What now?

Niekto kedysi povedal, že žiaden autor nepíše pre seba a že ak to niekto tvrdí, tak jeho diela stoja za prd. Nejako si neviem spomenúť kto to bol, ale to nie je podstatné. Ja nepíšem pre seba. Píšem pre vás. Samozrejme, píšem, lebo ma to baví a je to jediný spôsob ako si vybíjať svoju veľmi komplikovanú fantáziu. Ale píšem hlavne preto, aby ste si to mohli prečítať. Aby ste sa pobavili. (Aby ste ma fucking uznávali.)
Viete prečo som začala písať? Lebo som bola sama. Tak som si vytvorila Lav a chalanov a hlavne som si vytvorila svet, kde som nebola sama. Kde som mala vás, kde som niekam patrila. Celý tento môj svet stál na tom, že ja som písala a vy ste písali. Komenty, dlhočizné, no i krátke. Tie dlhé som vždy preferovala viac. Ale, celkom nám to klapalo, však?
Tak sa vás pýtam, čo teraz? Keď ja už nedostávam podporu od vás, prečo by som mala pokračovať v písaní? Nebudem písať pre seba, to ma nebaví. Keď čítam vaše komenty, cítim sa, akoby ste ma naozaj chápali, pretože to nie sú len nezmyselné vety. Sú to len nezmyselné vety, ktoré dávajú perfektný význam. Avšak, vy ho nie ste schopný nájsť. No niekedy, mám pocit, že ho tam aspoň trochu vidíte. A vtedy, viem, že nie som sama.
No ak mám byť naďalej sama, aj napriek písaniu, tak načo sa obťažovať? Načo míňať svoj čas, keď to bude mať stále rovnaký výsledok?
Tiene sú niečo, čo ma momentálne aspoň trochu baví. Nebudú dlhé, no takouto aktivitou sa skončia okamžite. Kebyže viem, že to nikto nečíta, tak sa ani nesnažím. Ale ja viem, že to čítate. Ja viem, že to číta Elise, že to číta Lilo, že to číta (A), že to možno číta aj Bí. Ale načo mi je tento poznatok, keď to pod časťami vidím len občas?
Tak mi povedzte, čo teraz? Skončím ja, alebo začnete vy?

Tiene Vetra 4

4. časť - Sheyla & Dante

Krátky čierny Sheylin kabát jej zakríval nohy ani nie do polovice stehien, no i tak sa ho nevzdala ani v zime. Vietor jej rozfúkaval červené vlasy všade okolo hlavy. Každú chvíľu zdvíhala ruky aby si ich uhladila, no bolo to celkom zbytočné, keďže sa za pár sekúnd znova neposlušne rozleteli. Po niekoľkých minútach sa na to už naozaj vykašľala a nechala si ich lietať okolo hlavy. Nech ľudia závidia ich krásu.
Jedným okom skotrolovala hodinky a pridala dokroku. Ak chce ísť ešte do potravín pred zotmením, mala by sa poponáhľať. Nieže by jej tma naháňala strach - to nie. Ale noci sú časom, keď sa sny stávajú skutočnosťou a nie všetky sú pekné.

Niall si pred zrkadlom niekoľkokrát rýchlo prešiel po vlasoch a zamračil sa na svôj odraz. Pod očami mal obrovské kruhy od nedostatku spánku a pleť bielu posiatu malými červenými vyrážkami. Cítil sa akoby upadol do nejakej hlbokej depky - mal chuť iba plakať, jesť čokoládu a spať. Aj sa to na jeho výzore odzrkadlilo. Vyzeral akoby vyliezol z hrobu.
No to musí skončiť. Obliekol si svoju koženú bundu, obul topánky a lenivým krokom vyšiel z bytu. Zišiel tých niekoľko schodov a zamieril k najblišším potravinám naivne si nahovárajúc, že si ide kúpiť ovocie a nie doplniť zásoby čokolády. 
Na jeho prekvapenie bolo vonku chladnejšie ako to vyzeralo z pohľadu von oknom. Napriek tomu, že už bola pomaly tma, posledné lúče slnka sa odrážali od tenkej pokrývky snehu, ktorú rozfúkaval neposedný vetrík a vytvárali tak atmosféru dokonalej rozprávkovej krajiny. No to len kým si nezašiel do tieňov, kde už slnko nemalo moc a prevládala tma a nočné mory.
Niall len odtrhol pohľad od tieňa, ktorý vrhala vysoká bytovka a pridal do kroku. Prsty na rukách ho začínali poriadne štípať od chladu. Neznášal zimu. Sneh, mínusové teploty, bŕŕŕ. Uprednosťnoval horúce leto, slnečné pláže. Aj cez zimu radšej vypadol na dovolenku niekde ku moru, ak mohol. Nikdy nemal rád sneh. Nie ako ona. Povedala, že miluje sneh. Čo je na snehu také zaujímavé?
,,Len nejaká biela... kopa," zašomral si Niall pre seba. Rozpráva sa sám so sebou o snehu, aké skvelé a vôbec nie naznačujúce bláznovstvo.
Keď konečne zbadal dvere z malých potravín, uľavilo sa mu. Vošiel dnu a rukou si vytriasol z vlasov všetok sneh čo sa mu tam zachytil. Kývol hlavou na predavača, ktorý mu s úsmevom zakýval. V takomto malom meste sa poznajú všetci so všetkými a klebety sa šíria rýchlejšie ako hocičo iné. Nič sa tu nedalo udržať v tajnosti, mohli ste sa snažiť hocako.
Niall pomaly prechádzal medzi regálmi, snažiac sa vybrať si čo najviac ovocia a vyhýbať sa čokoláde. Zobral z poličky nejakú cereálnu tyčinku a začal študovať jej zloženie, keď začul známy smiech.
Okamžite trhol hlavou smerom hore a pohľadom vyhľadal jej ohnivé vlasy. Akonáhle ich našiel, usmial sa a zamieril za ňou. Stála pri pokladni a smiala sa na niečom, čo jej povedal starý Bernard.
,,Och, Sheyla, mali ste tam byť. Bolo to neuveriteľné," smial sa a ona s ním. Niall jej opatrne poklepal po pleci a ona sa strhla.
,,Oh, ahoj. Niall," Sheyla sa nesmelo usmiala.
,,Nečakal som ťa tu," povedal Niall trochu prekvapene.
,,Ty ma nikdy nečakáš, no i tak ma stále stretávaš," zasmiala sa a zobrala si jablko, kvôli ktorému tu prišla.
,,Čo tu vlastne robíš?" opýtal sa Niall vykladajúc nákup, no odpovede sa mu už nedostalo. Zdvihol hlavu, ale ona tam už nebola.
,,Utekaj za ňou Niall," zasmial sa predavač, ,,Charlottiného brata manželka ju videla v parku a povedala, že sa k sebe hodíte a vieš aká dobrá je ona v predpovedaní! Vždy uhádne, že po zelenej na semafóre naskočí červená." Niall na neho len pozrel s pozvdihnutým obočím a strčil mu do ruky zopár bankoviek. Nákup len rýchlo nahádzal do igelitovej tašky a vybehol z obchodu.
,,Trvalo ti to," zasmiala sa naňho odhrýzajúc z jablka.
,,Myslel som, že si odišla," povedal a vzápätí dodal, ,,Sheyla."
,,Och, kto ti povedal takú hlúposť?" nahlas sa rozosmiala, no niekde hlboko v jej očiach sa značil hrozný strach. No bol zahrabaný pod dokonalou vrstvou másk.
,,Stále zmizneš," pokrčil Niall plecami.
,,Nenarážala som na to," pokrútila hlavou a odhryzla si z jablka, ,,myslím to meno."
,,Počul som Bernarda ťa tak nazvať," kývol som smerom k obchodu, skadiaľ nás poctivo sledoval. Zajtra to už bude vedieť celé mesto.
,,Zabudni na to meno, tak sa nevolám," pokrútila hlavou a dala sa na odchod. Odhodila jablko do nabliššieho koša a nevenovala Niallovi ani jeden pohľad.
,,Počkaj!" zakričal za ňou a keď nezastavila, tak sa rozbehol.
,,Stoj, prosím!" Nenechá ju znova odíjsť. Zakaždým, keď sa stretnú, tak len tak zmizne. Bez rozlúčky, bez vysvetlenia, bez hocičoho. No tentoraz nie.
,,Sheyla!" zakričal Niall, po čom ona prudko zastala a zvrtla sa na podpätku.
,,Povedala som ti, že sa tak nevolám!" zakričala na neho.
,,Tak ako?" odpovedal jej, no už nekričal.
,,Dante," povedala tak potichu, že to Niall ledva zachytil.
,,Dante?" opýtal sa jej ešte raz pre istotu.
,,Presne tak. A teraz poď," podišla k nemu a podala mu ruku, ktorú po krátkom zvažovaní prijal. Veď čo sa môže stať?
Potichu, ruka v ruke prešli k Niallovi domov. Ani jeden netušil, čo povedať, tak len kráčali, obaja zahĺbený v svojich myšlienkach.

,,Mohla by som u teba dnes zostať," opýtala sa ho potichu Sheyla, keď zastali pred jeho bytom, ,,prosím?"
,,Ja neviem," povzdychol si Niall. Veľmi dobre vedela čo mu behalo hlavou. Iba teraz ju spoznal, nejakého blázna, ktorý mu ledva povedal svoje meno.
,,Prosím," zopakovala a podišla ku nemu bliššie. Chytila ho za obe ruky a pozrela mu do očí, no tie jeho mu neustále utekali k jej krvavo-červeným perám. To ju prinútilo usmiať sa. Stále to bol jej Niall. Postavila sa na špičky a priložila svoje pery na tie jeho. Najprv opatrne, no potom pridala na intenzite a keď mu jazykom prešla po spodnej pere, Niall sa prebudil z minitranzu a pootvoril ústa. No keď už konečne chcel začať oplácať bozky, Sheyla sa od neho odtiahla a priložila mu prst na pery červené od jej rúžu.
,,Tak môžem?" zopakovala svoju požiadavku a tentoraz Niall len bez námietok odomkol dvere na byte a pustil ich oboch dnu.

Ehm, poďme sa vyhovoriť na polročný príval písomiek (ktoré aj tak nedokázali zdvihnúť moju aktivitu domácej prípravy nad 15 minút). Ospravedlňujem sa za čakanie, ale neboli nápady. Sorz, alright. Ale ľúbim vás, inak by som nebola teraz hore do 12 a nepísala. Right? Right. To je asi všetko čo som chcela, poprosím komentáre, tentokrát 4+! (to znamená od 4 rozdielnych ľudí a ja sa nerátam) inak časť nebode, okes? ;) aaaaa ešte čeknite TUNA TENTO ÚPLNE TIPTOP BLOG MOJEJ ÚŽASNE BII - http://fuckingstoryofmylife.blogspot.sk/ (nejde mi to dať normálne, idk why)  thanks. love. xx
p.s.: dnes som prečítala Looking for Alaska namiesto učenia a musím sa raz znova skloniť pred Johnom Greenom, že ma rozplakal pri ďalšej knihe :'( (aj keď ja revem pri skoro každej knihe). čítali ste to niekto? a aké ste z toho mali pocity? koments ↓↓
p.s.s.: na škále od 1 do 10, ako zlé je keď sa vám chalan neozve aj keď by určite mal?

Tiene Vetra 3

3. časť - Vytvorení pre opak

Sheyla sedela na schodoch vedľa Nialla a rozprávala veľa, ale pritom nič. No jeho to netrápilo. Dychtivo hltal každé slovo, ktoré jej krvavé pery vypustili vonku.
,,Kedysi dávno, keď ešte ľudia neboli ľuďmi, ale opicami, na Zemi vládli Dobro a Zlo. Stále spolu zápasili, no ani jeden z nich nebol dostatočne silný na to, aby porazil toho druhého. Vďaka tomu bola Zem Zemou, život životom. Pretože život nemôže existovať bez lásky no i nenávisti, bez Dobra a Zla. Ich sily bývali vždy v harmónii, až do jedného dňa. Do dňa, kedy si Zlo uvedomilo, že samo Dobro neporazí. Že bude musieť vymyslieť lesť, tak perfektnú, aby na ňu Dobro skočilo a tak krutú, aby na ňu Dobro umrelo. A vtedy vytvorilo deti podzemia. Krásne stvorenia s krídlami, ktoré smeli vyletieť do výšin a obalamutiť Dobro. No deťmi podzemia nemohli byť dlho. Potrebovali meno vznešené, meno, ktoré by v sebe nosilo Zlo dokonalo zamaskované za Dobro. A tak nás Zlo v jednu daždivú noc pomenovalo Anjelmi. Poslalo nás hore, až nad mračná, kde cez deň vždy dopadali lúče slnka a v noci na nebi svietili milióny malých hviezdičiek. Vyzeralo to tam ako v raji. Tam, sme našli Dobro. Predstavili sme sa ako Anjeli, ako stratená rasa, ktorá prišla Dobru na pomoc v jeho nekončiacej bitve so Zlom. Keďže Dobro malo mäkké srdce so zlata, s úsmevom nás prijalo do svojeho raju. Žili sme tam niekoľko rokov - plnili presne to, čo nám Zlo prikázalo. Získavali sme dôveru Dobra, ktoré nám slepo verilo, aj keď sme mu celý čas držali dýku za chrbtom. Nevšímalo si drobné znaky, úsmevy a slová, ktorými sme si pripravovali plán.
V deň, keď sme boli konečne pripravení, nás však Dobro prekvapilo. Dalo si nás všetkých zvolať a pomaly začalo: 'Anjeli, každí má šancu na život a na výber. Vy ste mali šancu výberu. No všetko má svôj čas a čas má pravú chvíľu, ktorá práve prišla. Vidím, ako ste sa rozhodli, deti podzemia. Zlo si myslelo, že ma dokáže prekabátiť, no to ma zjavne podcenilo. Týmto vás vyháňam z môjho raju a uvaľujem na vás kliatbu. Boli ste stvorení na zabíjanie, no odteraz musíte chrániť. Boli ste stvorení na dlhé čakanie, tak dostanete nekonečné životy. Boli ste stvorení v normálnom čase, no teraz budete musieť žiť naopak. Ale nezabúdajte. Moja dobrota je nekonečná a vy stále máte šancu na odpustenie.' "
,,Hovoríš to, akoby si tam bola," prerušil Sheylino rozprávanie Niall. Ona sa na neho len trochu zamračila, pretože nemala rada, keď ju niekto prerušoval.
,,Ja som tam bola. Všetci sme tam boli," povedala Sheyla, ,,odvtedy neustále chránime ľudí. Nikdy si neodýchneme, stále je tam niekto nový na záchranu. No to je náš život. Vytvorení pre opak. Zrodení v Zle a zavrhnutí v Dobre. Vychovaní v Zle a poučení v Dobre. No nakoniec, ponížení a zahambení v obidvoch. Zbavení našej jedinej pýchy - krídel, no stále obdarení krásou," povzdychla si a na chvíľu zavrela oči, ,,pamätám si, ako to vyzeralo v raji Dobra. Tam by si sa určite chcel raz pozrieť. Predstav si svet na oblaku, mäkkom ako páperie. Pri každom dopade slnečných lúčov sa leskol ako čerstvo napadnutý sneh. A noci... Mohol si tam ležať hodiny a len sledovať nočnú oblohu. Žiadny mestský smog, žiadne zábrany, len ty, čierne nebo a milióny hviezd. Rozspiané po oblohe akoby sa ti rozspialo vrecúškou so soľou. Na niektorých miestach ich bolo nespočítateľne veľa, žiarili skoro tak jasne ako mesiac. No na niektorých miestach si ich videl len pár. Práve tie boli však najkrajšie. Osamelé biele žiariace bodky, smejúce sa na teba z oblohy. Ak by som mohla, zobrala by som ťa tam. No nemôžme vôjsť na územie, kde nie sme vítaní," Sheyla naspäť otvorila oči a pozrela na Nialla, ktorý ju stále so záujmom sledoval.
,,Ešte mi povedz, ako to tam vyzeralo," poprosil ju a na tvári sa mu objavil výraz smutného psa, ,,ale vo vnútri," dodal a postavil sa z tvrdého schodu. Potom podal ruku Sheyle, ktorá ju s úsmevom prijala a nechala ho vytiahnuť ju na nohy. Odomkol byt a pustil ju dovnútra. Hneď za dverami si vyzula ihličkové topánky a zavesila kabát do skrine, kde sa nachádzali všetky Niallove bundy.
Niall na ňu počkal a potom ju znova chytil za ruku a spolu s ňou prešiel do obývačky. Mal ju zariadenú v príjemnom domácom štýle, čo sa jej páčilo oveľa viac než tie moderné studené obývačky. Z tejto vyžarovalo teplo a láska.
Sheyla sa posadila na gauč a Niall si sadol na jeho druhú stranu, takže sedeli oproti sebe a ich nohy sa trochu križovali. Niallova hlava padla na opierku gauča a zapozerala sa na Sheylu s pohľadom prosiacim o pokračovanie.
,,Predstav si krajinu. Nádhernú krajinu, ktorá siaha až kam ti oko dovidí. Celá zem je pokrytá mäkkými chumáčikmi oblakov, ktoré ti pri chôdzi jemne hladkajú nohy. Bola tam obrovská brána s nápisom Bonum. Nápis bol zo zlata a brána zo striebra, aspoň tak sa hovorievalo. Dobro nepoznalo lakomosť, takže mu nezáležalo na cennosti tých kovov. Keď si prekročil prah brány, dostal si sa do raja Dobra. Na začiatku boli záhrady. Vysoké stromy pod ktorými si mohol preležať v tráve celé hodiny. Rástli na nich tie najlahodnejšie jablká aké som kedy jedla. Rozplývali sa na jazyku ako čokoláda, ale lepšie. Niekedy, keď si ležal v tráve a vdychoval jej úžasnú vôňu, mohol si vidieť veveričky, ako preskakujú z jedného storu na druhý. Nikdy som sa nedozvedela, prečo tam žili veveričky, ale páčili sa mi. Fascinoval ma spôsob akým ladne skákali a užívali si svôj život v raji. Za jabloňovým sadom boli čerešne. Na jar tam bývalo nádherne. Všade rúžové lístky, padajúce zo stromov. Vtedy sme to volali rúžový záhon. Bolo tam nádherne. Za čerešňami boli kvety. Voňali tak úžasne, lepšie ako hocaká voňavka. A za kvetami... Tam bol dom. Miesto, kde sme žili spolu s Dobrom. V izbách sme mali najpohodlnejšie postele a každé ráno nás budili mäkké slnečné lúče dopadajúce na nás cez okná. Príjemne hriali na tvári a dokázali ti zlepšiť náladu na celý deň. Ak by si prešiel cez obytnú časť, dostal by si sa do siene, kde sme sa stretávali s Dobrom. Obrovská hala s preskleneným stropom a oknami po stenách. Sklenený palác. Bol stamadiaľ výhľad na celú Zem, na celé impérium Dobra a na celú oblohu. Na pohľad zo Skleneného paláca sa len tak nezabúda. Bola to jedna z najnádhernejších vecí, aké som v živote videla," povedala Sheyla potichu a zrak jej padol na Nialla, krorý pri jej rozprávaní zaspal. Kuriatko zlaté. Opatrne sa postavila a tak aby ho nezobudila vykĺzla na chodbu, obula sa a obliekla. Ešte poslednýkrát naňho pozrela a vyšla z bytu.
Skontrolovala svoje hodinky a trochu pridala do kroku. Už by bolo na čase, aby ho stretla znova - no tentoraz naposledy.

Could you believe it? ← Ale ako srsly, vidíte to i vy, či len ja snívam? Úplne vás milujem milujem milujem :3 Aj keď nemám šancu vyhrať, veľmi vám ďakujem. Lovers of mine, biggest thank you on the world is for you. ♥ + k tejto časti si poprosím viac komentárov ako k minulej, pretože, no, buďme úprimní (čiarky forever everywhere), pri písaní som plakala. Ale to len tak okrajovo. Love. xx

Tiene Vetra 2

2. časť - Sneh a horúca čokoláda :3

Niall sedel na lavičke v parku a nohami šúchal po zemi, čím odhrabával tenkú vrstvu snehu pod jeho lavičkou. Zamyslene v ruke držal náhrdelník a otáčal si do všetkých strán. Dal sa otvoriť a vo vnútri boli hodinky, ktoré aj tak stáli. Niekoľkokrát nimi zatriasol, no nepohli sa. Možno potrebovali vymeniť baterky, alebo natiahnuť ako tie staré hodinky. No ich povrch bol dokonalo hladký. Nebolo tam žiadne miesto z kade by sa dali vkladať baterky, ani žiadne miesto, kde by sa dali natiahnuť. Asi sú len na okrasu, pomyslel si Niall a zastrčil ich do hlbokého vrecka svojich riflí.
,,Čas ísť domov," povedal si sám pre seba a ešte raz pozrel pohľadom na miesto, kde sa rozprávali. Bola tam rovnaká snehová pokrývka ako po celom parku. Nič nenzanačovalo tomu, že tam ešte pred pol hodinkou stáli dve osoby.
Niall si len potichu povzdychol a radšej rýchlo odvrátil zrak od toho miesta a pobral sa domov.

Keď odomykal dvere, prsty na nohách mal už zmrznuté až na ľad a vo vlasoch malé snehové vločky, ktoré sa už pomaly menili na kvapky vody. Buchnutím pleca otvoril dvere a rýchlo vošiel dovnútra. Prešiel niekoľko krokov, aby si mohol zavesiť bundu na vešiak, pričom za sebou zanechával mokré otlačky topánok.
Hneď po vyzutí z premočených botasiek sa presunul do kuchyne, kde spod stola vytiahol svoje huňaté papuče. uplietla mu ich mama pre niekoľkými rokmi. Akonáhle ich prvýkrár zbadal, povedal, že si ich v živote neobuje, ale pri ľadovej dlážke v jeho obrovskom byte ich priamo zbožňoval.
Do konvice nalial vodu a zapol ju. V tomto počasí Niall potreboval len horúcu čokoládu a teplú posteľ. Kým mu voda zovrela, posadil sa na linku a skontroloval správy na telefóne. Samozrejme, že tam našiel pár od Zayna, zisťujúc, kto bola tá kočka a či ich nezoznámi. Ak by Niall vedel, kto to je a čo mu spôsobí, s radosťou by ich zoznámil.
Konvica cinkla, čím dala Niallovi jasne najavo, že voda zovrela. Ten si len rýchlo vytiahol zo skrinky svôj obľúbený hrnček, do ktorého nabral dve lyžičky čokolády a zalial vodou. Potom to pomaly miešal v protismere hodinových ručičiek, ako ho to vždy učila starí rodičia. Stará mama mu vždy robievala tú najlepšiu horúcu čokoládu pod slnkom. Miloval spôsob, ako sa mu rozplývala na jazyku jej sladká chuť, aj keď si na nej vždy popálil jazyk, pretože nikdy nechcel počkať, kým vychladne.
Chytil hrnček za uško a opatrne ho preniesol do spálne, aby nevylial.
Položil ho na nočný stolík a zamieril ku skrini. Vyzliekol si tričko a rifle, ktoré potom len hodil do skrine a zobral si z nej svoje pyžamo. Tričko si prevliekol cez hlavu a potom už len rýchlo skočil do postele, kde sa zabalil pod perinu. Chvíľu tam len nehybne ležal, kým sa mu to tam trochu nevyhrialo. Potom sa už mohol povrtieť a posadiť sa, aby si mohol vychutnať svoju horúcu čokoládu.

Sheyla sedela na lavičke v parku a rozmýšľala, čo ďalej. V ruke obracala hodinky, ktoré jej, ako stále, viseli z krku a sledovala sneh padajúci na zem. Uvažovala, či za ním má ísť ešte raz, alebo nie. Už ju skoro nepozná, povzdychla si smutne v mysli a pozrela smerom k jeho bytu. Nenávidela bytie anjelom presne pre toto. Anjeli sú tými najsilnejšími bytosťami na svete, no i tými najviac zničenými. Nedá sa povedať, či je to výhra, alebo strata.
Pomaly začínala cítiť ako jej primŕza zadok k lavičke, tak sa radšej rýchlo postavila a párkrát si po ňom prešla rukou, aby sa uistila, že tam nemá žiadny prebytočný sneh. Potom už len pomalým krokom v jej vysoký topánkach prešla na druhú stranu parku. Nechcela ísť za Niallom, no i tak chcela. A vedela, že musí. Ešte ho musí stretnúť. Ale to počká do rána. Pre istotu.
Prehodila si svoje ohnivé vlasy cez plece a trochu pridala do kroku, aby sa čo najskôr zbavila pokušenia otočiť sa a ísť k Niallovi. No táto túžba sa každým krokom zväčšovala.
Keď zastala pri bráne parku, už to nevydržala a otočila sa presne opačným smerom. Svižným krokom prešla cez park a cez spleť londýnskych ulíc zamierila k Niallovmu bytu. Cestu už poznala naspamäť. Toľkokrát ju spoločne prešli, držiac sa za ruky, smejúc sa, no i utekajúc jeden od druhého a kričiac.
Keď konečne zastavila pred jeho bytom, na chvíľu sa zarazila. Netušila, či zazvoniť, alebo proste odomknúť dvere svojím kľúčom. Chvíľu tam len tak bezradne stála, no nakoniec priložila prst na zvonček a stlačila ho trikrát rýchlo za sebou.
Najprv nedostávala žiadnu odozvu, no keď začula známe dupotanenie po dlážke, automaticky sa usmiala. Dvere sa pomaly odomkli a spoza nich vykukla blonďatá strapatá hlava.
,,Ahoj," nesmelo sa na neho usmiala Sheyla, no on ju len sledoval s pootvorenými ústami.
,,Niall?" oslovila ho opatrne a podišla o krok bliššie. Nevedela, čo sa deje. V jeho blonďatej hlavičke sa mohlo preháňať čokoľvek, od výmyslu sveta. Cez obľúbený druh pizze až ku zajtrajšej predpovedi počasia, ktorá je dosť mizerná.
,,Ako si to spravila?" opýtal sa Niall po chvíli, ,,rozplynula si sa mi pred očami," vysúkal zo seba šokovane. Alebo sa mu to snívalo? Mohol to byť len výplod jeho bujnej fantázie?
,,Nie, to som nes- Och, už chápem," povzdychla si Sheyla, ,,asi by som ti mala vysvetliť nejaké veci." Usmiala sa na neho a dúfala, že ho pustí dovnútra. Musí ho pustiť. Niall má predsa to najzlatšie srdce a nikdy jej nepovedal nie.
,,To by si mala," prikývol a pohľad mu padol na náhrdelník na Sheylinom krku. Taký istý, ako mu dala. Niall sekundu zvažoval situáciu a potom vytiahol kľúče zo zámku a vyšiel z bytu. Sadol si na schod a kývol na miesto vedľa seba. Najprv na neho Sheyla len spýtavo pozrela, no potom sa tam usadila i ona.
,,Počúvam," povedal nedočkavo, čakajúc na ten úžasný príbeh, ktorého sa však pravdepodobne nikdy nedočká. Pretože príbehy anjelov nie sú úžasné. Sú srdcelámajúce. Obzvlášť vtedy, ak v ňom hrajete hlavnú postavu.

Ach takú brilliant náladu mám, až to bolí :3 Lilko vie prečo :33 A nepokazí mi ju ani žiadne debilné aal. -.- :D .. so, tu máte časť, love ya a komenty. ;) xx

Tiene vetra 1

Asi len toľko, že nechápem, no i milujem človeka, ktorý ma nominoval HERE. thanks. xx ;) - Lav

1. časť - Prvý no i posledný raz.

,,Vieš, že tomu neverím, Zayn. Ja rozumiem, že keď ti ona povedala, že videla anjela, tak jej veríš, to ti ani neberiem. Ale ja tomu veriť nemusím, dobre?" opýtal sa Zayna, ktorý sa ho už poslednú pol hodinu snažil presvedčiť o opaku. Spomienku svoje sny Niall naďalej silno potláčal. Žiadny anjeli neexistujú a bodka.
,,Mysli si čo chceš, ale vieš čo sa hovorí," povedal Zayn s povzdychom. Potom sa už len postavil a bez hocakého ďalšieho slova odišiel. Jasné, že Niall vedel, čo sa hovorí. Ak neveríš, oni ťa prinútia.
Hlúposti.
Postavil sa z pohodlia gauča v Harryho obývačke a vyšiel na chodbu. Cítil sa úplne pod psa. Chvíľu sa tam len bezcielne prechádzal. Nedokázal sa na nič sústrediť, pretože mu myšlienky stále utekali k jeho snu. Bola to totálna hlúposť, no človek nikdy nevie...? Možnože ju naozaj stretne.
"Ale načo to myslíš, Horan!" okríkol sa v duchu "ty predsa na takéto veci neveríš. Tak čo si to namýšľam, že by si mohol stretnúť nejaké anjela? Dokonca svôjho?"
Radšej sa vrátil naspäť ku chalanom, ktorí pokračovali v hraní nejakej stupídnej hry na playstation bez povšimnutia jeho neprítomnosti. Naspäť sa usadil na svoje miesto, ktoré za tú chvíľku ešte nestihlo vychladnúť.

Sheyla sa opierala chrbtom zahaleným v krátkom čiernom kabáte o špinavú stenu. Pomaly vydychovala obláčiky dymu, ktoré sa jej v ústach tvorili vďaka nadmernému chladu vonku. Čakala na ten moment. Na moment, kedy sa stretnú naposledy.
Svoje ohnivo červené vlasy mala rozpustené, ako vždy. V miernych vlnách jej padali až ku pásu, kde sa ich farba menila na oranžovú. Jej vlasy, jej milované vlasy. Toľkokrát dovolila Niallovi zapletať jej ich a starať sa o ne. Ach, tie nádherné časy. No všetko sa musí skončiť, inak by sa nič nikdy nezačalo. Ak by mu nezlomila srdce, on by ho nikdy nezlomil jej, no aký je zmysel žitia bez bolesti? Bez utrpenia? Bez straty? A hlavne, bez lásky? Bez človeka, ktorý vás podrží, keď padáte? Bež priateľa, ktorý vám zaspieva uspávanku a potom vás hodiny sleduje v spánku? Bez chlapca, ktorý vám bude vždy oporou, ktorý sa za vás postaví aj keď vám neverí? Život bez lásky je ako plávanie bez namočenia sa.
Nialla zbadala v okamžiku, ako vyšiel z dverí budovy. Vyzeral tak mlado... Malé kurčiatko. Smial sa na nejakom hlúpom vtipe, ako ho poznala. A ona ho poznala veľmi dobre aj keď on ju ešte nie.
Pomaly vystúpila z tieňa, no vzápätí sa vrátila naspäť. Nepríde za ňou, ako to vždy robieval. Neobjíme ju a nevtisne bozk na líce. Tento raz to bude musieť urobiť ona. Už len tento raz.
Jej vysoké opätky hlasno klopkali na zľadovatenom chodníku. Ich zvuk sa ozýval celou ulicou a prirodzene prilákal pozornosť štyroch chlapcov lúčiach sa pred bytovkou. Naraz zdvihli hlavy a pozreli na dievča v čiernom s ohnivými vlasmi a krvavým rúžom. Všetkým sa sánka posunula o pár centimetrov niššie, no ju nezaujímali všetci. Oči jej padli na Nialla.
,,Ahoj," pozdravila ho potichu, ,,môžem s tebou na chvíľu hovoriť?" opýtala sa ho, nespúšťajúc pohľad z jeho svetlomodrých okáľov, ktoré ju sledovali ako prízrak.
,,Ja-jasné," odvetil jej Niall, nechápajúc, čo chce dievča ako ona od neho. Prečo nejde za Zaynom, či za hocikým iným. Oni sú predsa tí krajší. No ona ho len chytila za ruku a potiahla preč od ostatných.
,,Ja... Ja ťa poznám," dostal zo seba Niall potichu. Sheyla prudko zastavila a otočila sa tak rýchlo, až jej vlasy jemne švihli Nialla po tvári. V jej vnútri zasvietila malá iskierka nádeje. Stretnú sa ešte raz.
,,Si dievča, z mojich snov. Ohnivé vlasy a krvavý rúž, anjel, ktorý padol z neba pre mňa," povedal a Sheylin úsmev spolu s jej iskierkou nádeje zhasol. Toto je naozaj poslednýkrát.
,,A ty si Niall James Horan, máš 20, žiješ sám v obrovskom byte, no máš panický strach z tmy a z toho, že ma stratíš. Teda, ten len budeš mať. Dúfam," povzdychla si Sheyla a v ruke žmolila koniec svojho kabátu. Na túto situáciu sa pripravovala tak dlho, no teraz nevedela čo má robiť.
,,Čože?" opýtal sa Niall.
,,Ach ty moje kurčiatko, čoskoro pochopíš," pošepla Sheyla a pozrela na oblohu z ktorej pomaly začínal padať sneh. Pozorovala vločky s neskrývaným záujmom. Milovala sneh.
,,Kto si?" opýtal sa Niall dievčaťa stojaceho pred ňou.
,,Ako si povedal... Som tvôj anjel. Dievča s ohnivými vlasmi a krvavým rúžom," usmiala sa Sheyla a chytila Nialla za ruku. Vedela, že to je asi poslednýkrát čo sa ho môže dotknúť, tak si to chcela dostatočne vychutnať.
,,Nemyslím to tak. Ako sa voláš?" opýtal sa a pustil jej ruku. Odstúpil o krok ďalej, akoby mu naháňala strach. Sheyla sa mu ani nečudovala. Nikdy nedôveroval ľuďom, tak prečo by mal veriť jej, ktorá sa len tak objavila a ani sa nepredstavila?
,,To teraz nie je podstatné. Dôležité je toto," povedala potichu a siahla do vrecka. Okamžite prstami nahmatala hladký kov.
,,Toto si musíš nechať. Skry to predomnou, nesmiem to uvidieť až kým nepríde správny čas. Urob to pre mňa, prosím. Poslednú vec," pošepla Sheyla a vložila Niallovi do ruky jej náhrdelník. Nikdy si ho nedala dole, no všetko je raz po prvýkrát.
,,Čo tým myslíš? Kedy príde správny čas?" opýtal sa jej zmätene. No ona ho už nepočúvala. Sledovala sneh, ktorý padal z oblohy v čím ďalej tým väčších chumáčoch.
,,Snežilo, keď sme sa prvýkrát stretli. Pamätáš si na ten deň? Oh, ty si ma ešte nestretol. Prepáč, to som nemala hovoriť. Ale vieš čo?" Sheyla prudko vystrela hlavu zo zaklonenia, aby mu mohla pozrieť do očí, ,,ten deň si budeš pamätať do konca života," zasmiala sa a znova zaklonila hlavu aby mohla sledovať padajúci sneh na jej pokožku.
,,Na všetkco treba čas a na čas treba pravú chvíľu," pošepkala a zavrela oči. Niall na ňu len šokovane pozeral a nechápal, čo sa deje. No pomaly začínalo byť zložitejšie sústrediť sa na obrysy jej tela. Mizla mu rovno pred očami a on netušil, čo sa deje. Pochopil, až keď bolo neskoro. Až vtedy, keď jediné čo po nej zostalo, bol tieň vo vetri.
A nejako, netušil ako, sa mu v hlave zjavila myšlienka, že práve videl zmiznúť lásku jeho života rovno pred svojimi očami.

Toto som si povedala včera v noci (chápať ako dnes o druhej ráno) a rozplakala sa pri písaní tretej časti. Veď tak treba, čo? hah. Credits za obrázok Adel. xx

Tiene vetra

Veselé Vianoce a šťastný nový rok od Lav a Em! ;)

,,Jedného dňa, príde do tvôjho života anjel. Anjel, ktorý spadol z najvyšších oblakov len kvôli tebe. Bude na teba dohliadať cez deň i noc, strážiť tvoje sny a chrániť tvoje srdce pred každým, kto by ti mohol ublížiť. Nebudeš jej môcť odolať. Stále keď zatvoríš oči, zbadáš jej ohnivé vlasy a krvavé pery, ktoré kričia tvoje meno v neuveriteľnej bolesti. Bude tvojou záchranou, no ty budeš jej smrťou. Bude ťa chrániť anjel so strašidelnou minulosťou, ktorého budúcnosť spravíš ešte strašnejšou ty. No máš na výber, nezabúdaj. Stále je tu možnosť výberu. Aj pre tak zničených, ako budete vy dvaja." Chlapec zdvihol pohľad veštici do očí a v tej chvíli sa miestnosť rozpadla.

Niall sa prudko posadil na posteli a rýchlo siahol po pohár vody, ktorý mu stál na nočnom stolíku. Hltavo ju vypil, no jeho hrdlu to nijak nepomohlo. Naďalej horelo v plameňoch, ako posledných pár týždňov. Prenasledoval ho ten istý sen - alebo nočná mora? Nedokázal sa jej zbaviť, no ani sa nikomu zveriť. Možno sa bál, že nie je úplne normálny. Možno sa bál, že ho pošlú k psychiatrovi. A možno sa len bál, že ak sa toho sna zbaví, už nikdy neuvidí svojho anjela.
Radšej len zatlačil viečka čo najsilnejšie k sebe a zaboril tvár do vankúša.
Tesne pred tým, ako upadol do hlbokého spánku, pred očami zbadal rozmazanú šmuhu ohnivých vlasov.

Nevydržala som to? Pravdepodobne. Nejdem to skúmať ani nič, proste tu máte prológ. Je to niečo iné, niečo nové, niečo komplikované ale niečo premyslené. A niečo mierne okopírované (Whovians si časom môžu všimnúť podobnosť medzi vzťahom River a Doctora, ale spoilers! (aj keď ste to už asi prečítali, takže som vás varovala prineskoro a pokazila celú zápletku. I'm so sorry.))
Znova sa tu vykecávam bez hocakej pointy, takže skrátene. Not dead. Nie som mŕtva a pravdepodbne tu uvidíte Tiene Vetra znova.
Lav. xx

p.s. Na všetko treba čas a na čas treba pravú chvíľu.

Posted via Blogaway

Every song must end.

13 mesiacov. 13 je pekné číslo, však? Mne sa páči. Ľúbim všetky prvočísla. Sú také... jedinečné. Ako ja.
No, ale viete od čoho je 13 mesiacov? Asi nie, či? Dobre, tak minulý mesiac to bol rok. (Dosť logické, čo?) 13 mesiacov od založenia tohto blogu. Ideme spievať happy birthday. Ale nie, veď neoslavujeme. Teda, možno. Možno oslavujem. Ale to nikomu nepoviem. My secret.
No ale každopádne, verili by ste, že to už je 13 mesiacov? Ja nie. Ale chýbajú mi začiatky. Netušila som, že to niekedy poviem, ale chýbajú mi časy, keď som s Em písala Same Mistakes a keď mi radila so SOLkou. Pridávali sme časti skoro stále.
A teraz? Pozrite sa na náš blog teraz. Ja sa tu ledva objavím a o Em ani nehovorím. Návštevnosť klesla z 300 za deň na 30. Časť či príspevok sa objavia raz za týžden, dva. Ani vás to nebaví?
Asi sa tu tak skoro neobjavím. Možno raz... A možno aj nie.
I think, this song is ending. But story will never end.

p.s.: i have always loved you and i always will. don't ever forget it. ♥
p.s.s.: ak by ste ma hľadali, napíšte mi na nejakú soc. sieť (kontaky sú v pravo), odpovedám na všetky (väčšinou). alebo ma nájdete TU (← kliknite na to). komentáre, zhliadnutia alebo hocaká podpora na začiatku nezaškodí.

Vaša Lav, Horanová, L alebo ako len chcete (už len nie M's L. všetko okrem toho). Love ya. :)Xx

Secrets 1

Za túto časť sa môžte poďakovať Elise a Václavovi (češi sú zlatí :3). Elise vďaka tomu, že po tom, ako som si dnes prečítala jej časť (link na jej blog nájdete napravo, pod názvom Dare To Dream) som dostala takú chuť na písanie ako už dávno nie. A Václavovi... :3 Jemu za to, že robí dokonalú hudbu, pri ktorej sa úžasne relaxuje a je proste úplne dokonalý, lebo je tu pre svojích VXLs vždy a bol tu aj pre mňa síce len tých pár minút, no aj tých pár správ povzbudilo. I don't think you even realize, babies you've been saving me.
Ako to bude ďalej s písaním neviem ani ja sama. Asi tak, ako som povedala Nicoletti - Secrets by bol dobrý príbeh, ak by ho moja lenivosť nezabíjala. Netuším, či budem ďalej písať. Fakt netuším. Možno zostanem len pri Diaries, do ktorých sa vyplakávam pri počúvaní Mumford and sons a na tento blog sa úplne vybodnem. Možno. Nikto nevie, ani ja.
Každopádne, love ya, ďakujem za komenty k minulej časti (*tu si predstavte Leonarda držiaceho papier, na ktorom je napísane SARCASM*) . Ďakujem za hviezdičky a ďakujem za zobrazenia. Enjoyy časť and leave som feedback. Ak nie, tak nie. Nenútim vás. - M's L xX(:

*1. časť*

,,Ďakujem," zamrmlala si Lav popod nos, keď jej Louis podal hrnček.
,,Naozaj si v pohode?" spýtal sa jej a ona prikývla.
,,Nemám tu s tebou zostať?" povedal som ustráchane.
,,Je mi len trochu zle. Pospím si, pozriem si telku, zrelaxujem. A vy musíte ísť na autogramiádu," usmiala sa a odchlipla si z horúceho čaju.
,,Rýchlo sa vyzdrav, prosím," objal som ju a ja ona mi len postrapatila vlasy.
,,Bežte už, lebo nestihnete," povedala nám.
,,Fakt tu s tebou nemám ostať?" opýtal som sa jej už z chodby.
,,Zvládnem to! Veď neumieram," uchcetla sa. Louis ma potiahol do dverí a potom som ich rýchlo zabuchol.
,,No poď, bro," potiahol ma k autu, kde už sedeli chalani.
,,Louis? Môžem jednu otázku?" opýtal som sa ho.
,,Jasné, ty vždy," usmial sa.
,,Ide o jednu vec, ale nechcem, aby si o tom nikomu vravel. Musí to zostať medzi nami. Ani El, ani chalani, ani nikto! Rozumieš?"
,,Jasné, nikomu nemuknem. Tak, vylej si srdce," kývol mi.
,,Mám istý problém. S láskou," povedal som a smutne hľadel do zeme.
,,Zayn Malik má problém s láskou? No toto bude zaujímavé," povedal mi a ja som sa na chvíľu pozrel do zeme.
,,Poďte!" zakričal na nás Niall z auta.
,,Potom," povedal som mu a nastúpil do auta.
***
,,No, takže čo si chcel?" opýtal sa ma Louis, keď sme mali konečne trochu súkromia.
,,Ide o Em," sklopil som pohl'ad.
,,A o Lav, však?" spýtal sa a ja som bol schopný len prikývnuť.
,,Tak, čo sa deje? Alebo, počkaj, ja to viem. Chodíš s Em, ale si zaľúbený do Lav. Nemožeš jej dať košom, lebo by ťa Liam asi zabil. Však je to tak?" Znova som len prikývol.
,,Ako dlho?"
,,Dosť," zamrmlal som si, ,,od začiatku."
,,A prečo si jej nič nepovedal?" Vážne, Zayn prečo si jej nič nepovedal? No lebo som sa bál? Žeby? Raz, som nazbieral odvahu. Raz. Na streche, v Amerike. Chcel som to povedať. Ale, nedokázal som. Povedal som jej, že to Em. Nieže by som ju nemal rád. Páči sa mi, jasne že áno. Je pekná, múdra, zlatá a skvelá. Ale Lav je Lav. Ona je proste moja a mne na ňu nikto nesiahne. Žiarlil som ako idiot, keď sa stretávala s Elliotom a keď bola ešte aj s Jamesom... Moje srdce pukalo. A Harry... Spravil úplnú blbosť. Ako mohol zlomiť srdce jej? Môjmu zlatíčku! Nech sa nečuduje, že sa na neho ďalej hnevám!
,,Zayn, Zayn, Zayn," luskal mi Louis prstami pred tvárou.
,,Čo?"
,,Neodpovedal si mi na otázku!"
,,A aká bola?"
,,Zayn, si v tom až po uši. Stavím sa, že si teraz rozmýšl'al o nej, však?"
,,Vážne je to so mnou až tak zlé?" spýtal som a on so smiechom prikývol.
***
,,Psst, nezobuďte ich," šepol Liam.
,,Louis, prestaň!" sykol Niall, keď Louis odfotil spiacu Lav v Jamesovom objatí. A pocit žiarlivosti je tu znova.
,,Ale keď oni sú spolu takí krásni," povedal Louis a mňa znova pichlo pri srdci. Rýchlo na mňa pozrel a ja som len sklonil zrak.
,,Pozri čo si spravil! Si spokojný?" zakričala šeptom Em, keď si všimla, že Lav sa prebrala.
,,Áno," uškrnul sa Louis a ďalej ťukal do svojho mobilu.
,,Zobudíte ho," zamrmlala si a opatrne sa vymanila z Jamesovho objatia.
Louis pretočil očami a odišiel robiť hluk do kuchyne.
,,Ako bolo?" otočila sa na mňa.
,,Skvelo, ale chýbala si mi tam. Už sa cítiš lepšie?" starostlivo som sa opýtal.
,,Keď ťa tu mám, tak mi je ovel'a lepšie," pritiahla si ma k sebe a vtisla mi bozk na líce. Ten pocit jej pier na mojom líci, bol neopísateľný. Chcel som si ju k sebe otočiť tvárou a začať ju bozkávať. Jazykom jej vojsť do úst, pritiahnuť na moju hruď, chytať za zadok a mať ju len a len pre seba. Škoda, že to nie je až tak l'ahké.
,,Neuhrdličkujte sa tu," zamrmlal si Louis. Ale no ták, Louis!
,,Lou prestaň," zahučala nervózne.
,,S čím?" nevinne sa uškrnul.
,,My spolu nechodíme. Pochop to. Sme len kamaráti," povedala.
,,Kamaráti," povzdychol som si. ,,Jasné a ja nemám ani jedno pásikavé tričko," zasmial sa, ,,ale máš ho rada."
,,Ja ho milujem Lou. Je to moj najlepší kamarát a bez neho by som tu pravdepodobne nebola, ale ležala niekde mŕtva. Znamená pre mňa všetko. Nedokážem si predstaviť svoj život bez neho. Takže Lou, milujem ho celým svojím srdcom," usmiala sa a mne sa na tvári roztiahol široký úsmev.
,,Aj ja ťa milujem," pošepol som jej do vlasov, ktoré ako vždy voňali za jej kakaovo-pomarančovým šampónom, ,,najviac na svete."

,,Lou? Možeš na sekundu?" spýtala sa Lav.
,,Strašne sa mi páči ako ma voláš Lou. Je to také, sexy. Cítim sa o pár rokov mladší," žmurkol na ňu.
,,No tak poď, ty môj Lou. Potrebujem od teba odbornú radu," chytila ho za rukáv a potiahla ho za roh. Niečo mu povedala a on jej odpovedal najprv vážne a potom sa rozosmial, za čo si od nej vyslúžil buchnát do pleca ale hneď na to sa rozosmiala aj ona. Znova mu niečo povedala, pričom sa tvárila vážne a aj Louisovi na chvíľu zmizol úsmev z tváre. Nad niečím sa zamyslel a krátko pozrel na mňa. Potom sa otočil naspäť k nej a začal jej niečo vravieť. Obaja sa potom usmiali a ona ho silno objala a dala mu pusu na líce po čom sa on zasmial a niečo jej pošepkal perami prilepenými na jej uchu. Ak by sa ma niekto spýtal, či som žiarlil, moja odpoveď by bola obrovské áno. Žiarlil som jak sviňa. Veď on sa jej dotýkal! Ona je moja! Nikto sa jej nemá právo dotýkať. Teda, okrem mňa. Niekedy mám pocit, že sa fakt chorobne žiarlivý.
,,Ahoj," ozvalo sa vedl'a mňa a ja som zdvihol hlavu.
,,Ahoj," odpovedal som mu a naspäť sklonil hlavu.
,,Lav už vstala?" spýta sa a klesol na stoličku vedľa mňa. Kývol som hlavou k miestu, kde sa ešte stále rozprávala s Louisom. Ešte aj on sa na ňu tak pozeral. Tak s láskou. Len som odvrátil zrak a venoval sa Louisovému mobilu, ktorý ležal na stole. Prehadzoval som si ho v rukách, zapínal a vypínal jeho obrazovku. Na pozadí mal nás s Lav. Ten deň si pamätám presne. Boli sme v parku a snažili sa byť "nenápadní". Teda, my by sme aj boli, keby Louis a Lav nevystrájali hovadiny a nevrieskali. Potom vytiahli mobil a začali sa fotiť, tak sme sa k nim pridali.
,,Buď na ňu dobrý. Ona si zaslúži len to najlepšieho chlapa. Daj mi na ňu pozor. Znamená pre mňa skoro všetko," povedal mi James a ja som sa na neho otočil so šokom v tvári. Toto som od neho fakt nečakal.
,,Čo tým chceš povedať?"
,,Zayn, nie som slepý. Vidím, že si z nej úplne mimo. Už dosť dlho. Keď bola preč, rozveseliť ťa dokázala len Em a ani jej sa to vždy nepodarilo. Bol si ako bez duše." Naozaj to na mne až tak vidno?
,,Tebe sa tiež páči," povedal som po chvíli.
Najprv len prikývol, no potom dodal: ,,Páči sa mi, ale ja ju tak neberiem. Beriem ju ako kamarátku. Ale ako ten typ kamarátky, do ktorej sa nikdy nezamiluješ. Hlavne keď vieš, že je to jednak nevhodné a jednak dosť divné. Nevhodné, lebo je do nej šialene zamilovaný jeden z mojich kamarátov a dosť divné... Jej starší brat je moj najlepší kamoš. Ak by sa jej hocičo stalo, zaživa by ma stiahol z kože. A ešte k tomu poznám ju už nejakých tých pár rokov a za tú dobu... Prestala pre mňa byť dievčaťom, ktoré by som chcel získať lebo ju poznám pomaly lepšie ako seba. Viem, akého chlapa chce a ja ním nie som. Si to ty," postavil sa a zamieril k dverám, ,,povedz jej to." Ešte raz sa na mňa usmial.
,,James? Ďakujem," povedal som s úsmevom. Kývol mi a zmizol v dverách. Pozrel som na Louisa a Lav, ktorá ho akurát s úsmevom objala a zamierila ku mne.

On je tu preto, lebo milujem iróniu, ktorú ten obrázok v sebe má. A ešte na neho pozerám posledných 10 minút a vymýšľam si k nemu body na 3 minútovú speech, ktoré aj tak zabudnem a vrátim sa ako stále k improvizácii. Och, ako milujem iróniu a improvizáciu. Dve veci bez ktorých by som na gymese neprežila.

Secrets (SOL2) - Prológ

Hey! Už od pondelka (alebo od 13/10, neviem kedy to bolo :D) sa snažím pridať informačný príspevok, no nejak sa mi zasekol blogger v mobile, takže je stále "publishing". Neviem ho ani otvoriť, ani vymazať, ani zastaviť pridávanie. Netuším prečo. :D No, proste tam bolo napísané, že Secrets začnem asi pridávať od dnes, ďalej, že sa možno na druhom blogu objaví ďalší príbeh, ale bez 1D. Len tak, vám to oznamujem. :D A LTLA sa skončilo. Síce som uvažovala o epilógu, ale nebude. Presne takto som to mala vymyslené, tak to presne takto bude. :D Love ya. Koment, hviezdička a enjoyy. :3 - M's L <3
p.s.: kto by si nepamätal, tu je epilóg na osvieženie pamäti. aspoň si prečítajte posledné riadky. :D ;)



*Prológ*

,,Lav?" oslovil som ju opatrne. Vážne si na všetko spomenula? ,,Mám ti povedať všetko?" spýtala sa ma a ja som len prikývol. ,,Nevynechaj prosím nič," potichu som sa zasmial a sadol si na zem vedl'a nej. Fajčila cigaretu, ktorá jej zjavne pomáhala. Čakal som, čo povie. ,,Harry a ja. Najväčšia chyba celého ľudstva, celej planéty a všetkého. Proste, big mistake. Ako už vieš, spávali sme spolu, potom sme sa pohádali. Bil ma, urážal. Kvôli nemu som išla do Miami. Tam ste prišli aj vy a stretli sme sa tam. A s Harrym to išlo znova tak isto. Mal Rowan a ja som mu bola akurát tak na sex. V ten večer, som mu to povedala. Nech sa s ňou rozíde. Stále mi hovorieval, ako nesmierne ma miluje, zbožňuje. A keď mi povedal, že to boli len a len klamstvá, zlomil mi srdce. A nielen to. Pár kostí a moju hrdosť. Znova," povedala a na konci sa jej už zlomil hlas. Videl som, že má slzy na krajíčku. ,,Poď ku mne," pošepkal som jej a objal ju. Začala plakať a ja som ju len utíšujúco hladil po chrbte. ,,Prepáč," ozvalo sa z dverí. Stál tam Harry s červeným lícom. Lav ani nezdvihla hlavu. Len mu ukázala prostredník a ďalej mi plakala do hrude. ,,Vypadni," zamrmlal som si. Bola strašne zlomená - potrebovala hlavne kľud, ktorý nebude mať, kým bude v jej blízkosti Harry. ,,Čo si za kamaráta, ktorý sa zastane jej, namiesto mňa?" povedal. Samozrejme, JEJ bolo s najväčšou iróniou ako šlo. ,,Nevidíš, ako ťa využíva? Spamätaj sa! Chodíš s Em, nie s touto tu, šľapkou. Uvedom sa. Odkedy sa prebrala, je to samé Lav sem, Lav tam. Zayn, ona je len obyčajná ku*va, nič viac. Chce ťa dostať do postele," povedal a Lav sa rozplakala ešte viac. Tak to by stačilo. Postavil som sa a prešiel k nemu. ,,Uvedom sa! Je to moja najlepšia kamarátka! Ešte raz, ju nazveš šľapkou alebo ku*vou, tak si ma nepraj! Ona ma nikdy nechcela dostať do postele. Nikdy," pokrútil som hlavou. Musel som sa poriadne ovládať, aby k tomu jeho červenému lícu od facky od Lav, nepribudlo aj modré oko od môjho monokla. ,,Bože Zayn, ty sa preber! Veď sa na ňu pozri. Pozri, koľkí sú jej obeťami. Ty, Elliot, James, Louis, ja..." začal vymenovávať. ,,James, Zayn a Louis sú len moji kamaráti. Ty si nebol moja obeť. Ty si to chcel. Chcel si ma, takže drž hubu. A kebyže nie si totálny magor, vieš, čo je medzi mnou a Elliotom," povedala Lav. Hlas sa jej triasol od plaču, ale hovorila to silne s istotou. Dokázala sa tváriť, že je neskuotčne silná, aj keď bola úplne na dne. Za to ju obdivujem. ,,Neverím, že jej veríš," pokrútil hlavou Harry. ,,Verím jej. Viem o nej všetko. To čo vedia len piati l'udia na svete. A poznám ju," usmial som sa. ,,Ach, ty myslíš jej minulosť? To viem aj ja," zasmial sa a ja som postrehol šokovaný pohľad Lav. ,,Z kade a čo vieš?" spýtal som sa naštvane. ,,Nemáš rodičov. Všetci ťa šikanovali. Nenávideli ťa. Rezala si sa," povedal posmešne Harry a ja som sa musel poriadne zaprieť, aby som mu jednu neprijebal. Toto už bolo veľa. Lav toľko trpezlivosti a sebazaprenia nemala, takže sa postavila a zatlačila ho k stene. ,,Nenávidím ťa Styles!" zvreskla. Nebol som schopný ju chytiť, aby sa ukľudnila. Bola úplne naštvaná a aj napriek tomu, že je o Harryho o dosť niššia, vyzerala pri ňom nebezpečne. ,,Zaujímavé. Ešte nedávno si ma milovala," zasmial sa Harold a ja som si v hlave začal odpočítavať, za koľko sekúnd mu Lav vlepí. Do desiatich sekúnd sa tak nestalo, no vyzerala, že to musela aj ona poriadne predýchať a neuveriteľne sa ovládať, aby sa udržala na uzde. ,,Odchádzam," pokrútila hlavou a zamierila čo najrýchejšie dnu. Pozrel som na Harryho, ktorý mal na tvári svoj frajerský úsmev, ktorý hovoril "ja som king a vy ste pri mne nič". Ten úsmev, bol pre mňa poslednou kvapkou. Už som sa neudržal a strelil mu. Poriadnu facku. Veď tak mu treba. Hneď po tom som sa rozbehol za Lav. ,,Lav, počkaj!" kričal som za ňou. Dobehol som ju až keď bola v hale. ,,Nepovedz mi vetu typu, on to tak nemyslel, prejde ho to. Obaja vieme, že je to hlúposť na n-tú," odvrkla naštvane. ,,Vieš, že by som to nepovedal. Ja ti neklamem," usmial som sa na ňu a chytil ju za ruku, ,,poď ku mne, maličká," silno som ju objal a ona mi znova začala plakať do trička. ,,Vyplač sa, dobre," hladkal som ju po chrbte. Bože, ja ho zavraždím! Ako mohol ublížiť môjmu anjelikovi? ,,Ďakujem ti," zdvihla hlavu, aby sa mi mohla pozrieť do tváre. ,,Nemáš začo sweetheart," pošepkal som. Potiahol som ju vonku a usadil ju na schody. Čerstvý vzduch jej pomôže a chalani fakt nemusia načúvať. ,,Chalani nás odpočúvali," uškrnul som sa a ona sa rozosmiala. Ako ja len milujem jej smiech a to, že sa mi ju podarilo rozosmiať v takomto stave. ,,Ako keby sme tam hovorili nejaké tajomstvá," zasmiala sa. ,,Všetko čo si vravíme, sú naše tajomstvá," usmial som sa na ňu. Na chvíľu som sa zamyslel a zapozeral smerom do diaľky. ,,Vieš o tom, že ťa milujem?" pošepol som po chvíli. ,,Aj ja teba, ty moj Superman," rozstrapatila mi vlasy. Ja sa jej vlasov nemôžem dotknúť, ale ona mne áno, hej? Teda, niežeby mi jej dotyky vadili, to nie. ,,Navždy najlepší priatelia?" opýtal som sa a vystrčil malíček. ,,Navždy," potriasla mi ním. Oprela sa o moju hruď a ja som si potichu začal spievať. ,,Lav?" oslovil som ju pološeptom. ,,Hm?" odpovedala mi. ,,Vieš, že ťa ľúbim celým mojím srdcom?" pošepkal som. ,,Viem. A neboj sa, aj ja teba," odpovedala mi a silnejšie sa ku mne pritúlila. Keby len tak tušila, aké sú moje slová úprimné - ako nenormálne ju milujem. Viac ako len kamarátku, či sestru. Keby len tušila, že vlastní moje celé srdce...

Learn To Love Again - The last one

Heyyyyyyy! :3 Ah, nezabudli ste na mňa a na tento príbeh? :D ja nie (asi by bolo dosť divné, ak by som zabudla sama na seba, nie? o.O) Len musíte chápať, že ma škola vyťažuje a keď prídem domov, prvá vec, ktorú urobím je, že si pustím Doctora Who (dobre, možno je ten problém tam, nie v škole :D), ale nejako nestíham písať. sorz, okes? ale dnes som sa na triednickej nudila, tak som napísala túto časť. jaj, určite ma ľúbite, lebo ten názov nie je len metaforický. ten názov je myslený tak, ako som ho napísala. sorz, i love you.
p.s.: ktoré mňa a Em mocno ľúbite a hlavne tento blog, zahlasujte prosím TU
p.s.s.: už dávnejšie som sa chystala pustiť na blogovanie, ale až teraz sa mi to podarilo.. :3 :D so visit my blog here → wholock-for-example.blogspot.com
p.s.s.s.: verte mi, na všetkom sa pracuje. je to v poradovníku. budú Secrets, bude jednodielovka (nápad je, ale ešte nie úplny), budem odpisovať na list a správy, budem blogovať. budem, nebojte. len sa k tomu musím dostať.
love ya. enjoyy, koment a hviezdička. :)Xx - M's L

*The last one*

Niall
To pípanie mi liezlo na mozog. Nevládal som tam len tak sedieť a sledovať, ako nehybne leží na tej bielej posteli.
Postavil som sa a vyšiel na chodbu, kde som si v automate kúpil ďalšiu kávu, z ktorej som pomaly chlipkal. Chutila hrozne, ale mal som na výber? Nechcel som zaspať skôr, ako príde Zayn s Karol, to nie. Radšej som sa len prechádzal po chodbe a znudene rátal, koľko stoličiek tam je, alebo koľko čiernych šmúch je na dlážke. Vypil som niekoľko káv, ani nie preto, lebo som bol unavený, ale bol som nervózny a kofeín mi pomáhal. Alebo som si to aspoň myslel. Skôr mi dodávala ešte viac energie, takže som mohol po chobe chodiť nervóznejšie a hlavne rýchlejšie.
Asi po hodine dorazili aj Zayn s Karol.
,,Ako je na tom?" opýtala sa ma ustarostene Karol.
,,Doktor povedal, že celkom dobre, ale bola v bezvedomí trochu dlhšie ako mala, takže je možnosť, že si nebude pamätať niektoré veci z poslesných pár mesiacov," povedal som smutne, berúc na vedomie, že pojem posledných pár mesiacpv zahŕňa aj naše randenie.
,,Neboj, bude to v pohode," objala ma Karol.
,,To nemôžeš vedieť," pokrútil som hlavou a potláčal slzy.
,,Ale verím tomu," usmiala sa a začala hladkať po ruke, ,,ver tomu aj ty a bude to okej. Veď... zázraky sa dejú, nie?"
,,Ďakujem," povedal som a opätoval jej objatie.
,,A mňa utešiť nechcete?" opýtal sa Zayn s odutou perou.
,,Nie?" zasmiala sa Karol a aj ja som sa musel trochu pousmiať.
,,Poď sem," kývol som na neho a pobúchal po stoličke vedľa mňa. Sadol si tam a objal ma okolo pliec, rovnako ako Karol.
Chvíľu sme tam takto sedeli, keď sa mi poriadne zívlo.
,,Niall, mal by si sa vyspať," povedala mi starostlivo Karol.
,,Nie som unavený," pokrútil som hlavou a potlačil ďalšie zívnutie, ktoré sa mi drelo z úst.
,,Neklam mi," pokrútila hlavou, ,,pozri, choďte so Zaynom ku nám na hotel a vyspite sa. Ja tu s ňou zostanem a ráno ma môžeš vymeniť. A odvrávanie nechcem počuť." Mitchie mala o Karol pravdu, občas bola panovačná, no vždy to myslí dobre.
,,Fajn," povedal som, lebo za tých pár týždňov son pochopil, že s ňou sa nedá hádať.
,,Kľúče sú tu," vytiahala Karol zvezok kľúči a strčila mi ich do ruky, ,,vezmite nám tašky, aby som sa o nich nemusela starať," kývla na dve športové tašky, ktoré boli položené vedľa plastových stoličiek, na ktorých sme sedeli.
,,Ak by sa zobudila..." začal som.
,,Jasné, ty budeš prvý, kto sa o tom dozvie. Hlavne sa bež vyspať, lebo sa bojím, že ak ti tie kruhy pod očami ešte viac sčernejú, niekto by si ich mohol pomýliť s čiernymi dierami. Koľko si nespal?" tú poslednú otázku adresovala skôr Zaynovi, ako mne.
,,Myslím, že posledný týždeň to s naším spánkom vyzeralo naozaj hrozne," pousmial sa Zayn a objal ma okolo pliec, ,,ráno prídeme."
,,No už bežte," usmiala sa a vytiahla si mobil z vrecka.
Spolu so Zaynom sme si stopli nejaký taxík a odviezli sa do hotela, kde som padol na posteľ a hneď zaspal.

Karol
Znudene som sedela v mäkkom kresle v rohu Mitchinej izby a písala si s Harrym. Zlatý to chlapec, no mal by pochopiť, že ja mu na jeho sladké slová neskočím. Už som sa párkrát v láske spálila, nechcem to zažiť znovu a som si istá, že po Harrym by som sa z toho znova musela dostávať.
Potom som sa len prechádzala po miestnosti, počítala, koľko áut prešlo popod nemocnicu a len zabíjala čas.
Na hodinkách svietilo 4:36, keď sa niečo konečne stalo. Mitchie sa pohla. Bola som si istá, že sa mi to nesnívalo.
,,Mitchie?" oslovila som ju a chytila za ruku.
,,Mitch, počuješ ma?" opýtala som sa a stisla jej ruku. Kľakla som si k nej a preplietla si s ňou prsty.
,,Mitch, zlato... Si hore?" opýtala som sa jej jemne. Odpoveď dlho neprichádzala. Už som sa chcela zdvihnúť a posadiť naspäť do pohodlného kresla, keď mi slabo stisla ruku.
,,Mitchie," potichu som si vzdychla a znova jej stisla ruku, ,,takto ma nesmieš strašiť zlato." Pevne som ju držala za ruku. Bože, ďakujem.

O pár hodín už Mitchie napoly sedela, vstrebávala tekutú stravu cez hadičky a potichu sa so mnou rozprávala. Vyzerala byť v pohode.
,,No, ja idem zavolať Niallovi, že si už hore," usmiala som sa na ňu a na mobile vytočila jeho číslo.
,,Počkaj," potichu ma zastavila, ,,kto je Niall?"

#HappyBirthdayTo... SOL?

Hepi bŕzdej tú jú, hepi bŕzdej tú jú, hepi bŕzdej dír Sosídž of laverz, hepi bŕzdej tú jú. :D :3 ste ohromené mojími speváckymi schopnosťami? :D mali by ste. :D :*
Ako ste už asi pochopili, dnes, 1.10, oslavuje môj prvý príbeh narodeniny (to prvý neberte doslovne, pred ním ich bolo ešte asi 5 :D) a ja sa cítim úplne happy, lebo je to môj najobľúbenejší príbeh zo všetkých, ktoré som napísala. Milujem priateľstvo Lav so Zaynom (Layn shipper sa vo mne nezaprie :3 :D), milujem vzťah Lav s Harrym (a som na neho nesmierne pyšná a vďačím za neho aj Em, ktorá mi vnukla ten nápad (o tom potom), milujem Lav a Elliota a takisto aj Lav a Jamesa, milujem blbosti, ktoré vymýšľajú Loui a Lav, milujem proste celý ten príbeh. Každú jednu vetu, každý úsmev a každú myšlienku, ktorú som do neho dala (aj keď ste ich možno všetky nepochopili). Proste je to moja SOLka a bodka.
Ten príbeh je vlastne venovaný mne (hahah, narcis) a viacmenej aj Em za to, že mi pomohla s niektorými vecami. Robila mi takú "manažérku" a vždy si čítala časti v škole pod lavicou. :D Ako som už povedala vyššie, ona mi vnukla nápad na to, čo sa stane medzi Harrym a Lav (teda, až v jednom bode). Dávala som jej to čítať vtedy, keď Niall prišiel na to, že spolu oni dvaja spávajú a oni sa potom pohádali. Viem, že sme to riešili, lebo som nevedla ako presne pokračovať a vtedy mi Em povedala, aby som napísala, že ona mu neodpustí a nech sa naďalej hádajú. A za toto jej nesmierne ďakujem, pretože bez toho by mala SOL úplne iný priebeh a zápletku (ale nebudem vám tu vysvetľovať v čom a ako, pretože sú to spoilers do druhej série.)
A teraz, pre vás mám darček. Keďže oslavujeme, tak som pre vás napísala špeciál (ktorý neberte vážne, je to druhá verzia epilógu.) Pôvodne som dnes chcela začať pridávať Secrets, ale nejako nevydalo, takže musíte čakať, kým dopíšem LTLA.
Ľúbim vás, my lovers, my unicorns. Všetkých do jedného. Tých, ktorých otravujem už rok ale aj tých, ktorých len pár dní. BIG LOVE FROM MY HEART.
p.s.: časť bude čo najskôr, no rátajte ešte asi s jednou Johnlock jednodielovkou, jednou Wholock (Doctor Who a Sherlock) a možno aj ešte jednou špeci, ale to je tajomstvo.
- vaša L (s M som pohádaná, preto som dnes len L a nie M's L. nevermind.) hugs&kisses. :)Xx
p.s.s.: ako vždy, koment, hviezdička a enjoyy. :*

O 7 rokov :3

Neisto som našľapovala po zemi. Nohy sa mi triasli. Silno som žmolila Elliotovu ruku. Všetky pohľady sa obrátili na nás. Pomaly sme prešli uličkou. Usmiala som sa, keď som ho tam uvidela stáť. Akoby zo mňa všetok strach opadol a nahradil ho len pocit šťastia. Teraz som sa musela ovládať, aby som sa za ním nerozbehla.
,,Zvládneš to. Neboj," pošepol mi Elliot povzbudzujúco. Len som sa na neho usmiala a pokračovala v chodzi. Konečne sme zastali. Zhlboka som sa nadýchla a pustila som jeho ruku. Vystúpila som po troch schodíkoch a postavila sa mu oproti. Pozrela som do tých čokoládovo hnedých očí, ktoré som zbožňovala. Ktoré ma dobíjali silou. Ktorým som verila. Vložila som mu dlane do tých jeho a on sa usmial.
,,Zišli sme sa tu," začal monotóne kňaz, po čom som ho mierne prestala počúvať.
,,Budem ťa ochraňovať a milovať v dobrom i zlom..." povedal, čím ma vytrhol zo zamyslenia.
,,V šťastí i nešťastí..." pokračovala som.
,,V chorobe i zdraví..."
,,A budem to robiť navždy."
,,Sľubujem," povedal mi.
,,Sľubujem," odpovedala som mu s úsmevom.
,,Teraz, možte pobozkať nevestu," usmial sa kňaz. On sa ku mne nahol a prisal svoje pery na tie moje. Po pár sekundách sa všetci rozkričali.
,,Ľubim ťa," zašepkal mi do ucha.
,,Ľúbim ťa," odpovedala som mu. Stiahol ma dolu po schodíkoch.
,,Zlato, počkaj. Videl si, čo mám na nohách?" zasmiala som sa.
,,Prepáč," usmial sa a ovinul si ruku okolo mojho pásu. Nastúpili sme do auta a zamierili do hotela, kde mala byť oslava.
,,Ďakujem ti," pošepol mi a vtisol bozk.
,,To by som skôr mala ďakovať ja tebe," usmiala som sa a prehrabla mu rukou vlasy, ,,bol si tu vtedy, keď som ťa najviac potrebovala. Si moja opora. Chápeš, všetko, čo cítim."
,,Sweetie, som tu pre teba," usmial sa a pritisol si svoje pery na tie moje.
,,Vystupovať," ozvalo sa od vodiča. Vytiahol ma von a prešli sme do hotela ruka v ruke. Tam už nás všetci čakali. Úžasne sme sa bavili. Všetci. Bola torta, bola hudba, bola zábava.
,,A teraz, privítajte One Direction!" ozvalo sa z pódia. Za mnou sa objavil Elliot a objal ma rukami okolo pásu.
,,Som na teba hrdý sestrička," pošepol mi do vlasov.
,,Ďakujem ti," zasmiala som sa. Uprela som zrak na pódium, kde chalani spievali a robili hlúposti, ako mali vo zvyku.
Po pár minútach sa rozlúčili a zliezli dole. Všetci zamierili ku mne.
,,Všetko ide podl'a plánu?" opýtal sa Elliot Liama a on prikývol.
,,Podľa akého plánu? Čo?" opýtala som sa ich šokovane.
,,Únos nevesty," zasmial sa Louis a ja som sa usmiala.
,,A kam ma chcete uniesť?" zasmiala som sa a oni sa uškrnuli.
,,Poď," Niall cezomňa prehodil svoje sako a zamierili sme k jedným dverám. Prešli sme cez rôzne chodby, až sme sa dostali na obrovskú terasu. Sadla som si na lavičku a usmiala sa na nich. Sú to tí najlepší priatelia, akých som si mohla priať.
,,Ako dlho mu to bude trvať?" spýtala som sa po chvíli.
,,Nie dlho," zasmial sa Elliot a posadil sa vedl'a mňa.
,,Raz dva, ťa nájde," uškrnul sa Louis.
,,Dúfam," zasmiala som sa.
,,To ticho ma znervózňuje," zasmial sa po chvíli Niall.
,,Tak niečo porozprávaj," usmial sa Liam.
,,Čo keby, si nám ty vysvetlil, ako ste sa dali dokopy s Lilo? Stále nám to sľubuješ, no nikdy nepovieš," opýtala som sa ho.
,,Keď na tom trváš," usmial sa Liam a začal vravieť, ,,tak, ako začať. Možno takto. S Lilo, to bola láska na prvý pohľad. Vedel som, že je tá pravá. Vedel som, že je dokonalá. Tie jej krásne oči, ten jej roztomilý úsmev a úžasný smiech. Ten jej sposob vyjadrovania sa..."
,,Liam, chápeme. K veci!" zasmial sa Niall, za čo si vyslúžil vražedný pohl'ad od Liama.
,,Stalo sa to, keď ste prespávali u nás. Pozerali sme všetky Twilighty a celý čas sme po sebe poškuľovali. Potom, sme sa pobrali do postelí. Už som skoro spal, keď som začul klopanie. Po špičkách som prešiel k dverám a odomkol ich. ,,Ja som len tak rozmýšl'ala, či už spíš. Ak nie tak dobrú noc," nervózne zo seba dostala a obrátila sa na odchod, no ja som ju chytil a pritiahol naspať. ,,Poď dnu," usmial som sa a ona vošla dnu. Prešiel som k posteli a kývol jej na ňu, aby si ľahla. Ležali sme každý na jedne strane postele. ,,Liam?" zašekala, ,,bojím sa," dokončila. ,,Ja ťa ochránim," usmial som sa a stiahol si ju do objatia. Takto sme zaspali," dokončil a pozrel na nás.
,,Aww," usmiala som sa a kusla si do pery, ,,zdalo sa mi vtedy, že sa medzi vami niečo deje."
,,Zdalo sa ti správne," zasmial sa, ,,vieš čo by som chcel počuť ja? Viem, že asi chcem veľa, no rád by som počul, čo sa naozaj stalo medzi tebou a Harrym. Všetko. A len pravdu," pozrel na mňa psími očami Zayn.
,,Jedného dňa, ti to poviem. Poviem ti všetko. No dnes to nebude. Dnes chcem byť len šťastná," usmiala som sa na neho a ignorovala Harryho vražedný pohl'ad.
,,Nehovor mu to," zavrčal Harry.
,,Prečo by mi to nemala povedať? Može mi povedať, čo bude chcieť," usmial sa.
,,Poviem mu to."
,,Ja to potom poviem Jamesovi a Elliotovi. A Jamesovi poviem všetko," povedal, s dorazom na posledné slovo.
,,Pre mňa za mňa," kývla som plecami.
,,Vobec ti to nevadí?" pozrel na mňa udivene a ja som pokrútila hlavou.
,,Absolútne," žmurkla som, ,,veď oni to vedia. Všetko," zasmiala som sa a on skamenel. Z chodby sa ozvali kroky a jeho hlas.
,,Kde je?" spýtal sa a vyšiel na terasu. Elliot ma pevne chytil za ramená.
,,Tu. Ale tak ľahko je nedostaneš," zasmiali sa Zayn s Louisom, ktorí stáli pred ním.
,,Fajn. Čo chete?" opýtal sa.
,,Tak ja neviem. Čo ponúkneš?" povedal unudene Zayn.
,,Čo tak obedy u teba na pol roka zadarmo?" opýtal sa Louis.
,,Na týždeň," povedal James.
,,Štyri mesiace," vyjednával Zayn.
,,Dva týždne," oponoval James.
,,Dva mesiace."
,,Mesiac."
,,Platí," podali si ruky.
,,To mám až takú nízku cenu? Ccc,"pokrútila som hlavou.
,,Stephanie, ty máš najvačšiu cenu," usmial sa a vtisol mi bozk.
,,Aké sladké," zasmial sa Louis.
,,Ty si sladký," zasmiala som sa.
,,Ja som tu," upozornil nás James.
,,Ja viem, zlatko," usmiala som sa a preplietla si s ním prsty. Vrátili sme sa naspať do haly, kde všetci oslavovali.
,,Keďže sa konečne ukázali naši novomanželia, pustíme si niečo pomalé," povedala Lilo od mixážneho pultu. Už pár rokov robí DJ-ku na diskotékach a je v tom dosť dobrá. James ma chytil za ruku a vytiahol na parket. Položil si ruky na moj pás a ja som si ich obmotala okolo jeho krku. Pomaly sme sa kolísali v rytme hudby.
,,Nechcem ti ju kradnúť, ale smiem prosiť?" opýtal sa nás vyškerený Louis.
,,Hneď sa vrátim," žmurkol na mňa James a zmizol. Chytila som Louisa a začali sme spolu tancovať. No, neviem, či to možem nazvať tancom. Nechcem totiž uraziť žiaden tanec.
,,Čo sa usmievaš, ako slniečko na hnoji?" opýtala som sa ho po chvíli.
,,No vieš," začal a sklopil pohľad do zeme.
,,Makaj!" povedala som a čakala, čo povie.
,,Včera som požiadal El o ruku," povedal s úsmevom.
,,Podľa tvojho úsmevu tipujem, že súhlasila. Či?"
,,Súhlasila," prikývol.
,,Teším sa s tebou, zlatíčko," zasmiala som sa a silno ho objala, ,,a teraz choď tancovať s ňou. Aby nežiarlila," povedala som mu s úsmevom. Zamierila som ku stolu s pitím, lebo som strašne vysmädla.
,,Sluší ti to s Jamesom," ozvalo sa za mnou a ja som sa strhla.
,,Ďakujem," zašomrala som si.
,,Ale s niekym iným by ti to slušelo viac," povedal a mne skoro vypadol pohár z ruky.
,,Čo prosím?" vykoktala som zo seba.
,,Niekto ťa možno l'úbi viac, ako on," povedal a ja som na neho len neveriacky zízala.
,,O kom to sakra vravíš?" spýtala som sa a on sa uškrnul.
,,Styles, makaj," zavrčala som.
,,Nie tu," pošepol a zamieril na chodbu. Rýchlo som šla za ním.
,,No, takže kto?" opýtala som sa ho nedočkavo.
,,Ja," šepol a ja som na neho pozrela.
,,Neviem čo si o sebe myslíš, no mňa už netrápiš. Si mi ukradnutý," sykla som a zamierila naspať k sále, no on ma chytil za ruku a pritlačil o stenu.
,,Vieš čo si o sebe myslím? Že ma stále miluješ," usmial sa.
,,Všetky moje city k tebe zmizli. A ty to veľmi dobre vieš," odsekla som mu.
,,Čo tak ich vrátiť?" spýtal sa potichu.
,,Nechaj ma už na pokoji," odsekla som mu a chcela odísť,no ešte stále ma držal pritlačenú o stenu.
,,Nenechám, kým nepriznáš, že ťa stále priťahujem," zavrčal.
,,Pusti ju," ozvalo sa za ním a ja som sa víťazoslávne usmiala. Prebodol ma vražedným pohľadom a odkráčal preč.
,,Si v pohode?" opýtal sa ma a silbo ma objal.
,,Jasné," zašepkala som mu, ,,ďakujem."
,,Som tu pre teba. A vždy budem," usmial sa a dal mi pusu, ,,čo chcel on?"
,,Myslí si, že by som bola s ním krajší pár, ako s tebou. Myslí si, že ho ešte stále ľúbim. No je na omyle. Všetko, čo som k nemu cítila vyprchalo, keď ublížil Mickey," zašepkala som smutne.

*,,Si len malé rozmaznamé decko!" počula som z jeho izby a následne zvuk, ako keď niekto dá facku. Otvorila som dvere. Až som zhíkla od strachu.
,,Čo si o sebe myslíš? Načisto ti preskočilo?" zajapala som po ňom, ,,biť vlastnú dcéru! Ty nie si normálny!" strelila som mu facku.
,,Ty si na mňa nedovol'uj!" zazjapal. Bolo z neho cítiť alkohol.
,,Už sa jej nikdy nedotýkaj!" povedala som naštvane a zobrala ju zo zeme. Zdvihla som hlavu a na mojom líci pristála facka. Až som sa zapotácala pár krokov dozadu.
,,Šľapka," zasmial sa. Nezmohla som sa ani na slovo. Nedokázala som nič povedať, ani urobiť. Došli mi slová. Len som sa zvrtla na päte a vybehla von.*

,,Neboj, už jej neublíži," zašepkal.
,,Bojím sa. On je schopný všetkého," povedala som smutne.
,,Budem ju chrániť, akoby bola moja vlastná," zašepkal mi do vlasov, ,,a teraz poď," chytil ma za ruku a zamierili sme naspať k ostatným. Zosunuli sme sa na stoličky k nášmu stolu.
,,Mami? Aj ja si prosím tortu," pribehla ku mne Mickey.
,,Tak si daj," usmiala som sa na ňu.
,,Ale Niall mi ju zjedol!" odula sa a ukázala na neho prstom.
,,Zlý Niall! Dám ti z mojej, dobre?" zobrala som tanierik zo stola a dala jej.
,,Ďakujem," rozkošne sa na mňa usmiala.
,,A mami?" opýtala sa po chvíli.
,,Áno zlatíčko?"
,,Možem teraz volať Jamesa, ocko?" spýtala sa.
,,Možeš ma tak volať, maličká," usmial sa James. Mickey mu dala bozk na líce. Celé ústa mala od torty, takže aj jeho líce bolo zašpinené.
,,Ocko je špinavý," rozchichotala sa. Nedalo mi a aj ja som sa rozosmiala.
,,Takže vám tu je niečo k smiechu?" spýtal sa urazene.
,,Len ty zlatko," zasmiala som sa.
,,Toto si zapamätám," povedal a odul dolnú peru.
,,Mickey, zatancuješ si so mnou?" ozvalo sa nesmelo spoza nás. Ona s úsmevom prikývla, chytila ho za ruku a zamierili na parket.

*,,Niečo vám chceme povedať," povedala Em a preplietla si prsty so Zaynovými.
,,Čo také?" povedal Liam. Prebehol pohľadom z Em na Zayna a naspäť.
,,Ako to povedať," začal Zayn a prebehol pohl'adom všetkých chalanov.
,,Proste, čakáme bábätko," usmiala sa pochvíli Em. Liamovi až zabehol vzduch.
,,Srandujete," zašomral si.
,,Nie," usmial sa Zayn a pohladil Em po bruchu.
,,Teším sa s vami!" povedal Niall a silno ich oboch objal.*

Liam má teraz 6 rokov a vyzerá to tak, že sa mu páči Mickey. Sú najlepší priatelia a strašne mi pripomínajú mňa a Zayna.
,,Sú spolu zlatí," ozvalo sa za nami. Otočili sme hlavy a zbadali Zayna a Em.
,,Áno, sú," usmiala som sa a pozrela na Mickey s Liamom na parkete.
,,Ja som myslel, skôr vás dvoch," zasmial sa Zayn.
,,Musíš sa vyjadrovať presnejšie," uškrnul sa James.
,,Ale aj oni dvaja sú zlatí," usmial sa Zayn a objal Em okolo pásu. Všetci štyria sme sa pozreli na nich, ako tancovali. Síce im to veľmi nešlo, no snažili sa.
,,Bol by z nich krásny pár," usmiala sa Em a zapozerala na nich. Asi si všimli naše pohľady, lebo si niečo zašuškali a rozbehli sa ku nám.
,,Už nevládzeš?" opýtal sa jej James a posadil si ju na kolená. Ona len pokrútila hlavou a schúlila sa mu na hrudi.
,,Lav, poď si zatancovať," poprosil ma Zayn.
,,Že si to ty," usmiala som sa a podala mu ruku. Zamierili sme na parket. Pritiahol si ma k sebe a pomaly sme sa knísali do rytmu hudby.
,,Si strašne zlatá v tých šatách," zašepkal mi do ucha.
,,Ďakujem. Ty v tom obleku," žmurkla som na neho.
,,Budem sa červenať!" povedal so smiechom a začal sa ovievať rukou.
,,Prestaň!" prikázala som mu so smiechom.
,,Nerozkazuj mi!" zamračil sa.
,,Som od teba staršia. Možem všetko," zasmiala som sa.
,,Možeš lietať?" spýtal sa ma udivene.
,,Samozrejme," povedala som vážne, ,,že nie."
,,Myslel som si," zasmial sa. Len som pokrútila hlavu a oprela si ju o jeho hruď.
,,Sweetheart, nespi," zasmial sa.
,,Neboj, nespím," usmiala som sa.Ani neviem ako, vystriedali sa pri mne skoro všetci hostia. Zatancovali sme si, prozprávali sa.

,,Pozri, ako zlato spia," pošepla som Jamesovi. Mickey s Liamkom spali na pospájaných stoličkách, prikrytí mikinami a sakami.
,,Sú nádherní," usmial sa a chytil ma okolo pásu.
,,Tak ako ty," zasmiala som sa.

*,,Čo budeme dnes večer robiť?" opýtala som sa ho. Mickey spala u neho v izbe a my sme sa strašne nudili.
,,Čo tak si niečo zahrať?" opýtal sa.
,,Ja ti neviem," zašomrala som si.
,,Prosím," usmial sa na mňa prosebne.
,,Dobre," povedala som nakoniec. Vytiahol z poličky Človeče a podal mi figúrky. Začali sme hrať.
,,Nebaví ma to," povedala som mu po pár kolách.
,,Ani mňa," zasmial sa a zapozeral mi do očí.
,,Možem niečo vyskúšať?" spýtal sa opatrne. Prikývla som mu a stále nespúšťala pohl'ad z jeho čokoládových očí, ktoré sa do mňa vpíjali. Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Najprv len jemne a potom sa to začalo stupňovať. Prevalil ma na chrbát a na chvíľku sa odomňa odlepil.
,,Na toto som čakal už strašne dlho," zašepkal mi a ja som si uvedomila to, čo som prehliadala. Uvedomila som si, že k nemu cítim viac, ako kamarátsvo. Že k nemu cítim lásku.
,,Si krásna," zašepkal pomedzi bozky.
,,Aj ty si krásny," odpovedala som mu.*

,,Ľúbim ťa," pošepkala som mu a obmotala si ruky okolo jeho krku.
,,Ľúbim ťa princeznička," usmial sa a vášnivo ma pobozkal.