ho už vážne vytočilo. Nahol sa ku mne a zapchal mi nos. Automaticky som otvorila ústa, aby som mala prísun kyslíka. On na nič iné nečakal. Strčil mi tam svoju kondu (:D) a začal sa pohybovať. Bolo mi z neho zle, no čo som mala robiť? Keď konečne po pár minútach vyšiel von, mala som ho plné ústa. Líca som držala vypučané a odmietala to prehltnúť.
,,Prehltni to," prikázal mi, no so mnou ani nehlo.
,,Zjedz to!" naklonil sa ku mne. Mal tvár len pár centimetrov o mojej. Presne na toto som čakala. Vypľula som mu celý obsah mojich úst do tváre.
,,Toto si nemala," zotrel si to z tváre a strelil mi facku, ,, teraz si ma nepraj." Strčil do mňa, ocitla som sa chrbtom na zemi a vtlačil mi jazyk do úst hlbšie ako vôbec bolo možné. Naplo ma z toho a on to dobre vedel. Z ničoho nič do mňa vošiel.
,,Au!" zakričala som mu do úst od bolesti. On to odignoroval a začal prirážať. Od bolesti som skoro umrela. Nepredstavietľne to bolelo. Cítila som, ako sa do mňa urobil a vedela som, že každú chvíl'u budem aj ja. Zjavne to vedel aj on, tak so mňa rýchlo vyšiel.
,,Čo si o sebe myslíš? Že si," vybuchla som no nedokončila, lebo na mojom líci pristála jeho ruka.
,,To je za to, čo si chcela povedať. A toto za to, aká si," odsekol a strelil mi ešte jednu. Z očí mi vystrekli slzy.
,,Čo nevidím. Slzičky!" zasmial sa ironicky, ,,pôvodne som ťa už chcel nechať, no tieto slzy ma prinútili dokončiť to." Vsunul podo mňa ruky a prevrátil ma na brucho. Zápästia som mala poprekrúcané a strašne ma boleli. Cítila som, ako mi sadol na nohy a zaryl si prsty do mojho chrbta. Bezhociakého varovania do mňa vošiel zo zadu. Vykríkla som od bolesti.
,,Nezjap!" zakriakol ma a potiahol za vlasy. Tentoraz som si kusla do jazyka, aby som nevykríkla. Bolelo to. Strašne. Škrabal mi chrbát, búchal do neho pasťami, ťahal ma za vlasy. Nevládala som. Bála som sa. Všetko ma bolelo. Prešlo pár sekúnd a ja som pocítila, že prestal. Zliezol zo mňa a prehodil ma naspäť na chrbát.
,,Užila si si to? Lebo ja veľmi," zasmial sa. Ani som sa neodvážila otvoriť ústa.
,,Odpovedaj, keď sa ťa pýtam!" strelil mi ďalšiu facku.
,,Nie," vykoktala som zo seba napokon.
,,Nemáš to rada drsne?" stlačil mi líca.
,,Nie," dostala som zo seba s námahou.
,,To som rád," zasmial sa a pustil mi tvár. Rozopol mi putá z rúk no šnúru mi na nich nechal. Prešiel do druhej izby a niečo tam robil. Po pár minútach sa vrátil. Sklonil sa ku mne a priložil si pery na moje ucho.
,,Ak o tomto niekomu povieš, ublížim ti. Vieš že som toho schopný," zasmial sa a prešiel mi rukou po zápästí. V ruke držal niečo ostré, pravdepodobne žiletku, pretože sa mi z neho pustila krv. So smiechom mi dal ešte pár faciek a nechal dotiecť krv z mojej ruku.
,,Si škaredá krava. Bola si taká hlúpa, až to bolelo. Tučibomba jedna. Mala by si schudnúť. Nezaslúžiš si niekoho ako je Elliot. Mohol by mať tisíc krajších, ako si ty," vyštekol na mňa.
,,Ale my spolu nechodíme," zašepkala som.
,,Neklam mi!" zreval a jednu mi tresol do ksichtu.
,,Neklamem," zašepkala som.
,,Po zajtrajšku už ani nebudete," zasmial sa a pľuvol na mňa. Vyšiel z miestnosti a poriadne tresol dverami. Začula som šťuknutie zámku a štartovanie motora. Odišiel. Nevládala som sa anibporiadne nadýchnuť. Celá som sa triasla. Oprela som sa o stenu a rozplakala sa.
Plakala som hodinu, dve možno aj viac. Keď som sa konečne ukľudnila, rozhliadla som sa po miestnosti. Nebolo tu nič. Postavila som sa na nohy a prešla som do tej druhej. Bola zariadená, ako stará kúpeľňa. Prezrela som si ju. Pohľad mi padol na kus ostrého zrkadla. Nemotorne so zviazanými rukami som ho zdvihla a začala s ním rezať šnúru.
Pošúchala som si ruky, keď boli konečne vol'né. Zrak mi padol na moj odraz v zrkadle. Rozbitá pera, rozcuchané vlasy. Prezrela som si svoje telo. Celé doškrabané a ubolené. Otvorila som nejakú skrinku a pozrela si jej obsah. Našla som tam jedno celkom schopné tričko a čiapku. Natiahla som na seba svoje tepláky spolu s tričkom a pozrela som na dvere.
,,Sakra," zanadávala som si. Rozhliadla som sa po izbe. Z jednej steny prenikalo svetlo. Podišla som ku nej a jemne do nej buchla. Na moje počudovanie z nej spadol kartón a odkryl okno. S úsmevom som ho otvorila a vyliezla von. Vyšla som na ulicu a rozhliadla sa. Zdalo sa mi to tu povedomé. Vykročila som rovno a zamierila smerom k vačším budovám. Ako som tak prechádzala trklo mi v hlave - Už viem kde som! Rýchlo som odbočila k bytovke a vošla som dnu. Vybehla som na druhé poschodie a zazvonila som.
,,Jaký idiot, zvoní o tretej ráno?!" počula som jeho nadávanie a odomykanie dverí. Ako náhle otvoril dvere, padla som mu okolo krku a rozplakla sa ako malá.

Fall 27

Heyhou... :D :3 nová Fall... ;) finally :D sorz, ale vážne som netušila, čo sem mám dať, takže... niečo som zo seba vypľula... + je tam časť z pohľadu tretej osoby (nájdete ju) :D takže enjoyy... :) poprosím čo najviac komentárov (môžte dať ešte aj k SOL21), hviezdičky a hlasujte v ankete! je niekde tam →→→→→
p.s. venujem Klaudii, ktorá chcela byť v príbehu, tak v ňom aj je. :))
p.s.s. ľúbim vás. :)Xx - L

*27. časť*

Keď chalani konečne doskúšali, mohli sme ísť k nim. Po ceste sme sa smiali ako blázni. Asha a mňa ešte poslali nakúpiť nejaké sladkosti a oni traja išli domov. V obchode sme samozrejme vystrájali hlúposti, Ashton ma vozil v košíku a hádzal do neho všetko čo mu prišlo pod ruku, takže sme mali za pár minút naložené kopcom.
,,Strácaš sa pod tým jedlom drobec," zasmial sa a potlačil ma k pokladniam.
,,Keď si toho toľko nakúpil," pokrčila som plecami. On sa len usmial a začal vykladať veci na pás, aby som mohla vyliesť von.
Keď sme konečne zaplatili a naukladali to všetko do tašiek, mohli sme ísť naspäť k nim do domu. Celú cestu sme sa držali za ruky a obaja sme boli ponorený vo vlastných myšlienkach. O čom on uvažoval som netušila. No ja som myslela na Harryho. Prečo to urobil? Vyspí sa s Emily a potom prosí mňa o odpustenie, no keď ho odmietnem, tak ma pretiahne. Nejako mi uniká jeho logika. Ale nemení to nič na tom, že mám teraz trochu výčitky svedomia. Veď Ashton je úplné zlatíčko, tak čo som robila s Harrym? Aha, počkať. On sa ma na nič nepýtal, on ma proste len prinútil urobiť to, čo chcel on.
Ani neviem ako sme sa dostali do domu. Uvedomila som sa, až keď mi gentlamansky otváral dvere.
,,Ďakujem," usmiala som sa naňho.
,,To nič nedostanem?" odul spodnú peru a pozrel na mňa výrazom raneného šteniatka.
,,Prepáč láska," ospravedlnila som sa a dala mu pusu na líce, ,,môže byť?"
,,No, čakal som niečo iné," povedal po tichu.
,,Ako čo?" zdvihla som obočie.
,,Niečo ako toto," pošepol a položil naše tašky na zem. Pritlačil ma k stene a jazykom mi vkĺzol do úst. Bozkával ma asi pár sekúnd a potom sa odomňa odtiahol.
,,To som si nechávala na neskôr," žmurkla som na neho a on sa šťastne usmial. Do jednej ruky chytil naše tašky (nechápem ako sa mu to podarilo, keď ich bolo päť) a za druhú ruku ma potiahol do kuchyne. Tam povykladal nákup a ja som ho zatiaľ pozorne sledovala. Každý jeden pohyb, sval, úsmev. Bol nádherný.
,,Ash!" zakričal Calum, ,,neuhádneš kto prišiel!" povedal so smiechom a pribehol do kuchyne.
,,No povedz."
,,Andrea. Už mi neuveriteľne chýbala. Veď koľko sme ju nevideli. Pol roka?" zasmial sa. Bolo vidno, ako ho to potešilo.
,,Poď zoznámim ťa. Budete si rozumieť," usmial sa Ash a objal ma okolo pásu. Potiahol ma do obývačky, kde na gauči sedela nejaká baba. Smiala sa na Lukových vtipoch a pohadzovala svojími svetlohnedými vlasami.
,,Jé, ahoj Ashton," široko sa na neho usmiala, no keď zbadala mňa a jeho ruku na mojom páse, úsmev jej z tváre zmizol, ,,predstavíš ma?"
,,Nicole, toto je Andrea, naša veľmi dobrá kamarátka. Andrea, toto je Nicole, moje dievča," povedal s úsmevom a aby svoje slová potvrdil, dal mi jeden bozk na líce.
,,Rada ťa spoznávam," povedala a ja som si nebola úplne istá, či som iróniu v jej hlase počula len ja, alebo aj ostatní.
,,Aj ja teba," odpovedala som a pokúsila som sa znieť čo najúprimnejšie. Sadli sme si na gauč a začali sa rozprávať. Teda, oni sa začali rozprávať. Ja som sa cítila ako piate kolo na voze. Hlavne, keď rozprávali o svojich spoločných zážitkoch. Keby ma Ashton celý čas neobjímal okolo pliec, zdrhla by som niekam ďaleko.
,,Nenudíš sa tu?" opýtal sa ma Ashton, ,,môžte niekam s Andreou ísť." Chcela som mu oponovať, no nestihla som, pretože ma Andrea predbehla.
,,Rada s tebou niekam pôjdem," až veľmi umelo sa usmiala a postavila. Nechcela som sa s ňou hádať, tak som len bez slova vstala a išla za ňou. Vyšli sme pred dom a sadli si na lavičku, ktorá tam bola. Chvíľu medzi nami bolo to trápne ticho.

,,Takže ty chodíš s Ashtonom," zašepkala Andrea mierne trpko. Teda, snažila sa, aby to znelo čo najpríjemnejšie, ale nebola si istá, či Nicole tú trpkosť postrehla.
,,Áno," odpovedala Nicole a podvedome sa usmiala pri spomienke na Asha.
,,Ako dlho?" opýtala sa opäť Andrea so svojím obľúbeným falošným úsmevom, ktorý používala skoro vždy - keď bola s rodičmi, partiou a chalanmi z 5SOS.
,,Len od dneska," usmiala sa Nicole.
,,Dúfam, že vám to vydrží," zamrmlala si Andrea a v hlave ju preklínala. Ashton je jej a žiadna baba jej ho nevezme. Ani nejaká blbá angličanka.

Ďalej medzi nami vládlo to trápne ticho. Nemali sme sa o čom zhovárať. Tak sme tam len sedeli a obe rozmýšľali nad niečím iným.

***

,,No ták, zlato," zašomral si Ashton a pevne ma objal okolo pásu.
,,Nikam s vami nejdem. Nie," pokrútila som hlavou.
,,Prosím. Ide aj Andrea, nebudeš sa nudiť," uškrnul sa.
,,Nie Ash naozaj nechcem ísť. Bolí ma hlava a myslím, že váš koncert by mi proti nej nepomohol," zamračila som sa na neho.
,,Nie, ale ja ťa chcem mať pri sebe," povedal a založil mi prameň vlasov za ucho. Potom ma pobozkal na čelo a cez nos prešiel až na moje pery. Rukami som mu automaticky zašla do jeho strapatých vlasov a hrala som sa s nimi.
,,Naozaj nejdeš?" pošepol. Opreli sme si o seba čelá a pozerali si navzájom do očí.
,,Nie, naozaj," pokrútila som hlavou a pohladkala ho po líci.
,,Ashton poď už!" zakričal zdola Luke.
,,Bež. Počkám ťa tu," pošepla som mu a ešte raz ho pobozkala.
,,Teraz sa mi nikam nechce ísť," pošepol mi do ucha.
,,Nemôžeš zmeškať koncert. Sklameš fanúšičky," povedala som mu, aj keď som nechcela aby išiel preč. Chcela som ho mať pre seba, bozkávať ho, držať v náručí a užívať si neho prítomnosť.
,,Ashton! Pohni si!" zakričal teraz prezmenu Calum.
,,Bež," pošepla som mu a postrčila ho k dverám.
,,Papa láska," naznačil ústami, poslal mi jeden bozk a už ho nebolo.

♥ Try hard ♥ nová srdcovka ♥

Sosídž of laverz 21

čo vám povedať... asi len happy MDD :3 :D enjoyy... poprosím komentáre a ohodnoťte (tak sa to píše, však? :D) príspevok... :) ľúbim vás a pri troche šťastia bude zajtra Fall :3 ľúbim vás, my dear unicorns :)Xx - L

*21. časť*

,,Dali sme sa dokopy!" povedal po pár sekundách natešene.
,,Čo?"
,,Dali. Sme. Sa. Dokopy. Chápeš?" zasmial sa, ,,dostal som ťa!"
,,To od teba nebolo pekné," zamračila som sa, ,,no, ale teraz vrav. Kedy si jej to povedal?"
,,Včera v parku."
,,A to mi vravíš až teraz?" spýtala som sa ho.
,,Chcel som, aby mi to potvrdila. Včera som jej to len povedal."
,,Neodpovedala ti hneď?"
,,Nie," zamračil sa.
,,Vrav ďalej."
,,No takže sme tam prišli, začali sa prechádzať a rozprávať o všetkom možnom aj nemožnom."
,,A? Čo sa stalo ďalej?"
,,Ako sme sa tak prechádzali, opatrne som ju chytil za ruku ona si so mnou preplietla prsty a široko sa usmiala. Úplne úžasný pocit."
,,Wau a ďalej?"
,,Rozprávali sme sa a ona sa tak zlato smiala. Proste som sa neovládol a pobozkal som ju. A ona sa odomňa na prekvapenie neodtiahla. Úplne vážne. Myslel som, že od tol'kého šťastia odpadnem."
,,Teším sa s tebou zlato," usmiala som sa.
,,Som taký rád. Všetci sú okolo mňa šťastní," usmial sa. Skoro všetci, povedala som si v hlave.
,,Všetko je dokonalé," povedala som.
,,Áno to je," zasmial sa. Bolo na ňom vidieť, aký je šťastný. Úplne z neho tá radosť vyžarovala a cítila som ju aj ja. Začal ma nakazovať tou šťastnou náladou.
,,Zvoní ti mobil," zamával mi s ním pred ksichtom, ,,a asi by si mu to mala zdvihnúť," usmial sa a ja som odneho zobrala mobil. Priložila som si ho k uchu.
,,No?" spýtala som sa s úsmevom. On spustil, po čom moj úsmev z tváre pomaly začal miznúť. Keď dopovedal, celá som sa triasla a ledva držala mobil v rukách.
,,Jasné. Už letím," rýchlo som zložila a postavila sa. Prešla som do izby a obliekla si na seba niečo čisté, aby sa ma každý nezl'akol.
,,Čo sa deje? A čo chcel James?"
,,Zayn, poviem ti to potom. Teraz sa dosť ponáhľam," povedala som a mierne zaklipkala očami aby mi z nich nevytiekli slzy.
,,Idem s tebou," povedal aa zobral si mikinu.
,,Nemusíš. Zostaň s Em," povedala som mu a zbehla som po schodoch.
,,Po ceste mi to vysvetlíš, jasné?" povedal a obul si botasky.
,,Dobre."
,,Ideme preč!" zakričal Zayn a vytiahol ma do garáže. Nasadli sme do auta a Zayn naštartoval. Vyrazili sme na cestu do Londýna.
,,No, čo sa deje?" Z mojich očí sa spustili slzy. Nevládala som ich zastaviť.
,,Sweetheart neplač," upokojoval ma Zayn. Pár minút sme šli v tichu, ktoré prerušoval len moj plač.
,,Kam mám ísť ďalej?" vytrhol ma zo zamyslenia Zayn.
,,Do starej nemocnice," šepla som mu a snažila sa opäť potlačiť slzy. Prosím nech je v poriadku. Zayn sa na nič nepýtal, len tam išiel. Zaparkoval na parkovisku a rýchlo sme vystúpili. Zamierili sme do vnútra a ja som hneď prešla k recepčnej.
,,Kde leží Elliot Gleave?"
,,Poschodie 3 izba 4B," povedala a ja som už mierila spolu zo Zaynom hore po schodoch. Dostali sme sa do malej čakárne, kde som uvidela známu tvár.
,,James!" pískla som a on zdvihol hlavu, ,,čo sa stalo?"
,,Vlasne ani poriadne neviem. Elliot prišiel s Edom na pizzu a vravel, že mu nie je nejak dobre. Pravdupovediac, vyzeral mizerne. A potom, len odpadol," zamračil sa James.
,,Ja sa o neho strašne bojím," šepla som a utrela si slzy. Z jeho izby vyšiel doktor.
,,Ako je na tom?" spýtala som sa ho rýchlo.
,,Pán Gleave si nepraje, aby som niekomu niečo vravel. Hlavne nie novinárom," povedal a premeral si ma od hlavy po paty, ,,pokial' nie ste jeho rodina, odíďte."
,,Som jeho sestra. Ako je na tom?"
,,Máte nejaký dôkaz?" pozrel na mňa neveriacky.
,,Preboha, nemožte ma za ním len pustiť?" zamračila som sa. Čo nikdy neotvoril noviny a nikdy ma s ním nevidel?
,,Prepáčte, ale nie. Nepraje si to."
,,Pardon, že ruším váš rozhovor, ale viete kto som? Som Zayn Malik a tuna je Ed Sheeran. Myslíte si, že by sme so sebou zobrali novinárku do nemocnice? Myslíte aspoň trochu?" spýtal sa ho Zayn.
,,A ja som Michael Jackson. A teraz vypadnite!" povedal a ja som beznádejne pozrela na chalanov. Kde ten človek žije?
,,Pozrite sa. Týto dvaja," ukázala som na Eda a Jamesa, ,,ho sem doviezli. A prajú si, aby ste ma k nemu pustili," zavrčala som, lebo ma už začal trochu vytáčať.
,,Kto ho doviedol ma nezaujíma. Teraz je na izbe a oddychuje. Nemám k nemu nikoho púšťať okrem rodiny, čo vy zjavne nie ste."
,,Som. Jeho. Sestra!" povedala som naštvane. Kypela vo mne zlosť.
,,Pán doktor, možte na jednu vec?" povedal James a postavil sa. Doktor za ním prešiel a on ho odtiahol ešte ďalej.
,,Choď," naznačil mi ústami Ed a ja som sa na neho vďačne usmiala. Otvorila som dvere na jeho izbe a vklzla dnu.
,,Lav?" ozvalo sa z postele.
,,Elliot!" rýchlo som k nemu prešla, ,,čo sa stalo?"
,,Odpadol som," zasmial sa.
,,Vieš ako som sa o teba bála? Toto mi už nerob!" zamračila som sa.
,,Prepáč," usmial sa, ,,poď ku mne," ukázal na kraj postele a ja som si k nemu prisadla.
,,Čavte," dvere sa rozleteli a do vnútra sa strčili dve hlavy - jedna ryšavá a jedna blonďatá.
,,Ako ste sa sem dostali?" pozrela som na nich.
,,Zayn s ním začal baviť o autách a doktor prestal vnímať okolitý svet," zasmial sa Ed.
,,A to nám nemohlo napadnúť hneď?" spýtala som sa ich.
,,Som trochu mimo," zamračil sa Elliot, ,,niekto by mi to mohol vysvetliť."
,,Nechcel nás sem pustiť. Ani neveril, že si mon brat," povedala som.
,,No, to ti neveríme ani my," povedal Ed.
,,Neklamala si mu tak trochu?" spýtal sa ma James.
,,Lebo mne sa zdá, že spolu chodíte, aj keď to popierate," dokončil Ed. Hodila som pohľad na Elliota, ktorý si hrýzol peru, aby sa nerozosmial.
,,Poviem vám rozprávku, dobre?" spýtala som sa, no nečakala som na odpoveď, ,,raz žili jeden chlapec, ktorý bol o sedem rokov starší, ako jeho malá sestrička. Po narodení boli rozdelení avšak po pár rokoch sa znovu stretli. Spoznali sa a zistili, že sú súrodenci. Stali sa z nich najlepší kamaráti ako pravý brat a sestra. Koniec!" žiarivo som sa usmiala.
,,Takže si naozaj jeho sestra?" spýtal sa ma Ed.
,,Tak ti poviem. Videl si niekedy moju mamu?" spýtal sa Elliot a Ed pokrútil hlavou, ,,takto vyzerá v mladšom," zasmial sa a pichol mi do boku.
,,A to si mi kedy chcela povedať?" spýtal sa ma James.
,,Prepáč, ale chceli sme, aby to bolo tajomstvo čo najdlhšie," ospravedlnila som sa.
,,Kto vás sem pustil?" ozval sa doktorov hlas od dverí.
,,Nó," začal Ed.
,,Okamžite všetci preč!" zvreskol po nás, ,,pán Gleave, ak vás nejako obťažovali, prepáčte mi to prosím," nahodil niečo ako ospravedlňujúci pohľad a začal nás vyháňať z izby.
,,Nech neodchádzajú!" zahriakol ho Elliot.
,,Ale veď ste nechceli, aby som k vám nikoho okrem rodiny nepúšťal," začal hatlať.
,,To som nepovedal. Oni sú moji priatelia, doviezli ma sem tak prečo ste ich nepustili? A ešte k tomu, ona je moja sestra. Viete čo to znamená? Je moja rodina. Tak prečo ste ju nepustili?" pozrel na neho.
,,Pardon, to som nevedel," ospravedlnil sa. Ešteže tak.
,,Dokedy tu bude?" pozrela som na doktora.
,,Zajtra ho vezmeme ešte na jednu prehliadku a potom može ísť domov," povedal mi doktor.