Fall 25

Asi po týždni som zo seba doslova vypľula novú Fall.. :D Mám aj venovanie... for Lilo, za náš dnešný skype... zopakujeme aj so zvukom... :D 2 retardované tulene budú forever young :3 u know babe :D a aj za tboj dlhočizný komentár pri SOL :>  Aj keď, za to by som ti mala venovať SOL, či? :D to je jedno... Ľúbim ťa a ľúbim vás všetkých... Výnimočne som odpisovala na niektoré komenty pri SOL, takže ak ste tam komentovali, tak pozrite ;) Enjoyu... 3+ komenty, ale ak budú do 21:30 5+ bude aj SOL :)Xx - L
A ešte... Môže byť ďalšia časť viacmenej 13+? :D xox

*25. časť*

Rozhodla som sa Harryho SMSkou nezaoberať, len si užívať chvíle s Ashtonom.
,,Kto ti písal?" opýtal sa s perami prilepenými na mojom krku.
,,Nikto dôležitý," odvetila som mu a vtisla mu jeden bozk. Nikto dôležitý. Naozaj Nicole, koho tým chceš oblafnúť? Seba? To sa ti nepodarí.
Ashton ma zatlačil na posteľ a ďalej bozkával. Rukou som mu zašla pod tričko a potom mu ho jedným pohybom vyzliekla. Prešla som pohľadom po jeho vypracovanom bruchu. Sakra, prečo musí byť tak úžasný? Trochu ma nadvihol, aby zo mňa mohol stiahnuť moje (vlastne jeho) tričko. Odhodil ho na zem a pozrel mi do očí. Kusla som si do pery a znova ho pobozkala.
,,Si dokonalá," zašepkal mi pomedzi bozky. Len som sa začervenala a skryla si tvár do jeho krku.
,,A neuveriteľne roztomilá," povedal a bozkával mi tvár.
,,A len moja," dopovedal a stiahol mi nohavice.
,,Len tvoja," potvrdila som mu. Znova ma začal bozkávať a už som mu chcela stiahnuť nohavice, keď niekto vtrhol do izby.
,,Ah, Ashton! Bože, rešpektujte, že tu nie ste sami! Toto som fakt nemusel vidieť," pokrútil hlavou a ja som si hrýzla do pery, aby som zadržala smiech.
,,Mikey čo chceš?" spýtal sa Ashton.
,,Tak zajtra máme vystupovať a myslím, že by nebolo na škodu si niečo precvičiť. Ale keď ty tu máš niečo rozrobené..." povedal a pri poslednej vete už musel zadržiavať smiech.
,,Nepočká to hodinku?" opýtal sa Ashton a Michael prikývol. Privrel nám dvere na izbe a potom už len dupotal po schodbe a vykrikoval niečo o tom, že sme spolu išli spať.
,,Počkáš ma tu?" opýtal sa ma a ja som prikývla. Postavil sa a vyšiel z izby. Obliekla som si jeho tričko, vyšla na chodbu, oprela som sa o zábradlie a pozerala sa dolu.
,,Nemusia to vedieť všetci, ty idiot," povedal Ashton Michaelovi a ten sa iba rozosmial.
,,Obávam sa, že musia," odpovedal mu so smiechom.
,,Ale Ash, naozaj musíš uznať, že je to dobré. Ty, naše malé zlatíčko máš babu a chcel si sa s ňou vyspať," povedal Luke.
,,Takže ja môžem za to, že vaše malé zlatíčko si našlo priateľku skôr ako vy traja?" opýtal sa a pri slovách 'vaše malé zlatíčko' použil značnú dávku irónie.
,,Nehnevaj sa na nás Ash," povedal Calum s ospravedlňujúcim sa úsmevom, ,,ale keď to je taký výnimočný moment, keď dospeješ," povedal a všetci traja sa rozosmiali.
,,Choďte do riti," zamrmlal si.
,,My teba tiež," povedal Luke so smiechom. Ashton len pokrútil hlavou a zamieril naspäť hore, za mnou.
,,Láska, nehnevaj sa na nich," povedala som mu a oprela sa o zábradlie.
,,Pre teba všetko," povedal a vtisol mi jednu pusu. Položila som si ruky na jeho krk a on ma objal okolo pásu. Sakra, prečo je taký úžasný?
,,Ashton, ideme skúšať. Môže ísť aj Nicole, ale pohnite si," zakričal z dola Michael a ja som sa usmiala.
,,Päť minút!" zakričal im Ash a potiahol ma do izby. Obliekla som si rifle a nechala na sebe jeho tričko. Zašla son do kúpeľky a aspoň trochu si upravila vlasy.
,,Si pripravená?" opýtal sa.
,,Môžme ísť," prikývla som a preplietla si s ním prsty. Ešte som si zobrala mobil a spolu sme zišli dole. Obuli sme sa, zamkli dom a nasadli do mini dodávky k ostatným chalanom. Odviezli sme sa do ich skúšobne.
Chalani si pripravili nástroje a začali skúšať. Išlo im to skvele. Po asi trištvrť hodine skúšania ma to prestalo baviť, tak som povedala Ashovi, že sa idem prejsť po meste. Zobrala som si jeho koženku a vyšla do chladného počasia. Silnejšie som sa zabalila do bundy a odhrnula si vlasy z tváre, no po pár sekundách mi ich tam vietor znova nafúkal. Asi pôjdem do nejakej kaviarne.
Zabočila som do prvej kaviarne, ktorú som uvidela. Konečne trochu tepla. Sadla som si k jednému stolu a prezrela si nápojový lístok.
Objednala som si horúci čaj a čakala, až kým mi neprišla SMSka.

From: Hazz ;*
Time: 4:56 pm
Takže ty ma teraz budeš ignorovať? Zdrhneš si do Austrálie a ja to mám nechať všetko tak? Ty si moja a aj budeš. A nikto, ani Ashton mi ťa nevezme.

To: Hazz ;*
Time: 5:00 pm
Aha, takže TY mi zlomíš srdce, TY mi ublížiš, TY ma podvedieš a JA som z toho zlá? Choď do riti Styles.

Na toto už neodpísal. Dopila som čaj, zaplatila a vyšla na ulicu. Znova ma začalo prefukovať, takže som si k sebe pritiahla bliššie bundu a zrýchlila krok. Už som skoro bola pri ich skúšobni, keď ma niekto chytil za zápästie a odtiahol do vedľajšej uličky.

Sosídž of laverz 11

And it all starts in this part.

*11. časť*

,,Lav? Možeš na slovíčko?" spýtal sa.
,,Jasné," usmiala som sa a vyšli sme na terasu, ,,čo sa deje?"
,,Ja som ťa počul," povedal a ja som na neho vyplieštila oči.
,,Čo si počul?"
,,Teba," zasmial sa, ,,ako si hrala."
,,A počul si aj niečo viac?" vykoktala som šokovane.
,,Áno. O kom si to vravela?"
,,O nikom."
,,Lav."
,,Nepoviem ti to."
,,Myslela si jeho, však?" kývol do obývačky, kde sa chalani ohadzovali popkornom.
,,Nie, nemyslela," povedala som a pozerala som hocikam inde, len nie do jeho modrých očí, ktoré ma prebodávali pohl'adom.
,,Niall, nebolo to o ňom," zaklamala som mu.
,,Vieš komu rozprávaj rozprávočky."
,,Zle si počul," rozhodla som sa zmeniť taktiku.
,,Lav, hluchý ešte nie som. A počul som dobre."
,,Nikomu to nepovieš jasné?"
,,Mlčím," povedal a zamkol si ústa neviditel'ným kl'účom.
,,Ďakujem," usmiala som sa a vrátila som sa dovnútra.
,,Čo chcel Niall?"
,,Nič," usmiala som sa a sadla som mu na kolená.
,,Zayn mobil!" zakričal Louis z kuchyne.
,,Dones mi ho sem!"
,,A čo som ja?" zahučal ale priniesol ho. Na obrazovke svietolo Perrie. V hlave som pretočila očami.
,,Áno zlatko?" zdvihol Zayn.
,,Nie. Pozajtra."
,,Do New Yorku. Prečo?"
,,To fakt? Super!"
,,Takže sa potom dohodneme dobre?"
,,Aj ja teba. Pa," cmukol a zložil.
,,Koho iného si nazval 'zlatko', ako Lav?" spýtal sa Niall a ja som ho prebodla pohľadom. Zabijem ho.
,,Volala mi Perrie," usmial sa Zayn.
,,A čo chcela?" spýtala som sa ho.
,,Nič doležité."
,,Okej, ja idem do izby," vybehla som po schodoch, vytiahla zo šuflíka notebook a vyšla na balkón. Počkala som kým mi nabehne internet a zatial' som si zapálila. Skontrolovala som skype. Elliot nebol prihlásený. Veď, čo som čakala. Určite nahráva, alebo niečo robí v štúdiu. Zapla som twitter a pozrela som novinky.
'I love twitcams. Want one? x'
Napísala som a položila cigaretu do popolníka. Nemusela som ani chvíl'u čakať a moj twitter, bol celý zaspamovaný. Rýchlo som ho nahodila a skočila po gitaru. Keď som sa vrátila, bolo tam už okolo 10,000 ľudí. S úsmevom som si položila gitaru na kolená a rozprávala sa s nimi. Na mobile mi cinkla sms. Otvorila som ju a potichu som si čítala.
'Máš úžasný twitcam, vieš o tom? Zahraj mi niečo. Prosím!  x E' Pretočila som očami a položila som mobil na stol, vedl'a notebooku. Poklepala som po gitare a zapojila všetky mozgové závity.
,,Túto pesničku, naspieval môj veľmi dobrý kamarát, Elliot. Dúfam, že ti ju nezničím," zasmiala som sa a zahrala som prvé tóny skladby.
Keď som dohrala, zložila som gitaru a nemusela som dlho čakať a na mobile mi zablikala nová správa.
'Pokaziť ju? Bolo to dokonalé! x E'
,,Ďakujem," zasmiala som sa.
,,Lav?" vyšiel Zayn na balkón.
,,No nie, fantomas."
,,Zase twitcam? Už si ako Liam."
,,Hej, ten prvý, bol Liamov. A ja twitcamy milujem."
,,Všimol som si."
,,Aký si všimavý," zasmiala som sa.
,,Ale, už končíš, však?" spýtal sa.
,,Nie, ešte nie."
,,Nedávaš mi na výber," povedal mi a otočil sa k notebook, ,,pre dnešok všetko, ahojte," povedal a rýchlo vypol twitcam.
,,Zayn! Prečo si mi to vypol?"
,,Lebo," zasmial sa. Na stole mi zavybroval mobil na ktorom svietilo Elliotovo meno.
'Prečo si skončila? Teraz musím ísť znova nahrávať.  xo E'
'Prepáč, ale musela som. xoxo L'
,,Ideme sa baliť!" zavelil Zayn, keď som si doniesla veci dovnútra.
,,Veď ideme až o dva dni. Kam sa chceš baliť?"
,,Na turné? Žeby?" uchcetol sa.
,,To počká." Vyšla som z izby a zbehla dole po schodoch. Chalani sedeli v obývačke a plánovali sa večer opiť.
,,Pridá sa aj Zayn?" opýtal sa Harry, keď si všimol, že som si k nemu prisadla.
,,Neviem, asi hej. Kde je Liam?"
,,Išiel vonku. Nedovolil by nám opiť sa."
,,Zayn! Ide sa píť!" zatiahla Em. Harry vytiahol prvú fl'ašku a otvoril ju. Rozlial ju do šiestich pohárov.
,,Odkedy pijeme z pohárov?" udivene sa ho spýtal Niall.
,,Odteraz," zasmial sa a zdvihol pohár.
,,Na úspešné turné," zasmiala som sa a štrngli sme si.
Po druhej fľaške sme už mali niečo v krvi a ja som si začala nadávať, prečo som s nimi šla piť. Znova to dopadne, ako minule. Obrovské okno a strašná bolesť hlavy.
,,Harry, podaj mi tú fľašku," vykoktal zo seba Zayn. Harry sa po ňu nahol, no preklopil sa z gauča, z čoho sme sa začali nekontrolovateľne smiať.
,,Ja idem spať," dopila som z pohára, ,,dobrú noc, zlatíčka."
,,Zvládneš schody?" zasmial sa Harry.
,,Poď mi pomocť," zvodne som sa zasmiala. On sa postavil a trochu pomalým krivým krokom prešiel ku mne. Položil si ruku na moj pás a ja som si svoju prehodila cez jeho ramená. Pomaly ale bez ujmy na zdraví sme sa dostali na poschodie. Zamierila som do svojej izby, no on ma obrátil do jeho. Zavrel za nami dvere a oprel ma o stenu.
,,Mám chuť na sex," zašepkala som.
,,Aj ja." Zasmial sa a odtiahol ma na postel'.
,,Harry, počkaj," nachvíl'u som sa od neho odtiahla, ,,len aby si vedel. Sme len dvaja nadržaní kamaráti. Jasné?"
,,Jasné," zasmial sa a pokračoval.
***
Poobzerala som sa po izbe a šokovane som sa posadila, keď som si uvedomila, čo sa včera v noci stalo.
,,Harry?"
,,No?" zakňučal.
,,Včera, to bolo bez citov jasné? Len sme obidvaja mali chuť a tak to vyšlo."
,,Jasné. Z mojej strany tak isto. Nikomu to nepovieme."
,,Tajomstvo?"
,,Tajomstvo," prikývol.

Sosídž of laverz 10

 Hey! :3 Som doma! Awwwh... Aj keď, ešte by som v Mníchove zostala... Takto.. prajem vám všetkým zažiť koncert chalanov... Je to neuveriteľný zážitok... Tá atmosféra <3 Bude sa o tom ešte vykecávať TU ... + na yt channeli budú všetky videá, čo som natočila LINK  tak potom čeknite.. dúfam, že sa do hokeja načítajú :3 každopádne, mám novú časť... 3+ komenty, ako stále... Enjoyy:)Xx - L

*10. časť*

Obliekla som si Zaynovu mikinu a zbehla som dole s úmyslom ospravedlniť sa im.

 ,,Chalani? Kde je Niall so Zaynom?" spýtala som sa ich. V obývačke sedeli všetci okrem nich dvoch.

 ,,Zayn je niekde vonku a Niall asi v izbe."

 ,,Ďakujem," usmiala som sa, otočila sa a zamierila som do Niallovej izby.

 ,,Niall?" šepla som. Nikto sa neozýval, tak som vošla dnu. Z balkóna sa ozývala gitara a spev. Pomaly som prešla k otvoreným dverám.

 ,,Prepáč," šepla som.

 ,,To je v pohode," povedal a ani sa na mňa nepozrel.

 ,,Niall, prepáč prosím. Ja som na teba nechcela kričať," sadla som si k nemu.

 ,,Veď ti vravím, že je to v pohode," povedal a odvrátil pohl'ad.

 ,,Tak prečo sa na mňa nepozrieš?"

 ,,Lav, je to v poriadku. Nechaj to tak prosím," povedal a začal hrať na gitare.

 ,,Prepáč," ešte raz som sa mu ospravedlnila a vrátila som sa do domu. Zobrala som si mobil, zišla som do haly, obula si topánky, vyšla som von a rozmýšl'ala, kam mohol Zayn ísť. Vytiahla som mobil a vyskúšala som mu zavolať. Vypnutý. Šmarila som ho naspať do vrecka z mikiny a naštvane som sa vydala k parku. Pomaly som očami prechádzala všetky lavičky ale nikde som ho nevidela.

 ,,Bože, ja som taký debil," zanadávala som nahlas.

 ,,Keď myslíš," uchechtol sa od stromu. Rýchlo som sa otočila a pozrela som mu do očí. Mal ich trochu červené. Postavila som sa a silno som ho objala.

 ,,Prepáč prosím! Nehnevaj sa na mňa prosím," objímala som ho.

 ,,Zlato, to je v pohode," usmial sa a pohladkal ma po hlave.

 ,,Nie, nie je to v pohode! Zayn, ja som nechcela," pritiskla som sa mu na hruď a začala som znova plakať.

 ,,To je v pohode, len neplač," pohladkal ma po chrbte. Pomaly sme prešli k lavičke a usadili sme sa na ňu.

 ,,Nie, nie je to v pohode. Zayn, ja som to nechcela spraviť," plakala som.

 ,,Psst," tíšil ma, ,,čo sa stalo, sweetheart?"

 ,,Ja som nechcela Zayn. Ja viem, že som ti niečo sl'úbila, no už som to nevydržala." Pozrela som mu do očí, ktoré na mňa spýtavo hl'adeli. Pomaly som si vyhrnula rukávy na mikine.

 ,,Nechcela som. Prepáč," šepla som. Len pozeral na moje zápästia. Boli na nich ešte čerstvé rany.

 ,,Lav, prečo si to znova spravila? Niečo si mi sl'úbila. Pamätáš?" hlas sa mu lámal.

 ,,Pamätám. Na ten deň nikdy nezabudnem," šepkala som sotva počutel'ne, ,,pohádala som sa s tebou a aj s Niallom. Nedokázala som sa ovládnuť. Hneváš sa?"

 ,,Hnevám," povedal mi na rovinu. Tá úprimnosť ma zarazila až som sa najprv nezmohla na slovo.

 ,,A čo mám spraviť, aby si mi odpustil?" vykoktala som zo seba.

 ,,Porozmýšľaj a možno na to prídeš," odsekol a dal sa na odchod. V hlave som rozmýšľala. Nemala som to robiť. Nemala som sa s ním hádať, nemala som siahnuť po žiletke. No teraz, už je neskoro.

 ,,Prepáč, že som to urobila. Mrzí ma to. Ale aj ty by si ma mohol chápať," zavrčala som nahlas. Možno až príliš, lebo som upútala pozornosť jedného staršej dámy. Pozrela na mňa a potom ku mne podišla. Čakala som, že na mňa začne nadávať, že čo ju vyrušujem.

 ,,Trápi ťa niečo?" usmiala sa.

 ,,Nie. Vlastne áno."

 ,,Ten chlapec?" spýtala sa a ja som na ňu len udivene pozrela.

 ,,Áno," vykoktala som nakoniec.

 ,,Ľúbiš ho?" spýtala sa ma na rovinu, čím ma šokovala ešte viac.

 ,,Nie, neľúbim ho. Sme len kamaráti," zasmiala som sa.

 ,,To vraví toto," ukázala ukazovákom na moju hlavu, ,,ale čo vraví toto?" ukázala na moje srdce. Čo vraví moje srdce? Na Zaynovi mi záleží. Ale, žeby trochu viac?

 ,,Moje srdce vraví, to isté, čo môj mozog. Sme len kamaráti."

 ,,Ako myslíš," zasmiala sa. Dáma sa otočila na pate a nechala ma tam sedieť, ešte stále šokovanú, z toho, čo sa stalo. Po pár minútach ma prebralo z tranzu vibrovanie mobilu. Hodila som rýchly pohľad na obrazovku. Louis. Čo ten chce?

 ,,No?" s nechuťou som zdvihla.

 ,,Lav? Kde si? Je mi to jedno, ale rýchlo príď sem. Prosím," a zložil. Super. Pretočila som očami a rýchlym krokom som sa vybrala domov. Pomaly som otvorila dvere a namierila som si to tam, kde pravdepodobne budú všetci, do obývačky. Skutočne tam boli všetci. Okrem Zayna.

 ,,Som tu," povedala som a pozrela na Louisa.

 ,,Potrebujeme tvoju pomoc," postavil sa a smeroval hore.

 ,,Čo sa deje?" spýtala som sa.

 ,,Ide o Zayna. Keď prišiel domov, len tresol dverami a dosť nadával. Ignoroval nás, keď sme sa ho pýtali, čo sa deje," hodil na mňa psí pohľad.

 ,,Lou, ja neviem, či vám pomôžem. Neviem, či so mnou chce hovoriť."

 ,,Ale určite chce. Teraz šupito dnu," povedal a zaklopal.

 ,,Choď preč Louis," zavrčal Zayn z izby.

 ,,Zayn, prosím ťa, otvor mi," povedala som.

 ,,Choď preč. Chcem byť sám," zavrčal. Stisla som pery. Ak to nejde po dobrom, tak po zlom. A troche klamstva.

 ,,Zayn, prosím ťa. Potrebujem sa zbaliť. O tri hodiny mi letí lietadlo a ja nemám zbalené nič," zaklamala som. Z izby sa ozvali kroky, odmykanie zámku a v dverách sa objavila Zaynova hlava.

 ,,Kam ideš?" spýtal sa a ja som to využila a vopchala sa k nemu do izby.

 ,,Nikam, prepáč. Musela som to povedať," ospravedlňujúco som na neho pozrela, ,,Zayn, prosím ťa, nehnevaj sa na mňa. Prosím ťa. Nechcem sa s tebou hádať. Zayn, záleží mi na tebe. Ja ťa mám rada. Si tu vždy pre mňa a ja som tu vždy pre teba. Staráš sa o mňa ako o malú sestričku, ale mne to nevadí. Nechcem sa s tebou už hádať. Bolí ma to."

 ,,Aj mňa to bolí," usmial sa a privinul si ma k sebe.

 ,,Takže už sa nehneváš?"

 ,,Na teba sa nedá hnevať."

 ,,Naozaj? V parku si tvrdil niečo iné," prebodla som ho pohľadom.

 ,,Ach, zlatíčko," zasmial sa a rozstrapatil mi vlasy.

 ,,Vieš ako nenávidím, keď sa mi niekto dotýka vlasov?" zavrčala som.

 ,,Máš úžasné vlasy," zasmial sa.

 ,,Strašne," sarkasticky som sa zasmiala a začala som si hľadať pyžamo.

 ,,Idem spať," usmiala som sa, ,,dobrú noc." Zayn sa zohol a prezliekol sa do pyžama.

 ,,Dobrú noc," usmial sa aj on a ľahol si na posteľ vedľa mňa. Ponorila som sa do myšlienok. Tá dáma v parku ma zaskočila. Bola ku mne otvorená, pýtala sa ma na to, na čo chcela. A vytvorila mi v hlave veľký zmätok. Aj srdci. Vypla som mozog a započúvala som sa do môjho srdca. Čo mi vravelo? Potichu som vyšla z postele, obula som si papuče, chytila gitaru, ktorá ležala v kúte izby a po špičkách som vyšla na balkón. Pozrela som na gitaru a zahrala som prvé akordy pesničky 'Listen to your heart'. Hrala som potichu, aby som nezobudila Zayna. Keď som dohrala, položila som gitaru na zem a zapozerala sa na nočný Londýn.

 ,,Asi mala pravdu. Nesmiem počúvať hlavu, ale srdce. Ľúbim ho," povedala som nahlas.

Sosídž of laverz 9

Tak narýchlo... Great feeling, keď sa za 5 minút pobalím a umyjem si vlasy... :3 Smer Bystrica a zajtra ráno Mníchov!

*9. časť*

,,Lav! Behaj sem! Tvoja druhá hrdlička dorazila!" zakričal Louis. Zabijem ho. Prisahám.
,,Tomlinson! Uškrtím ťa! Vlastnoručne k tebe prídem v noci a ver mi! Je mi jedno, čo mi spraví Paul, čo mi spravia Directionerky. Ja ťa uškrtím!" zakričala som na neho pri schádzaní po schodoch.
,,Ale, nebuď naňho tak tvrdá," zahriakol ma Elliot.
,,Super. Zastaneš sa jeho a nie mňa. Ďakujem vel'mi pekne," zašomrala som si.
,,Ale no tak," zasmial sa.
,,Ideme," pretočila som očami a rýchlo som si obula botasky.
,,Kam ideš?" zakričala na mňa Em z obývačky.
,,Nikam!"
,,Tak prečo si vravela ideme?" zasmiala sa a vošla do haly.
,,Elliot, pohyb, lebo o chvíl'u sa sem dostaví zvyšok domu," chytila som ho za ruku a vytiahla som ho von.
,,Takže kam ideme dnes?"
,,Pravdu povediac, myslel som, že budeš mať nejaký nápad ty," usmial sa a oprel sa o auto. V kabelke mi zavybroval mobil.
,,Sekundu," hodila som na neho ospravdlňujúci pohl'ad a prehrabla sa v kabelke.
'Pusú! x Lav & Elliót!  H' stálo v smske. Otočila som sa a prebodla som pohl'adom okno, kde sa Harry, Louis a Em pučili od smiechu.
,,Hocikam, len nezostávajme tu už dlhšie," zamrmlala som si a nasadli sme do auta. Elliot si rytmicky poklepal po volante.
,,Už to mám!" povedal a konečne vyštartoval.
,,Takže, kam to ideme? A nepovedz, že je to prekvapenie."
,,Ach jo. Tak ideme do centra. Poukazujem ti Londýn."
,,Elliot. V Londýne žijem od narodenia. Čo mi tu chceš ukazovať?"
,,Neviem. Len ma baví robiť niekomu sprievodcu. Tak ideš?"
,,Jasne," žmurkla som na neho.
,,Tak ideme," zasmiala som sa pri vystupovaní z auta.
,,Takže, prvá zastávka, London eye!" zasmial sa a ťahal ma smerom k nemu. Vystáli sme si radu a konečne sme vošli dnu. Pomaly sa to pohlo a my sme stúpali do výšky.
,,Po svojej pravej strane, možeš vydieť nádherný Buckinghamský palác a Big Ben. Krásny výhl'ad."
,,No, naozaj," zasmiala som sa a sadla som si na podlahu.
,,Veď vážne," prisadol si ku mne.
,,Elliot?" oslovila som ho po chvíli.
,,Hm?" spýtal sa.
,,Nezdá sa ti, že nejak stojíme?"
,,Trochu," povedal a ja som sa postavila. Oprela som sa o sklo a pozrela som dole. Nehýbali sme sa.
,,Super," zašomrala som si, ,,čo teraz?"
,,Sme úplne hore. Chceš skákať?" zasmial sa.
,,Nie, neboj."
,,Takže potom máme už len možnosti zavolať si vrtúlnik alebo počkať."
,,Som za tú poslednú možnosť."
,,Tak fajn," zasmial sa a ja som si k nemu sadla na zem.
Po dvadsiatich minútach rozprávania mi zazvonil mobil.
,,Počkaj," povedala som mu a vytiahla som z kabelky mobil.
,,No?"
,,Kde ste?"
,,V Londýne."
,,A ja že v Amerike. Vážne."
,,Veď ti vravím, že v Londýne," zasmiala som sa.
,,Lav. S chalanmi aj s Em sme v centre, mierime do Nando's. Stretneme sa tam?"
,,Uf, neviem. Asi to bude trochu problém."
,,Prečo?" spýtal sa, kabína sa trochu zatriasla a začali sme pomaly klesať.
,,Alebo vieš čo? Stretneme sa o 15 minút pod London eye," zložila som mu.
,,Ideme na večeru do Nando's s chalanmi. Nevadí nie?"
,,Jasné, že nie."
,,Okej," usmiala som sa na neho.
Vytiahla som ho rýchlo za ruku von, lebo som chcela byť už čo najskôr von z tej kabíny. Chalani tam už stáli a netrepezlivo na nás čakali.
,,Ahojte," pozdravili sme ich naraz.
,,Čavko," objal ma Zayn a do ucha mi šepol, ,,prečo sa držíte za ruky?"
,,A nemôžeme?" spýtala som sa ho a odtiahla sa. Len na mňa divne pozrel, ale už to neriešil. Doma ma potom bude vypočúvať. A skončí to hádkou. Znova. Nerada sa s ním hádam.
,,Ideme?" opýtala som sa trochu nervózne.
,,Jasné!" zaradoval sa Niall a už sme smerovali do Nando's. Vošli sme dovnútra a hneď sme smerovali k najvačšiemu stolu, ktorý tam bol.
***
,,Kedy sa stretneme? Celý týždeň nahrávam," povedal smutne.
,,Ja idem do Ameriky."
,,Čo? Kedy? Prečo?"
,,Idem do Ameriky. O štyri dni. S chalanmi na turné. Asi na tri týždne."
,,Budeš mi chýbať. Ja tento týždeň začínam poriadne nahrávať. Od siedmej ráno do deviatej večer v štúdiu. Nonstop. Takže sa vidíme po tvojej Amerike."
,,Budeš mi chýbať."
,,Skype?"
,,Skype," objala som ho v aute a vystúpila som.
,,Kde si toľko bola?" spýtal sa Zayn vo dverách.
,,S Elliotom. Kde inde?"
,,Lav," chytil ma za predlaktie, keď som chcela ísť do izby.
,,Čo?!" odsekla som mu.
,,Ja," pozrel smerom na kuchyňu, z kade sa ozývali hlasy, ,,potrebujem s tebou hovoriť. Ale v súkromí." Pretočila som očami a zamierila do izby. Posadila som sa na gauč a Zayn oproti mne na postel'.
,,Lav, ja sa o teba bojím. Mne, sa nepáči, kol'ko času s ním tráviš."
,,Zayn, ja nie som malá. Viem sa o seba postarať."
,,Ja to chápem, ale nemám z toho dobrý pocit. Nechcem, aby ti ublížil."
,,On by toho nebol schopný."
,,Poznáš ho pár dni. Ako môžeš vedieť, čoho je schopný?"
,,Viem to Zayn. Ja mu verím."
,,A ja ti len vravím, že z neho nemám dobrý pocit."
,,Zayn, vobec ho nepoznáš!" už ma začínal vytáčať.
,,A ty áno?!" skríkol na mňa.
,,Možno nie dokonale, ale poznám ho lepšie ako ty! Viem, že on taký nie je!"
,,Ak ti ublíži, nechoď za mnou. Ja som ťa varoval," naštvane vyšiel vonku a tresol dverami na izbe. Spustila som sa na zem a slzy sa mi pustili dole prúdom.
,,Lav?" ozvalo sa spoza dverí.
,,Choď preč," zašomrala som si.
,,Lav," vošiel dnu.
,,Choď preč," zavrčala som ráznejšie.
,,Čo sa stalo?"
,,Nechcem o tom hovoriť."
,,Dobre, ale neplač. Prosím," usmial sa a utrel mi slzu.
,,Niall," šepla som a znova sa rozvlykala.
,,Poď ku mne," usmial sa a schúlil si ma do náruče.
,,Niall, ja som sa pohádala so Zaynom," šepkala som mu cez vzlyky, ,,on sa na mňa hnevá."
,,Nehnevá sa na teba. Určite nie," pohladkal ma po vlasoch.
,,Niall, ale on po mne kričal. Hádali sme sa a strašne. Ja som sa s ním nechcela hádať. Je mi to strašne l'úto," plakala som mu do trička.
,,Tíško, neplač. Pst," tíšil ma a hladil po chrbte.
,,Potrebujem si zapáliť," zašomrala som si a zamierila som na balkón.
,,Vonku je zima. Prechladneš."
,,Nezáujem," zašomrala som a zapálila som si.
,,Lav," zobral mi horiacu cigaretu z ruky.
,,Niall, nechaj to!" vytrhla som mu ju a potiahla som si z nej.
,,Nemala by si to robiť..." začal.
,,Niall buď ticho! Nechaj ma robiť, čo chcem!" vybehla som na neho. On sa na mňa len udivene pozrel a odišiel. Super. Hádam sa s každým. Ja som fakt hrozná. Dofajčila som druhú cigaretu, keď mi v hlave skrsol nápad. Niečo, čo by som nemala robiť, čo nesmiem robiť. Postavila som sa, zamkla som dvere na izbe, vošla som do kúpel'ky a začala sa som sa prehrabovať v skrinkách. Keď som to konečne našla, potichu som sa zasmiala a zavrela dvere na kúpel'ke.

Fall 24

Nakoniec som to napísala ešte dnes... Táto časť posteší najmä tie, ktoré majú radi Ashtona... :3 Romantiky tu bude až veľa, no ja vám sľubujem, že tieto (viacmenej) presladené časti sa pomaly blížia ku koncu... Ešte samozrejme budú, ale asi od 27 ich bude menej... Objaví sa nová postava a trošku sa to znova zamieša (Klaudia, ty vieš kto :D) trošku dosť... ale no nechajte sa prekvapiť ;)
AND! IMPORTANT! Zajtra ešte bude SOL a potom.. No Fall určite skôr ako v nedeľu nebude. Možno dám SOL, ale je to málo pravdepodobné. Asi pošlem Em pár časti, aby vám ich popridávala. Ak bude na hoteli wifi, tak sem dám minimálne jeden odveci príspevok. Všetko uviidíte, my dear unicorns. Ľubkam vás... Enjoyy... :)Xx - L
A HLASUJTE V ANKETE NAPRAVO!! NACHÁDZA SA NIEKDE TAM → → →

*24. časť*

Vystúpila som z taxíku a podala taxikárovi nejaké drobné. Poďakoval mi a ja som zdvihla hlavu k domu, pred ktorým som stála. Zistiť si jeho adresu fakt nebolo ťažké a dohodnúť sa s ostatnými členami jeho kapely, aby bol doma bolo ešte ľahšie. Zhlboka som sa nadýchla a stlačila zvonček. Z domu sa ozval smiech a odomykanie dverí.
,,Ahoj," pozdravil ma Calum a Luke spoza neho.
,,Ahojte," usmiala som sa a oni ma pustili dnu.
,,Ashtooooooon! Poď dole!" zakričal Luke na celý dom a ja som sa skoro rozosmiala.
,,O chvíľu tu bude," žmurkol Calum a spolu s Lukom odišli do druhej izby. Oprela som sa o stenu a čakala, kým príde. A nemusela som dlho.
Zbehol dole po schodoch a rozhliadol sa okolo seba. Keď pozrel na mňa, na chvíľku sa zamračil, no hneď potom sa usmial.
,,Nicole!" podišiel ku mne a silno ma objal, ,,chýbala si mi."
,,Aj ty mne. Preto som tu," odpovedala som mu a pustila ho z objatia. Opierala som sa o stenu a on stál predo mnou. Pozerali sme si navzájom do očí. Mal krásne oči. Takú tu farbu, ktorá sa nedá identifikovať. V prítmi sa na mňa usmieval a hladkal jedným prstom po líci.
,,Ash?" oslovila som ho, ,,naozaj si mi neuveriteľne chýbal," pošepla som a sklonila zrak, aby nevidel, že sa červenám. Ruka mu skĺzla z môjho líca na bradu a trochu ju nadvihol, aby som mu pozerala naspäť do očí. Nahol sa ku mne ešte viac. Nosy sa nám dotýkali a pery sme mali vzdialené len pár centimetrov.
,,Ty mne viac," vydýchol. Už som to nevydržala a postavila sa na špičky, aby sa naše pery konečne stretli. Zatvorila som oči a nechala sa unášať jeho sladkými bozkami. Ruka mu skĺzla na môj pás a ja som si tie svoje obmotala okolo jeho krku.
,,Neverím," pošepol, keď sa naše pery rozpojili, ,,neverím, že si tu prišla za mnou a teraz som ťa bozkával."
,,Tak tomu ver, lebo ja tu naozaj som. A nemám problém spraviť toto znova," zasmiala som sa a znova ho pobozkala.
,,Ja som ti to vravel Luke. Vravel som, že sa budú bozkávať. Čo si si myslel, že budú hrať šachy, abo čo?" ozvalo sa spoza Ashtonového chrbátu a ja som podľa hlasu spoznala Caluma.
,,Tak sa neposer. Ja som myslel, že tomu dá Ash trochu času. Nečakal som, že na to pôjde takto zhurta," odpovedal mu Luke a pobúchal Ashtona po chrbte, až odo mňa odskočil.
,,Ďakujem, že ste nás nechali samých," povedal ironicky Ashton.
,,Nemáte začo," odvetil so smiechom Calum.
,,Ale veď sa nemrač," povedala som mu s úsmevom a pohladkala ho po líci, po čom sa hneď usmial.
,,Poď, ukážem ti mesto," povedal s úsmevom a zamieril von. Preplietol si so mnou prsty na ruke a vtisol mi pusu na líce. Len som sa usmiala a zamierili sme do centra. Ukazoval mi rôzne miesta, smiali sme sa na hlúpostiach a užívali si náš deň.
,,Austrália nje nádherná," zhodnotila som.
,,Ja viem. Milujem to tu. Ale Londýn možno trochu viac," povedal a položil si ruku na moje rameno.
,,Prečo? Veď je tu krásne."
,,Ani nie. Londýn mi je oveľa sypmatickejší," odvetil. Len som pokrútila hlavou a pritisla sa k nemu bliššie. Dal mi pusu do vlasov a jemne ma hladil po ruke.
,,Ľúbim ťa," pošepol mi do vlasov a ja som sa zarazila, no on pokračoval, ,,ako som ti vtedy hovoril. Bola si moja platonická láska, ktorá prerástla v normálnu. Zbožňujem tvoje nádherné hnedé oči, tvoje krásne gaštanové vlasy, tvoje jamky v lícach, ktoré sa ti robia pri každom dokonalom úsmeve. Neuveriteľne som sa do teba zaľúbil," povedal a ja som len so začervenaním sklonila hlavu.
,,Ďakujem," pošepla som a sledovala svoje botasky. Zdvihol mi tvár, aby som sa na neho pozerala.
,,Si strašne roztomilá, keď sa takto červenáš," zasmial sa a ja som sa začervenala ešte viac. Lichotil mi. Nevedela som, čo mu na to povedať. Tak som ho len pobozkala, čomu sa vôbec nebránil. Vo vrecku mi zavybroval mobil, no vykašľala som sa na neho. Nechcela som rušiť našu chvíľku.
Naspäť do domu sme zamierili až po dobrej hodinke, keď začínalo pršať.
,,Ashton, pohni si!" zakričala som na neho so smiechom, keď sme utekali k domu, ,,už chcem byť v suchu a teple." Zastala som pred ich bránou a čakala na neho.
,,Vieš čo milujem? Dážď. A teba," zasmial sa a chytil ma okolo pásu, ,,a vieš po čom som vždy túžil? Po bozku v daždi," povedal s úškrnom a potom ešte takým sexy hlasom dodal, ,,s tebou."
,,Vyzerá to na tvoj šťastný deň," povedala som mu a dala mu pusu, z ktorej on vyrobil aspoň sto ďalších.
,,Ale teraz už poď dnu. Je mi zima," povedala som mu.
,,Ako povieš láska," žmurkol a potiahol ma k dverám. Otvoril ich jedným pohybom a pustil ma ako prvú dnu. Vyzuli sme si premočené topánky, vyzliekli mikiny a prebehli do jeho izby zanechávajúc za sebou mokré stopy.
,,Máš tu niečo na prezlečenie?" opýtal sa.
,,Tašku som nechala dole v hale," odpovedala som mu a jemne sa usmiala.
,,Skočím ti po ňu, okej?" tu pekne zostaň. Prikývla som a už ho nebolo. Prešla som k jeho skrini a vytiahla si jedno suché tričko. Mal tu dosť zimu a ja nechcem prechladnúť. Obliekla som si ho a prehrabla si vlasy na jednu stranu. Spomenula som si na správu, čo mi prišla, keď sme sa s Ashtonom bozkávali. Vytiahla som mobil a už ho išla odomknúť.
,,Nemôžem si pomôcť, ty v tom tričku vyzeráš lepšie ako ja," povedal so smievhom a dal mi pusu na odhalenú časť krku. Len som sa zasmiala a odomkla mobil, aby som si mohla prečítať tú správu, no keď som uvidela, od koho je, mala som náladu ju rovno zmazať.
No neurobila som tak a s blbým pocitom ju otvorila.

From: Hazz ;*
Time: 1:46 pm
Si myslíš, že sa ťa takto ľahko vzdám? Naozaj? Že na teba dokážem zabudnúť? Nicole ja ťa milujem. Najviac na svete. Ty si bola moja a navždy aj budeš. A je mi jedno, ako ti to dokážem. Získam ťa naspäť, aj keby to malo byť to poslednè čo urobím.x

Sosídž of laverz 8

Neviem sa zbaviť pocitu, že beriete SOL ako menej hodnotný príbeh...Ja si naozaj nemôžem pomôcť... Lebo keď na Falle je do dvoch - troch hodín po pridaní 5 komentov a na SOLke sú za dva dni ledva tri... Chápete, nie? Dnes som nad tým dosť uvažovala, že prečo to tak je, no na nič som neprišla... Nebaví vás to? Ja tento príbeh úplne zbožňujem... Mám ho strašne rada. Prečo? Sú tam chalani, je tam Elliot, je tam Em a je tam aj James (teda, budú tam.) A tí ľudia pre mňa niečo znamenajú... Chalani a Elliot, to nemusím vysvetľovať a myslím, že ani Em. A James ... Viac menej si ho predstavujem ako môjho kamoša... :) Ale týmto vám chcem povedať len toľko... Áno, zatiaľ sa tu nič nedeje. Ale to začne, nebojde sa. ;)
Enjoyy a 3+ komenty, aj keď viac by ma neuveriteľne potešilo :3 :)Xx - L

*8. časť*

,,No, už vrav," povedal Zayn, keď som si konečne s pocitom uvoľnenia potiahla z cigarety.
,,Takže, boli sme na takej nádhernej lúke s jazerom. Všade okolo les a ztamadiaľ bol úžasný výhľad všade. Ako sme tam prišli, už mal tam mal pripravenú deku s košíkom. Najedli sme sa toastov, dali si šampanské a len tak blbli. Potom sme opekali marshmallows a fotili sa."
,,Takže romantika?" spýtal sa Zayn trochu skleslo.
,,Áno," usmiala som sa. Z izby sa ozval moj mobil.
,,Počkaj chvíľu," povedala som a odbehla som to zdvihnúť.
,,Hi Lav!" pozdravil ma známi hlas v telefóne.
,,Ahoj sweetie," zasmiala som sa.
,,Ako si žiješ? Počkaj, neodpovedaj, ja viem. Dávaš rozhovory v pyžame na ulici s Tomlinsonom a randíš s Examplom. Mať tak tvoj život, nie tak si pískam," zasmiala sa.
,,Ale ja s Elliotom nechodím."
,,Vieš komu vrav rozprávky. Nestretneme sa? Od telefonovania ma bolí hlava."
,,O hodinku pred Starbucksom v centre," povedala som a rýchlo zložila. Určite by vyjednávala a skončilo by to tak, že by došla ku mne. Má presviedčací talent, ktorému vždy podl'ahnem. Na balkóne sedel Zayn a fajčil moju cigaretu.
,,Kto to bol? Elliot?" spýtal sa, bez toho aby na mňa pozrel.
,,Nie, kamoška," usmiala som sa a zobrala som mu z ruky cigaretu, ,,nemal by si fajčiť. Fanúšikom to vadí. A sl'úbil si, že sa pokúsiš prestať."
,,Prestanem, ak ja ty," zasmial sa.
,,Zayn," povedala som a chytila som ho za ruku. Zdvihol hlavu a zapozeral sa na mňa tými jeho čokoládovými očami.
,,Lav," šepol, chytil ma za bok a pritiahol si ma k sebe. Sledovala som jeho oči. Niekto tresol dverami, no nejak ma to netrápilo.
,,Hrdličký!" ozvalo sa z izby a mi sme od seba odskočili.
,,Tomlinson! Ty pako!" zanadával Zayn.
,,Hrdličký! Hrdličký!" kričal Louis a behal po dome.
,,Tomlinson sklapni!" zavrčal Zayn a ja som sa rozosmiala.
,,Uvedomuješ si, že v tých hrdličkách, si zahrnutá aj ty?"
,,Áno, lenže ja narozdiel od teba nie som zadaná," vyplazila som mu jazyk.
,,Louis!" zahučal Zayn a on naňho len vyplazil jazyk.
,,Ja sa idem chystať, nezabite sa tu dobre?" poslala som im vzdušnú pusu a vybehla som do izby. Hodila som na seba tielko s rifľami, bejzbalovú bundu, jemne som sa namal'ovala, zhrabla som kabelku so všetkými vecami a zbehla som po schodoch.
,,Idem! Prežite tu!"
,,Kam?" ozvala sa dvojhlasná odpoveď.
,,Za kamoškou?"
,,Akou?" spýtal sa Liam.
,,Nepoviem," vyplazila som mu jazyk a vošla som do haly. Prešla som okolo topánok na vysokom podpätku a nevenovala som im ani jeden pohl'ad. Musela som ich mať, lebo na žiadnu akciu by ma s chalanmi nepustili ak by som šla v botaskách. Dovod, prečo milujem šaty, až po zem - nevidno, čo mám na nohách. Vsunula som si nohy do mojich zničených Púm, zhrabla som kl'úče od auta a namierila som si to ku garáži. Stlačila som kl'úče a moje milované Audi zapípalo. Nasadla som a skontolovala som čas. O 15 minút sa máme stretnúť. Cesta mi trvá 10. Stíham. Naštartovala som a vyrazila.
Už z dialky som ju videla. Veď kto by ju nevidel. Úžasnè topánky, nádherné šaty, svetlo hnedé vlasy.
,,Čauko," objala som ju.
,,Ahoj," usmiala sa, ale nasilu. Chcela som sa jej niečo spýtať, no ona ma predbehla.
,,Nepôjdeme niekam? Nemám chuť sa baviť o mojom probléme v strede ulice." Chytila som ju za ruku a vošli sme do kaviarne. Podišla som ku pokladni a kúpila som dve vanilkové latté. Vyšli sme von a zamierili sme si to do parku.
,,No, o čom si sa to chcela baviť?" prerušila som ticho, ktoré medzi nami vládlo.
,,Sadneme si?" povedala a spustila sa na lavičku. Len som na ňu spýtavo pozrela.
,,Vraciam sa naspäť do Wolverhamptonu," povedala nakoniec.
,,Prečo?" skoro mi zabehla káva.
,,Nedokážem sa tu usadiť. Veď sa na mňa pozri. Za posledný pol rok som vystriedala 5 prác a dva byty. Myslíš, že ma to baví? Ledva mám na platenie podnájmu načas. Vrátim sa domov, k rodičom, nájdem si tam nejakú prácu. Bude mi tam lepšie," povedala skleslo.
,,Nie, to ti nedovolím. Čo budem robiť bez teba? S kým sa budem baviť?"
,,S chalanmi a s Examplom."
,,Em. Proste to pochop nikam nejdeš." Vytiahla som z kabelky mobil a rýchlo som naťukala sms.
'Zostaň doma, veziem ti prekvapenie. xo:) L'
,,Komu si písala?"
,,Uvidíš," zasmiala som sa a hodila som mobil do kabelky, no on presne vtedy zazvonil. Rýchlo som prebehla očami smsku.
'Len nech je dobré, hej? A čakám ťa. L  '
,,Poď!" potiahla som ju a odomkla som auto.
,,Nasadaj!" prikázala som jej.
,,Lav, nie. Musím sa zbaliť."
,,Nasadaj!" povedala som už ráznejšie a ona si s nevol'ou sadla dnu.
,,Ideme ku nám. A žiadne odvrávanie," zapla som rádio, aby nemohla vravieť.
Zaparkovala som u nás v garáži. Vystúpili sme a rýchlo sme prešli do haly.
,,Som doma! Liam! Migaj sem!" zakričala som a skopla som si topánky z noh. Em sa tiež vyzula.
,,No? Čo je to tvoje prekvapenie?" spýtal sa a vošiel do haly. Hneď ako zbadal Em, oči sa mu rozžiaril.
,,Ako rád ťa vidím!" povedal a silno ju objal.
,,Fajn, zvítanie máme za sebou. Choď do mojej izby, sú to posledné dvere naľavo, to si hádam pamätáš. Hneď som tu, len potrebujem vybaviť jednu vec," žmurkla som na ňu a počkala kým odíde.
,,Čím som si zaslúžil, že ma prišla pozrieť?"
,,Liam, musíš mi pomocť. Ona sa chce vrátiť naspať do Wolverhamptonu. Musíš mi pomocť, ju tu zadržať. Prosím. Ja ju tu potrebujem."
,,Dobre. Prečo chce odísť?"
,,Nevie sa usadiť. Nájsť si nejakú stálu prácu a normálne bývanie."
,,O niečom by som vedel," povedal, vytiahol mobil a vytočil nejaké číslo. Chvíľu čakal.
,,Ahoj! Mám na teba jednu otázočku Lou," povedal.
,,Pamätáš, ako si vravela, že potrebuješ asistentku? Ja viem, že ti Lav pomáha, ale aj tak? Potrebuješ? Och Lou, ty si zlato, ďakujem!" s úsmevom zložil.
,,Liam je čarovný! Woalá, všetko vybavené!"
,,Liam ďakujem za pomoc! Si vážne zlato!" zasmiala som sa.
,,Čo by som pre Em nespravil?" zasmial sa a vrátil sa do obývačky. Vybehla som do izby, kde ležala Em na mojej posteli.
,,Good news," zahlásila som, keď som vbehla do izby.
,,Vrav!"
,,Mám pre teba prácu aj bývanie! Neďakuj mi, radšej svojmu úžasnému bratrancovi," zasmiala som sa.
,,To nemyslíš vážne! Och Lav ďakujem!"
,,To nie ja, ale Liam."
,,To je jedno!"
,,Takže ideme ti do bytu po veci, aby si sa mohla presťahovať." Zbehli sme po schodoch, ani sme ich nepozdravili a vydali sme sa na cestu do Londýna. Keď sme dorazili k nej do bytu, zbalila sa raktevou rýchlosťou.
,,Takže kde budem bývať?" spýtala sa, keď sme nakladali jej jeden kufor do mojho auta.
,,U nás."
,,Lav. To nemožem."
,,Prečo?"
,,Vlasne , možem..." začala.
,,Kde je problém?" zasmiala som sa a naštartovala som.
,,Nebudem vám na obtiaž?"
,,Čo blbneš?"
,,A čo práca? Nie je to Londýn, vodičák nemám a vy ma nebudete nosiť."
,,Prosím ťa. Tvoja práca sa začína za 4 dni. Ideme do Ameriky," povedala som bez zaváhania. Vďaka chalanom, mám všetky dátumy, časy a všetko v hlave.
,,Ďakujem ti," šepla a usmiala sa.
,,Pre teba vždy sweetie," zasmiala som sa a zaparkovala som auto. Vytrepali sme sa aj s kufrom do haly.
,,Kto došiel?" ozval sa Harry.
,,My!"
,,Kto my?" spýtal sa Harry a už bol na chodbe.
,,Vy sa ešte nepoznáte. No vlasne, Harry ťa nepozná. Harry, toto je Em."
,,Teší ma. A čo ten kufor?" spýtal sa.
,,Liam vám nič nepovedal?"
,,Nie, LIAM, nám NIČ nepovedal! Však Liam?!" zakričal Harry.
,,To nič. Ja si kl'udne nájdem niečo iné," usmiala sa Em a otočila sa.
,,Nie, nie, nič také. O jedného sexy človiečika viac, pod touto strechou," zasmial sa.
,,Hazza, kroť si pred Em, svoje perverzné pudy, hej? Ak jej dačo spravíš, budeš mať so mnou problém," zahriakol ho Liam.
,,A čo si jej oco?"
,,Nie, je moj bratranec," zasmiala sa Em.
,,Liam, ako to, že si mi ju nepredstavil skor?"
,,Možno som nechcel," zasmial sa a zobral jej kufor.
,,Em, možeš bývať v mojej izbe kým ti nepripravíme nejakú druhú. A nie, neberiem ako odpoveď," zasmiala som sa.
,,A čo ty?" spýtala sa.
,,Ona spí so mnou," ozvalo sa spoza nás. Em sa strhla, no ja som sa ani nepohla.
,,Uniklo mi niečo?"
,,Nie. Len tak v skratke. O štyri dni odchádzame preč na tri týždne, takže buď zbalená. Kúpeľňa je za týmito dverami. Je do nej prístup len z tejto izby, takže ti tam nikto nevlezie. Chladnička je vačšinou plná. Teraz máme vol'no, takže možno nebude nikto doma. Keby niečo, som u Zayna. A ešte. Nelez chalanom do postelí," zasmiala som sa, ,,to možem len ja."
,,Fajn, všetkému rozumiem."
,,Hej! Ty lezieš do postele aj niekomu inému ako mne?"
,,A ešte, ak by si niečo potrebovala na oblečenie, moja skriňa ti je k dispozícii. A Zayn, jasne že nie! Som len tvoja!"
,,Už som sa zľakol." Hodila som pohl'ad na Em, ktorá na nás len tak čumela.
,,Zvykaj si," ozval sa Louis z dverí, ,,inak ja som Louis."
,,A ešte jedno pravidlo," povedal rýchlo Zayn, ,,nevoláme sa hrdličky!"
,,Jasné hrdličky!" zasmial sa Louis a poslal nám pusu.
,,Ja som Em," usmiala sa na Louisa.
,,Fajn, my padáme," zasmiala som sa a Zayn ma potiahol do našej izby.

Fall 23

Mám časť! ★mexická vlna★ :D No, je trochu kratšia, ale za to vlastne nemôžem... Teda môžem, ale začiatok ďalšej časti som chcela mať tak v celku, ako ju mám :D Takže enjoyy... ♥
A ja idem pozerať hokej... Slovensko - Rusko... Čo mi pripomína... Nemali sme sa na zajtra naučiť na zajtra básničku z ruštiny? ô.Ô Ale veď let it be, zajtra bude dosť času.. ;D Takže enjoyy (nevravela som to už?) and leave comment... 3+, ako stále ;)
baj d vej - na pravo máte anketuuuuu!! hlasujte tam prosím...!!! Thanx :)Xx - L

*23. časť*

Ako ten debil mohol?! Ako ma mohol podviesť s Emily?! Ako sa s ňou mohol vyspať? Prečo to urobil? Prečo? Zlomil mi srdce! Čo som pre neho naozaj nič neznamenala? Naozaj mi celú dobu klamal? Sviniar jeden.
Niekto zazvonil, tak som išla otvoriť, no keď som uvidela kto tam stojí, mala som chuť zabuchúť dvere pred jeho nosom. Teda, aj som to spravila, no nestihli sa zavrieť úplne a on sa pretlačil dnu.
,,Láska prepáč mi to prosím," povedal a pozrel na mňa so psími očami.
,,Čo ti mám odpustiť? Že si ma podviedol? Zlomil mi srdce? Oklamal ma? Nie, ďakujem ale toto ti nebudem odpúšťať. Nemám ani najmenší dôvod.Takže, tam sú dvere," ukázala som na nich.
,,Drobec prosím!"
,,Vypadni. Počítam do troch," oznámila som mu.
,,Láska bol som opitý!"
,,To nie je ospravedlnenie. Raz.
"
,,Najstražili to na mňa!"
,,Dva."
,,Nicole ja ťa ľúbim."
,,Tri," povedala som a strelila mu facku. Od obývačky sa ozval tlmený smiech. Je milé, že to Edovi príde vtipné.
,,Nenávidím ťa Harry Styles. Pochop to a vypadni," povedala som a ukázala na dvere. On so sklonenou hlavou odišiel preč.
,,Si mu dobre dala," povedal Ed so smiechom a ja som len pokrčila plecami.
,,Nebuď smutná, všegko bude dobré. Na sto percent," objal ma okolo ramien a ja som len s povzdychom prikývla.
,,A teraz si poďme pozrieť nejaký film."
,,Ale iba horor, na romantiku a komédie fakt nemám náladu," usmiala som sa.
,,Ako si praješ," odpovedal mi, ,,choď spraviť popkorn, ja zatiaľ niečo vyberiem."
Vytiahla som zo skrinky popkorn a strčila ho do mikrovlnky. Oprela som sa o kuchynskú linku a zahľadela sa von oknom, na ktoré dopadali kvapky veľké ako hrachy. A mne sa raz znova pustili slzy z očí. Prečo na neho musím stále myslieť? Lebo ho ľúbim. Ale už nechcem. Už ho viac nechcem ľúbiť, už naňho nechcem myslieť. Už viac nie. Chcem zabudnúť na všetko čo sa s ním spája. Na všetky spomienky, všetky slová, všetky dotyky... Na neho.
V myšlienok ma vytrhlo cinknutie mikrovlnky. Opatrne som z nej vytiahla horúce vrecúško a vysipala jeho obsah do misky, ktorú som odniesla do obývačky. Ľahla som si na gauč a misku si položila do lona. Pomaly som z tamadiaľ odjedala kúsok po kúsku. Ed zapol telku a sadol si ku mne.
,,Čo si vybral?" opýtala som sa ho a znova odjedla z popkornu.
,,Volá sa to, že Žena v čiernom. Videla si?" odpovedal mi.
,,Nie," usmiala som sa a oprela sa o jeho hruď. On si položil ruku na moje plecia a jemne ma hladkal. Film sa začal. Obaja sme sa ho zamyslene sledovali. Miestami to bolo fakt strašidelné.
Hlavne v tej chvíli, keď mi zazvonil mobil. Ed aj ja sme až podskočili od ľaku.
Natiahla som sa po neho a jedným pohybom ho odomkla.

From: Ash:)
Time: 8:06 pm
Chýbaš mi drobec. xox:)

Na tvári sa mi automaticky roztiahol úsmev.

To: Ash:)
Time: 8:07 pm
Aj ty mne. Veľmi. xx

From: Ash:)
Time: 8:09 pm
Kiež by si tu mohla byť so mnou. xox:/

Kiež by som mohla byť s ním. Prečo je všetko také komplikované? Prečo je on tak ďaleko?

To: Ash:)
Time: 8:14 pm
Kiež by som mohla. xx:)

A vlastne... Čo mi bráni?
,,Ed?" oslovila som ho, ,,mala by som na teba jednu otázočku," usmiala som sa a myšlienkami už bola pri tom, ako ho prekvapím.

Sosídž of laverz 7

Venujem mojmu ananásovémukoláčiku (tak ťa mám volať?? :D) ♡
Ako vždy, 3 komenty... Enjoyy :)Xx - L

*7. časť*

,,Zayn! Pusti ma! Za pol hodinu musím ísť," kňučala som, zatial' čo ma Zayn zvieral v náručí, ,,pozri sa ako vyzerám!" Mala som na sebe jeho rozťahané tričko a tepláky a vlasy mi stáli na všetky strany.
,,Nikam nejdeš!"zasmial sa.
,,Louis! Niall! Liam! Harry! Pomožte mi! Prosím!" kričala som.
,,Nie! Nepotrebuje pomoc!" zakričal Zayn.
,,Chalaní! No ták! Prosím! Louis!" zakričala som. Na schodoch sa ozvali kroky.
,,No?" vošiel ku nám do izby.
,,Zayn ma nechce pustiť von," zakňučala som.
,,Zayn," zavrčal Louis.
,,Ale Loui! Čo tu budem robiť? Ty budeš s El, Liam je vonku s Andym, Niall je v Írsku a Harry je pravdepodobne u nejakej pipky. Umriem od nudy!"
,,Nerád to vravím Zayn, ale mal by si niekam vypadnúť. Ísť von, zabaviť sa v bare. Keď tu nemáš Perrie, si strašne upriamený na Lav. Musíš sa odreagovať. Chápeš?" povedal Louis a Zayn trochu uvol'nil zovretie svojich rúk. Ja som to využila a rýchlo som sa mu vytrhla.
,,Ďakujem Louis, si zlato," zasmiala som sa a odbehla som sa obliecť.
Zazvonil zvonček pri dverách. Dokelu, nestíham. Rýchlo som sa domal'ovala a rozbehla som sa do izby po kabelku.
,,Lav! Pohni si!" zakričal z dola Louis.
,,Jasné, hneď som tam!" povedala som, hádzajúc si veci do kabelky. Mobil, peňaženka, cigarety so zapal'ovačom, servítky, žuvačky. Mala by som mať všetko. Zatvorila som izbu a rozbehla som sa dole. V obývačke sedel Elliot a rozprával sa s Louisom a Zaynom.
,,Ahoj," pozdravila som ho. On sa postavil a objal ma.
,,Ideme," chytila som ho za ruku a vytiahla do haly.
,,Elliot, vráť ju celú a nech je do 20:00 doma," povedal Zayn.
,,A čo si moj oco?" spýtala som sa ho naštvane. Zayn sa zatváril trochu smutne.
,,Idem. Do rána som tu. Ak nie, mám mobil," rozlúčila som sa s nimi a s Elliotom sme vyšli von, nasadli sme do auta a vyštartovali sme.
,,Kam ideme?"
,,To je prekvapenie," zasmial sa.
,,Nenávidím prekvapenia," zašomrala som si.
,,Tak máš smolu," zasmial sa a odbočil na pol'nú cestu. Po pár minútach cesty zastavil pri nejakom lese.
,,Počkaj tu," povedal a vystúpil. Sledovala som ho ako obišiel auto a zastavil pri mojich dverách.
,,Nech sa páči madam," elegantne mi otvoril dvere.
,,Ďakujem," rozchichotala som sa. Chytil ma pod pazuchu a vykročili sme. Po asi 5 minútach chôdze sme dorazili na lúku. Bolo tam nádherne. Výhl'ad na jazero, krásne voňavá tráva, motýle lietajúce všade okolo.
,,Poď!" povedal a potiahol ma smerom k nejakým veciam. Deka, košík.
,,Och, Elliot, to je tak nádherné," šepla som a pritiahla som si ho k sebe aby som ho mohla objať.
,,Nie je začo, maličká. Na toto miesto sa chodievam odreagovať, prečistiť si mysel. Si prvá, koho som tu zobral," usmial sa.
,,Je to krásne. Niečo tak dokonalé, pre mňa ešte nikdy nikto nespravil. Teda, okrem chalanov, ale to sa neráta," povedala som mu a on sa zasmial.
,,Naozaj nikdy nikto? Ani keď si bola mladšia?" pozrel na mňa a ja som aj bez toho, aby si zložil okuliare, vedela, ako na mňa vyval'uje svoje oči.
,,Nikto," šepla som a spustila sa na deku. Po pár sekundách, si ku mne sadol aj on. Objal ma okolo pliec.
,,Deje sa niečo?" šepol.
,,Nie, nie," usmiala som sa na neho mojím falošným úsmevom.
,,Lav," chytil ma za bradu a pootočil si moju tvár ku sebe, ,,úsmev! Ale prirodzený, prosím."
,,Pre teba všetko," zasmiala som sa a nahodila som už prirodzenejší úsmev.
,,Tak sa mi to páči," usmial sa a otvoril pinikový košík.
,,Takže, čo bude dnes na večeru?"
,,Predstavujem špecialitu podniku Examplove lúky. Je to novinka, delikatesa! Bude sa to priam rozplývať na jazyku. Určite si toto jedlo zamilujete! Prestavujem vám," urobil odmlku a strčil ruky do košíku, ,,toasty! Zapečené chleby s kečupom, syrom a šunkou! Woalá!" položil predomňa plastový tanier s obyčajným toastom. Potlačila som smiech a poriadne som si ho prezrela.
,,Hm, vyzerá to úžasne! Bolo to kopmlikované na prípravu?"
,,Nie, nebolo. Pripravovali sme to len šiesti," zasmial sa.
,,To fakt?" opýtala som sa ho so smiechom.
,,Jasné. Ja a piati hasiči," zasmial sa a z košíka vytiahol šampanské. Detské šampanské. Veď musí riadiť.
,,A čím som si zaslúžila toto nádherné detské šampanské?" zasmiala som sa.
,,Tým, že si tu so mnou išla. Čím iným?" zasmial sa a začali sme jesť. Dojedli sme, keď už slnko začínalo zapadať.
,,Počkaj! Nehýb sa!" prikázala som mu a začala som sa hrabať v kabelke. Po chvíli prehrabovania, som našla svoj mobil a zapla som na ňom foťak.
,,Toto bude perfektná fotka," povedala som a stlačila som spúšť.
,,Ukáž mi ju!" povedal a nahrnul sa ku mne. Naklonil sa nad mobil a pozrel si fotku.
,,Kto ti dovolil pohnúť sa?" zatvárila som sa vážne.
,,Prepáč," hodil po mne ospravedlňujúci pohl'ad a posadil sa naspať ako sedel.
,,Srandovala som. Mal si sa vidieť," rozosmiala som sa.
,,To nebolo pekné. Kazíž romantiku," zahriakol ma a ja som pretočila očami.
,,No dovol'? Tú romantiku som si nevšimla," chytila som mobil do ruky a znova som ho odfotila.
,,Nefoť ma! Radšej mi hoď tvoj zapal'ovač," požiadal ma.
,,Ako vieš, že ho mám?" spýtala som sa ho ale podala ho.
,,Keď sme sa prvý krát stretli, fajčila si," zasmial sa a zapálil oheň.
,,Pravda. Moj zlozvyk."
,,No, to máš pravdu," uchcetol sa, za čo si vyslúžil jedno buchnutie do ramena, ,,máš rada marshmallow?"
,,Kto nie?"
,,Neviem," napichol ich na paličky a ja som neodolala a znovu som si ho odfotila.
,,Ako chceš," povedal a vytiahol svoj mobil. Zapol foťák a začal ma fotiť.
,,Vieš o tom," začal, keď sa prestal smiať na výrazoch, čo som hádzala, ,,že nemáme okrem tej fotky z parku, žiadnu spoločnú?"
,,Viem o tom," usmiala som sa a to som už sedela hneď pri ňom. Tak je dosť silný, čo už. Urobili sme aspoň milión fotiek a na polovičke z nich sme sa smiali ako šialený. Proste sme si užívali náš večer.
***
Potichu som odomkla dvere, aby som nikoho nezobudila. Predsa, z lúky sme odchádzali o 1:32, na to, že mi Zayn volal každú chvíl'u. Vošla som do obývačky, z ktorej sa ozývali zvuky telky.
,,Ahojte," pozdravila som ich. Obaja odtrhli obraz od telky a pozreli na mňa. Prvý sa ozval Zayn.
,,Meškáš," povedal vyčítavo.
,,Prepáč, že som sa bavila!" odvrkla som mu. Kazí mi náladu.
,,Mohla si aspoň zavolať, alebo aspoň napísať. Bál som sa o teba!" povedal a postavil sa.
,,Zayn, nie som už malá! A ty, nie si moj rodič!" vyštekla som mu do tváre, no v zápätí som to oľutovala. V jeho očiach, som videla, že ho to zabolelo, tak isto ako mňa.
,,Prepáč," rýchlo som sa mu ospravedlnila. On len pokrútil hlavou a dal sa na odchod.
,,Zayn! Počkaj! Prosím," kňučala som. Dobehla som ho, keď vošiel do izby.
,,Zayn," chytila som ho za ruku, ,,zlato. Prepáč mi to prosím! Prepáč! Ja som to tak nemyslela." Stiahla som ho k sebe do objatia.
,,Bolelo to, keď si to povedala," šepol mi.
,,Zlato prepáč! Ja som bola len trošku naštvatá. Prepáč," ospravedlňovala som sa mu ako blázon.
,,Lav. Kľud. Je to v pohode," usmial sa, ,,ako bolo?"
,,Dokonalo," zasmiala som sa.
,,Popíš mi to bližšie," usmial sa, ja som sa postavila z postele a začala som si hl'adať pyžamo.
,,Zajtra, dobre? Teraz som už vel'mi unavená," zasmiala som sa a ľahla som si do postele vedľa neho.

Important oznam!

Hi guys, tie, ktoré by ste si našli čas, tak sa mrknite do kolónky so Same Mistakes. Zmenila som tam jednu dosť závažnú vec. Aloha! :) *Mrs. Styles*

Sosídž of laverz 6

Ako som sl'úbila, SOL :) Dnes som pridávala aj Fall 22, takže kto ešte nečítal... Prečítajte si a komenty ma nenaštvú, práve naopak ;)
Ako ste si mohli všimnúť (ak ste si nevšimli, tak vám to oznamujem) hrala som sa so vzhl'adom blogu. Nal'avo je taký stlpček, ktorý sa mi nesmierne páči a proste, trochu som to tu pomenila. :) Čo vám chcem povedať, že niekde tam ------> je otázka... Ohl'adom Fallu, takže hlasujte... Fakt ma to zaujíma. :)
No a enjoyy časť a čo vám poviem... dlhá a viac menej odveci. :D pozn. medzi * sú spomienky, chapitos? :D 3+ komenty :)Xx - L

*6. časť*

,,Paul," oslovila som ho čo najjemnejšie, ,,neobviňuj z toho Louisa. On za to nemože. Nie je to jeho chyba," venovala som Louisovi jeden dlhý pohl'ad, ,,ja, je to moja chyba. Keď sme zbadali novinárov, presvečila som Louisa, aby sme s nimi spravili rozhovor. Odhováral ma od toho, no nakoniec som ho presvedčila. Nehnevaj sa na neho. Prosím. Je to moja chyba, moja vina. Ponesiem za to hoc aké následky." Usmiala som sa na Louisa. Pozeral na mňa ako na zázrak.
,,Lav? Nerozumiem. Veď ty si bola vždy dobré dievča. Čakal by som to od Louisa. Ale dobre. Zabudnime na to. Zavolám im, aby stiahli to video, aj keď už bude neskoro. Nehnevám sa na vás," s tymito slovami zrušil.
,,Nemáš zač," ospravedlňujúco som sa pozrela na Louisa a silno som ho objala. Chcela som sa od neho odtiahnuť, no on sa zrazu spametal a položil si ruky na moj chrbát, čím mi zabránil odtiahnuť sa.
,,Och, Lav, nevieš si predstaviť, ako ti ďakujem! Zachránila si ma! Už chápen, prečo ťa Zayn volá sweetheart. Si zlatíčko. Ja neverím, že si to pre mňa spravila. Ďakujem ti," oprel si čelo o moju rameno. Pocítila som, ako mi tričko pod jeho tvárou vlhne.
,,Loui? Ty plačeš?" spýtala som sa ho. Divne som pozrela na chalanov.
,,Paul nebol takto naštvatý, od kedy sme sa všetci zrúbali v bare a načapali nás novinári. Nakričal na nás, úplne sa na nás naštval. Strašne sme ho vytočili. Mali sme z toho strašné problémy. A on vie odhadnúť, kedy z toho budú problémy a kedy nie. Louis by skončil. Mal by taký problém, že koniec. A ty, si ho presvečila pár slovami," vysvetlil mi Niall, ,,zachránila si ho."
,,Och Loui, veď ja som tu od toho aby som vám pomáhala. Ste moji najlepší kamaráti. Musela som ti pomocť z kaše. Ak by si mal problémy, kvoli nejak hlúposti, čo sme spolu urobili, mala by som také výčitky svedomia, že by som sa nevedela nadýchnuť. Chápeš? Ste pre mňa všetko, nikdy vás nenechám v kaši. Jasné?" zdvihla som mu hlavu, aby sa mi pozrel do očí. Mal ich celé červené, plný nos no na ústach mal úsmev.
,,Nemáš začo," usmiala som sa a postavila sa. Dala som mu pusu do vlasov a podišla som k Zaynovi, ktorý sa celý čas nezmohol ani na slovo.
,,Došli ti slová, zlato?" zasmiala som sa a sadla som si mu na kolená. Stále nič nevravel.
,,Zaujímavé," skonštatoval Harry, ,,kebyže sa Louisa nezastaneš, mal by obrovský problém on, aj my. Ty si však zobrala všetku vinu na seba a nič. Nikto nemá problémy. Kde si bola, keď som chodieval piť skoro každú noc?"
,,Hm, pravdepodobne doma," zasmiala som sa.
,,Nevedel som, že vieš tak dobre klamať," povedal Zayn, keď sa konečne spametal, ,,v tom rozhovore, teraz pred Paulom. Si talent."
,,Štyri roky herectva spravia svoje," povedala som a rýchlo som zažmurkala. Na minulosť myslieť nebudem. Vydržala som to pri rozhovire, vydržím to teraz.
,,Idem hore hej?" vstala som mieriac najrýchlejšiou možnou cestou do Zaynovej izby. Schmatla som krabičku s cigaretami a posadila som sa na balkón. S roztrasnenými rukami som si otvrorila a zapálila až na tretí pokus. Potiahla som si a potom som už nevydžala z mojho oka vytiekli prvé slzy. Ignorovala som to a myšlienkami som bola pri nich. Pri l'uďoch, čo mi pomohli.

*..,,Mami, mami! Ale ja nechcem ísť na výlet! Ja sa bojím autobusov. Naháňajú mi strach. Zostaňme doma. Prosím," malé dieťatko úpenlivo prosilo svoju mamu. ,,Nie Stephanie, ideme!" povedala a natúpili aj s otcom...*

Teraz mi to prišlo až smiešne. Mama a otec. Význam neznámy.

*...,,Mami? Nejde ten autobus nejak divne?" pýtalo sa dievčatko každú chvíl'u. Všetko bolo v poriadku, dokým... Autobus narazil. Vlak, mu nedal prednosť. Ozval sa krik a potom ticho. Len plač malého dievčatka. ,,Mami? Oci?" pýtalo sa s plačom. Nedostalo však žiadnu odpoveď...*

Slzy mi kvapkali na kolená a každé miesto, kam dopadli, príjemne zahriali.

*...,,Ujo? Prečo dávate mojich rodičov do tých čiernych tašiek? Stalo sa niečo?" pýtalo sa ustráné dievčatko. ,,Ako sa voláš?" usmial sa na ňu prívetivo. ,,Stephanie," dievčatko sa usmialo, ,,budeme kamaráti?" Doktor sa usmial tiež a prikývol. ,,Ukážem ti jednu moju známu. Bude tvoja kamarátka. Počkaj tu, hneď jej zavolám." Dievčatko si sadlo do trávy a sledovalo lienku, ktorá sa snažila vzlietnuť....*

Aký mala vtedy bezstarostný život. Nechápala čo sa okolo nej deje.

*...,,Stephanie!" zazjapala vychovavátel'ka, ,,kde si?" Dievčatko sa len zasunulo hlbšie do skrine, do jej šiat. Nechápala to. Ujo povedal, že to bude dobrá kamarátka no ona Stephanie nemala rada. Stále na ňu kričala a keď nepočuvla, tak jej nedala jesť. Vychovávatel'ka otvorila skriňu. Uvidel tam dievčatko, natlačené medzi kabátmi. Zdrapla ho za vlasy a vytiahla von. Dievčatko vykríklo od bolesti, za čo dostalo facku...*

Priložila som si ruku na líce.

*...Chytila do ruky svoj ruksačik s najdoležitejšími vecami a po špičkách sa vytratila von. Tá teta ju bila a to dievčatko trpieť nechcelo. Malo síce len sedem rokov, ale vedelo, že musí ísť preč. Vybehla na ulicu. Bola osvetlená pár lampami. Vydala sa na cestu. Po dlhom a únavnom kráčaní, dievčatko zastalo pred vel'kou bielo modrou budovou. Stáli pri nej autá, ako boli vtedy, pri autobuse. Vošla dnu. Za stolom sedela teta, ktorá telefonovala. Dievčatko k nej podišlo a zapozeralo sa na ňu. ,,Teta? Ja hl'adám jedného svojho kamaráta," šeplo. ,,Ako sa volá?" ,,Ja neviem. Ale ja som Stephanie. On dával mojich rodičov do takých čiernych tašiek. A povedal, že možme byť kamaráti." ,,Och, Stephanie, neviem ti pomocť. Mala by si ísť domov. Je neskoro." ,,Ale ja nemám domov. Ušla som. Tá teta ma bila." ,,Pospi si zatial' tu na gauči. Ráno, ti pomožem dobre?" ,,Dobre," odpovedalo dievčatko zívajúc, ,,teta? Budete moja kamarátka?" ,,Určite zlatíčko," povedala a Stephanie zaspala s dobrým pocitom pri srdci....*

Slzy mi už tiekli prúdom dole.

*...Nenávidím svoj život! Z dievčatka už bolo dievča. Vyrástla a zistila, že celý život, žila v klamstve. Jej takzvaná mama a otec, si ju adoptovali. Bola len ich bábika. Nikdy ju nel'úbili úplne. Otvorila dvere do kúpel'ne a vytiahla zo skrinky žiletku. Chcela to vyskúšať. Sadla si do vane a pomaly si spravila jeden rez. Najprv to trochu štípalo, ale hneď to prešlo a pocítila úl'avu. Práve dovršíla svoje 14 narodeniny...*

Prešla som si rukou po zápastiach. Ak som sa poriadne zadívala, ešte bolo vidno niektoré jazvy.

*...Strčila si slúchadká do uší a pustila si na plné pecky pesničky od Exampla a Simple planu. Jediné, čo ju prinútilo, neísť do kúpel'ky a nesiahnuť po žiletke. Občas, však ani to nepomohlo. Všetci dievča nenávideli, šikanovali. Začo? Že sa na nič nehrala. Že bola, sama sebou. Že si žila, akoby bol každý deň posledný....*

Spomienky mi zaplavovali celú moju mysel'. Na všetky deti, ktoré ma nenávideli, urážali. Ako som kvoli nim trpela. Až do jedného dňa.

*...,,Všetci sem!" zakričala vychovavátel'ka. Dievča, už malo 19 rokov. Nemohlo sa dočkať svojich 20. narodením, aby z tade konečne vypadla. Zbehla do haly. Stáli v nej nejaký piati chalani. To bude nuda. Šuchla sa na stoličku a pustila si hudbu v slúchadkách. Niekto si k nej prisadol. ,,Ahoj," pozdravil ju jeden z tých chalanov. ,,Čav," odsekla mu. ,,Prečo nie si s ostatnými? Skvele sa bavia," kývol hlavou ku skupine vedl'a. ,,A prečo tam nie si ty?" ,,Prišli sme tu, lebo máme potešiť všetky deti. Tak ťa chcem potešiť." ,,Nepotrebujem nikoho," odvrkla a postavila sa na odchod. On ju chytil za predlaktie a stiahol naspať na stoličku. ,,Au," dievča syklo od bolesti. Chlapec na ňu prekvapene pozrel a vyhrnul jej rukáv na mikine. Celá ruka, bola posiata reznými ranami. ,,Prečo to robíš?" ,,Ak by si mal moj život pochopil by si!" odsekla mu a chcela odísť, no on ju nepustil. Dievča opať kleslo na stoličku. ,,Sl'úb mi, že to už viac nespravíš," povedal a hypnotizoval ju svojimi čokoládovými očami. ,,Sl'ubujem," šeplo dievča...*

Pousmiala som sa nad touto spomienkou. Moje prvé stretnutie so Zaynom. Stálo to za to.

*...,,Ďalší!" ozvalo sa a dievča zdvihlo nos. Túto prácu dostane. Aj keby mala vraždiť. Šikovne vkráčala na pódiu, odrecitovala som svoj upravený životopis a vrátila sa do čakárne. Oslnila ich, určite. Po hodinách čakania, ju a ďalšie štyri dievčatá zavolali na pódiu. Stáli na ňom piati chalani, približne vo veku dievčaťa a jeden tučnejší, ktorý mohol mať 30. Dievča ich prebehlo pohl'adom, no pri poslednom jej zmrzol úsmev na tvári. Automaticky sa chytila za predlaktia. Nečakala, že ho ešte niekedy uvidí. Ten starý, si odtiahol chalanov k sebe. Keď sa vrátili, začal: ,,Rozhodli sme sa, pre slečnu Gleave. Ostatné možte ísť domov." V dievčatku sa všetko rozjasalo. Bol to nádherný pocit, ako keď jej ujo s tetou povedali, že budú jej kamaráti. Hrialo ju pri srdci. ,,Ahoj! My sme One Direction. Ja som Louis a toto sú Niall, Harry, Liam a Zayn." Dievčatko zalapalo po dychu, keď sa jej pohl'ad stretol so Zaynovým. On tak isto. ,,Ja som Stephanie. Ale volajte ma Lav." ,,Ja neverím," šepol Zayn. Dievčatko sa na neho usmialo. ,,Tak ver. Niekedy, sa dejú zázračné veci. Tak, ako ty vtedy. Zachránil si ma. Bol si jedným z tých, čo mi pomohli. Vďaka tebe tu teraz stojí, silná a zdravá. A to len vďaka tomu, že sa vo mne v ten deň niečo zlomilo. A zlomili to tvoje čokoládové oči," povedalo dievčatko a znova sa zahl'adelo do tých očí, ktoré pre ňu tol'ko znamenajú....*

Utrela som si slzy a postavila som sa. V dverách stála postava.
,,Prečo si plakala?" spýtal sa a privynul si ma k sebe.
,,Spomínala som," šepla som mu do hrude.
,,Nad tvojou minulosťou? Stephanie, zlatko, je to za tebou. Neplač."
,,Zayn. Nevolaj ma tak. To meno bolí."
,,Prepáč Lav."

Fall 22

Po 5 dňoch mám časť..  A aj venovanie. Dokonca dvom l'uďom! Tak poporiadku. Prvé bude Em, pretože 22 je jej obl'úbené číslo a ja mám vo zvyku to tam furt pokaziť... :) A druhé.... Babe, ktorá ma neuveritel'ne včera potešila... Som pozerala tak :O Pre Kladiu... Moju "Lav'sLover" Enjoyy and leave comment... Aspoň 3 :) ale keď bude do večera (asi 22:00) 5 komentov, dám dnes ešte aj SOL ;) :)Xx - L

*22. časť*

Zobudila som sa s hroznou bolesťou hlavy. Ani sa tomu nečudujem, po mojom včerajšom pití. Opatrne som sa posadila a potom aj postavila. Nenormálne ma naplo, takže som sa rozbehla do kúpel'ky, kde som vypl'ula obsah svojho žalúdka do záchoda. Už nikdy nebudem piť.
Vliezla som do sprchy a pokúsila sa zo seba zmyť smrad od cigariet a vodky a hlavne si prečistiť hlavu. Prečo mi toto urobil? Prečo ma podviedol? Prečo, prečo, prečo? Znova som sa rozplakala.
Po pol hodine som vyliezla zo sprchy úplne premočená. Zababušila som sa do županu, na hlavu si dala turban a prešla do kuchyne. Ed sedel pri stole a niečo robil na mobile. Pravdepodobne odpisoval fanúšikom.
,,Ahoj," povedala som potichu. Zdvihol hlavu a položil mobil na stol.
,,Drobec," pošepol a rýchlo ma objal, ,,bude to dobré." Začala som mu plakať do ramena.
,,Vieš čo je na tom najhoršie? Že ty si mi to vravel. Varoval si ma a ja som ťa nepočúvala. Pomotal mi hlavu a ja som nemyslela na nič iné, než na neho. Bola som zaslepená a nedala na tvoje rady. Ako to ja teraz l'utujem," povzdychla som si. Nič nepovedal, len ma ďalej držal v svojom náručí.
,,Neboj, všetko bude dobré," povedal mi.
,,Dúfam," povzdychla som si.
,,Bude neboj. Musím ísť za Johnom, ale keď sa vrátim tak si spravíme večer ako za starých čias, dobre?" opýtal sa a ja som len prikývla.
,,Pa," povedal a dal mi pusu na líce. Odbehol preč a ja som zostala znova sama. Prečo ma všetci opúšťajú?
Zapla som si telku, kde nič nešlo, iba hokej. Načo ho púšťajú, keď nehráme? Nechala som bežať zápas... A ja viem kto hral? Biely a modrý. A poviem vám, modrý vyhrávali.
Zobrala som si notebook na kolená a zapla si twitter. Ashton s kamošmi robili twitcam. Tak som ho pozrela, zasmiala sa a na chvíl'u nemyslela na Harryho.
Po hodinke skončil aj twitcam, aj hokej. Chcela som vypnúť notebook, ale zablikala mi správa na skype.
"Ako ti je? :)x"
"Pod psa. :/ zavolaj mi. x" odpísala som mu a on mi hneď zavolal.
,,Ahoj," usmial sa do kamery.
,,Ahoj," povedala som smutne.
,,Nicole, nemrač sa," povedal povzbudzujúco.
,,Sa ti povie," povzdychla som si, ,,mám pocit, že ma všetci opúšťajú. Veď moj chalan ma podviedol s mojou najlepšou kamoškou. Ty si išiel domov a Ed niekam preč. Som sama."
,,Ja som s tebou. Aj keď nie fyzicky, ale stále na teba myslím. Ver mi," povedal a nesmelo sa usmial, ,,a Ed ťa určite neopustí. Veď je to tvoj brat."
,,Ash! S kým to voláš!" ozvalo sa z tamadial'.
,,Hej, s kým?" povedal niekto druhý. O pár sekúnd už za ním stáli ďalší dvaja chalani.
,,Nicole, toto sú Luke a Calum. Chalani, toto je moja kamarátka, Nicole," povedal, s dorazom na slovo kamarátka.
,,To nie je tá, o ktorej si nám minule vravel? Tá, počkaj ja si spoemniem ako si hovoril. Per-" začal Calum, no Ashton ho rýchlo zastavil. Priložil mu ruku na ústa a odtlačil ho z pred kamery.
,,Idem za ním," povedal Luke a odišiel preč.
,,Sorry za vyrušenie," usmial sa a prehrabol si vlasy.
,,V pohode. Prezradíš mi, čo si nenechal Caluma dopovedať?" opýtala som sa ho. Len sa začervenal a pozrel dole.
,,Ty sa červenáš?" zasmiala som sa.
,,Nie," pokrútil hlavou.
,,Pozri sa na mňa," povedala som mu. Opatrne zdvihol hlavu. Líca boli ešte trochu červenkasté.
,,No ták, povedz mi to. Prosím!" povedala som.
,,Nicole nie," pokrútil hlavou.
,,Ash prosím," urobila som psie oči, ,,nebuď na mňa zlý."
,,Fakt to chceš počuť?" opýtal sa a ja som nedočkavo prikývla.
,,Fajn," povedal, ,,ale nie tu." Chytil notebook a vošiel do nejakej izby. Odhadla som, že bude jeho. Zavrel dvere a sadol si na postel'.
,,Pozri, pravda je taká, že ja ťa poznám už zopár rokov. Síce nie osobne, ale ako takú... celebrity crush. Jednou dobou som sa strašne zaujímal o Eda a jeho hudbu a tak som sa dostal k tebe. Zal'úbil som sa do teba na prvý pohl'ad. No to bola len platonická láska. A keď som ťa stretol v Londýne. Keď sme sa rozprávali, smiali, mal som pocit, že sa mi plní sen. No ty si chcela iného. Prežil som to. Hovoril som si, že keď budeš šťastná, budem aj ja. Aj som bol. Videl som úsmev na tvojej tvári, stále keď si si naňho spomenula. No bol som rád, že ti ho občas možem vyčariť aj ja. Že sa smeješ mojím vtipom a že sa ti tak páči moj prízvuk. Pochopil som, že tá platonická láska prerástla do normálnej," povedal a nesmelo sa na mňa usmial.
,,To nemyslíš vážne," dostala som zo seba.
,,Hneváš sa?" opýtal sa trochu smutne.
,,Nie, nie, neboj," rýchlo som povedala, ,,len si ma zarazil. Mám ťa rada. Ale... Včera som sa rozišla s Harrym a ja ešte nechcem ďalší vzťah. Je priskoro. A ty si ďaleko," povedala som smutne.
,,Neboj, ja ti nechám času kol'ko len chceš. Ale musel som ti to povedať," usmial sa a znova sa začervenal. Začula som odomykanie dverí.
,,Ed prišiel, takže ja budem končiť. Pa Ash," povedala som a zakývala mu.
,,Potom ešte niekedy zavolaj, alebo aspoň napíš. Papa," zasmial sa a tiež mi zakýval.
,,Čavko," usmial sa na mňa Ed, ,,toto ležalo pred dverami," hodil mi do ruky obálku s niečím tvrdým vo vnútri, ,,idem si dať sprchu, hneď som tu," povedal a vyšiel na poschodie. Otvorila som obálku a vytiahla z nej CDčko. Vložila som ho do notebooku a do uší si strčila slúchdká. To, čo som tam uvidela mi vyrazilo dych.

.Ashton and Calum <3 lásky Xx - L